Slovo medzi nami
DomovNovinkyModlitba a ikona Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci

Modlitba a ikona Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci

Ikona Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci v redemptoristickom Kostole svätého Alfonza v Ríme oslávila 26. apríla 2016 už 150 rokov svojho putovania s Božím ľudom. Bude teda užitočné pozrieť sa na to, koľko toho počas tohto poldruha storočia naša Matka prostredníctvom tejto ikony lásky vykonala v živote tých, ktorí sa pri nej a s jej pomocou modlili.

V dnešnej dobe máme množstvo jednoduchých spôsobov, akými môžeme zachytiť nejakú činnosť alebo udalosť. Stačí nám mobilný telefón a môžeme odfotiť čokoľvek a kohokoľvek. Fotografie, portréty a maľby okrem toho podnecujú ľudí zahľadieť sa hlbšie do obrazu, ktorý odovzdáva nejaké posolstvo. Každá fotografia alebo umelecké dielo má mnoho aspektov alebo charakteristík. V prvom rade možno všetky takéto diela opísať ako plod niečieho talentu. Taktiež môžu odrážať nejaké posolstvo alebo nejaký pocit. Človek, ktorého takáto vec uchváti, si ju možno rozhodne nechať alebo ostať pri nej, pretože daný obraz vyjadruje čosi, čo nedokáže opísať. Alebo môže mať rád nejaký konkrétny obraz či obrázok pre jeho jedinečnosť alebo pre nejakú spomienku, ktorú preňho tento obraz predstavuje.

Toto všetko platí aj vo vzťahu k ikone. No ikona nie je v prvom rade plodom niečieho talentu, ale je predovšetkým plodom hlbokej modlitby duše, ktorá túži zotrvať v jednote s Bohom a ohlasovať Božie posolstvo. Len ľudia, obdarovaní schopnosťou vidieť za obyčajný obraz, dokážu rýchlo a správne vyložiť všetky ostatné diela – a to i tie najabstraktnejšie. No ikona sa stále a neprestajne prihovára očiam a srdcu každého jedného človeka, ktorý na ňu hľadí. Ikona teda nie je len bežným umeleckým dielom, ale stáva sa akýmsi hovorcom či tlmočníkom Boha. Preto vždy, keď človek hľadí na ikonu, dovoľuje Bohu prihovoriť sa mu, a tak vstupuje do skutočného vzťahu s Božským – a toto my nazývame „modlitba“.

Keď pápež Pius IX. odovzdával ikonu pátrovi Nicholasovi Mauronovi, ktorý bol pred viac ako 150 rokmi generálnym predstaveným redemptoristov, povedal: „Urobte ju známou svetu“. Zjavne nemal na mysli len samotnú ikonu ako predmet, ale priam ako osobu – samotnú osobu Márie s titulom „Matka ustavičnej pomoci“. A táto ikona nie je len nejaká obyčajná vec; reprezentuje totiž osobu, ktorá nás pozýva mať účasť na tomto živote a tomto putovaní: pozýva každého jedného z nás vstúpiť do vzťahu lásky, do vzťahu s Bohom, ktorý je Láska.

Takto teda vidíme, že tak modlitba, ako aj ikona Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci majú spoločného menovateľa – Boha. Cieľom autorky tejto úvahy je prehĺbiť naše chápanie modlitby prežívanej pred ikonou Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci.

 

Modlitba ako vzťah

Ako chápeme modlitbu? Uprostred životných zápasov sa môžeme zamotať do všemožných starostí a obáv, ktoré v nás často zanechávajú zmätok a zahmlievajú našu kresťanskú identitu, v dôsledku čoho zabúdame, kto ako kresťania vlastne sme. Možno zabúdame, že sme osoby, s láskou stvorené Bohom, synovia a dcéry Otca, vykúpené jeho Synom, chrámy Ducha Svätého. Uprostred problémov a kríz by sme mali mať možnosť vstúpiť opäť do seba a spomenúť si na to, že máme v modlitbe Boha prosiť o pomoc. Chápeme modlitbu takto?

Slovník nám ponúka rôzne definície slovka „modlitba“: zbožná prosba adresovaná Bohu či uctievanému objektu alebo duchovné spoločenstvo s Bohom či uctievaným objektom, prežívané pri prednášaní prosieb, vzdávaní vďaky, adorácii alebo vyznávaní svojich hriechov. Katechizmus Katolíckej cirkvi v úvode k téme modlitby cituje z autobiografie svätej Terézie z Lisieux nasledujúce slová: „Pre mňa je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom na nebo, výkrikom vďačnosti a lásky v skúške i v radosti“ (2558). Potom Katechizmus jasne vysvetľuje modlitbu ako dar, ako zmluvu a ako spoločenstvo. Na základe všetkých týchto definícií – dokonca aj na základe sekulárneho vysvetlenia modlitby z internetovej stránky dictionary.com – môžeme modlitbu definovať ako vzťah.

Prosiť Boha o niečo alebo s ním v rámci prosenia, vďakyvzdávania, adorácie alebo vyznávania hriechov vstúpiť do spoločenstva, to si vyžaduje existenciu vzťahu plného dôvery a otvorenosti. Svätá Terézia spomenula slovko „srdce“ – symbol komunikácie s niekým, koho človek pozná a kto mu načúva. Modlitba taktiež predstavuje vzťah a zjednotenie. Ak je modlitba darom, zmluvou a spoločenstvom, je to tak v dôsledku vzťahu existujúceho medzi dvoma osobami, ktoré spolu komunikujú alebo sa pri modlitbe spolu stretajú.

 

Modlitba a dar Boha

Každý vzťah silnie, keď sa častou komunikáciou zveľaďuje. Modlitba je čosi dynamické, aktívne, živé. Aby však mohla rásť medzi jednotlivými stranami vzájomná dôvera, musia byť voči sebe obe otvorené. To, ako sa k sebe navzájom správajú, záleží od toho, ako dobre sa navzájom poznajú. Modlitba človeka teda odráža veľmi veľa – odráža obraz Boha.

Keďže modlitba je činnosťou celého človeka, tak vždy, keď sa človek modlí – hoci popritom robí aj iné veci – myseľ, srdce a telo sa dávajú do súladu s rovnakým obrazom Boha. O týchto zisteniach podáva správu kniha lekára Tima Jenningsa s názvom The God Shaped Brain (Bohom formovaný mozog). Istý vedecký výskum nedávno skutočne potvrdil, že to, čo veríme o Bohu, mení naše mozgové okruhy. Keď uctievame svojím srdcom pravého Boha, aktivujú sa určité mozgové dráhy a začnú pracovať vyššie mozgové oblasti, ktoré nám následne pomáhajú stávať sa takými ako Ježiš – súcitnejšími, múdrejšími, pokornejšími a sebaistejšími. Prízemnejšie náhľady na Boha zasa súvisia s primitívnejšími oblasťami mozgu spojenými so sebectvom, strachom a hnevom.

Ak človek pozná Boha ako milujúceho Otca, ktorý ho jednoducho a bezpodmienečne miluje bez ohľadu na jeho zlyhania a hriechy, jeho modlitba i správanie samotné odráža pravú sebaistotu a dôveru. Človek, ktorý vníma, ako veľmi ho Boh miluje, takmer nemôže túto lásku Bohu neopätovať. Milovaný nechce uraziť Boha, ale vždy sa usiluje robiť mu radosť a túži len po tom, aby plnil jeho vôľu. Takýto človek je presvedčený, že pravé šťastie a pokoj spočívajú jedine v Bohu.

V duchovnom živote sa však odráža aj nesprávny obraz Boha: modlitba je vtedy pre človeka obyčajnou rutinnou záležitosťou a nemá hĺbku. Vzťah takéhoto človeka s Bohom je chladný a odmeraný; takýto človek tiež len veľmi povrchne pozná Boha. A Bohu, ktorého ledva pozná, sa veľmi nesnaží odpovedať na jeho volanie. Toto sa niekedy odráža v nedostatku úprimnosti a čestnosti alebo v sklone k pokrytectvu, ako nás Ježiš varuje v 12. kapitole Lukášovho evanjelia. Aj uspokojenie sa s priemernosťou je plodom slabého poznania Boha; toto zasa vidíme na príklade semienka, ktoré padlo na skalnatú pôdu alebo do tŕnia (pozri Mt 13, 1 – 9).

Modlitba ako vzťah je plodom každodenného stretania sa s Bohom v jeho slove, v Cirkvi, vo svete vôkol nás i vo vlastnom živote.

Človek môže mať vzťah s Bohom ako Stvoriteľom, Kráľom, Pánom, Otcom, Priateľom alebo Spasiteľom. Zároveň ho môže časom spoznávať novými spôsobmi – tak, ako ho doteraz nepoznal. Predovšetkým musí v človeku dozrievať obraz Boha ako Otca, aby tak – napriek zlyhaniam a bolesti pochádzajúcej zo skúseností z ľudských vzťahov – dokázal vo svojom živote rozpoznať Božiu prítomnosť, dobrotu, vernosť, milosrdenstvo a lásku.

Modlitba ako vzťah je teda skutočne darom. Čo by to bol za život, keby sme neboli súčasťou žiadneho vzťahu? Vzťah s Bohom je okrem toho tým najkrajším darom, aký človek môže dostať a mať. „O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám“ (Ž 27, 4).

 

Modlitebník – človek, ktorý sa modlí

Modlitba nás pozýva do vzťahu a toto pozorujeme aj v dynamike vzťahov medzi osobami, ktoré vidíme na tejto ikone. Ešte jasnejšie si to ukážeme nižšie. Teraz by sme však mohli urobiť ešte jeden krok v definovaní modlitby – od „modlitby ako vzťahu“ by sme mohli prejsť k „modlitbe ako osobe“ ako k osobe, ktorá sa modlí (pozn. prekl. v angličtine sa slovkom prayer môže označiť aj modlitba, aj človek, ktorý sa modlí, čiže „modlitebník“).

Vo väčšina jazykov sa dá ľahko pochopiť význam nejakého slova na základe poznania slovesa, od ktorého je odvodené. Spevák je teda napríklad človek, ktorý spieva, tanečník je ten, kto tancuje, a podobne. Takto teda môžeme povedať, že ten, kto sa modlí, je modlitebník.

Modlitba v sebe ukrýva činnosť, ale aj spôsob bytia a konania. Pravého speváka alebo tanečníka možno spoznať podľa toho, ako interpretuje pieseň alebo cíti rytmus. To isté platí aj o človeku–modlitebníkovi: autenticita jeho modlitby sa prejavuje v jeho každodennom živote, v ktorom neustále cíti a prežíva Božiu prítomnosť. Toto nás môže – v rámci kontemplácie rôznych postáv nachádzajúcich sa na ikone – voviesť do hlbšieho vzťahu s „osobou ikony“ Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci. Ten, kto sa modlí, je modlitebníkom, ten, kto sa modlí, sa sám stáva modlitbou!

 

Osoby na ikone Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci

Archanjeli na ikone Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci

Ikona našej Matky ustavičnej pomoci nám má čo povedať. Predtým, než začneme interpretovať či vnímať jej posolstvo, bolo by dobré uvedomiť si, že medzi jednotlivými postavami, znázornenými na ikone, je neustále živý vzťah. Skôr než začneme hovoriť o vzťahu Panny Márie a Ježiša či dokonca o vzťahu medzi archanjelmi a Ježišom a Máriou na tejto ikone, musíme identifikovať samotné postavy.

 

Archanjel Gabriel

Archanjel Gabriel, ktorého vidíme na pravej strane ikony Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, zvestuje Panne Márii, že bola vyvolená Bohom, aby sa stala matkou jeho Syna (pozri Lk 1, 28 – 33). No Mária vyjadruje svoju neistotu ohľadom tohto anjelovho posolstva (1, 34). Gabriel jej teda toto posolstvo vysvetľuje, pričom ako na znamenie poukazuje na Alžbetino tehotenstvo (1, 35 – 37). Mária potom dáva Bohu svoje fiat, svoje „večné áno“: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).

Archanjel Gabriel povedal Panne Márii, že jej syn Ježiš (po hebrejsky „Boh zachraňuje“) bude veľký a bude navždy vládnuť nad Jakubovým domom. Ten istý archanjel tým, že drží a ukazuje Dieťaťu Ježišovi kríž, taktiež odhaľuje, akým spôsobom dosiahne túto veľkosť a akým spôsobom v skutočnosti zachráni Boží ľud.

Ježiš odvážne prijíma vôľu Otca tým, že hľadí na kríž, ktorý mu Gabriel ukazuje. Takto napodobňuje áno či fiat svojej Matky pri zvestovaní: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ On sám toto zopakoval niekoľkokrát: ako učenie (pozri Mt 6, 33); vo svojej modlitbe „buď vôľa tvoja“ (Mt 6, 10); pri svojej agónii – „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26, 42) a na kríži – „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46). Mária a Ježiš nám ukazujú, že plnosť života možno obsiahnuť plnením Otcovej vôle. Ten, kto pokorne a celým srdcom kontempluje túto ikonu, pomaly si osvojuje i ochotu plniť ju. Ba aj keď sa modlitba pred touto ikonou začína nejakou konkrétnou prosbou alebo žiadosťou, predsa sa napokon vždy skončí slovami: „Nech sa stane Božia vôľa.“

 

Archanjel Michal

Archanjel Michal (po hebrejsky „Kto je ako Boh?“) sa trikrát spomína v Knihe proroka Daniela, kde sa o ňom hovorí ako o „veľkom kniežati, čo stojí nad synmi národa“ (porov. 12, 1). To, že je na ikone Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, prítomný Michal držiaci kopiju a špongiu, ktorú ponúka Ježišovi, je potvrdením toho, že Boh bol ustavične prítomný v živote svojho Syna – a to najmä vo chvíľach jeho bezmocnosti a opustenosti. Špongia na vetvičke yzopu bola presiaknutá octom; vojaci mu ju podali k ústam, aby uhasili jeho smäd (pozri Jn 19, 29). Mohli by sme však povedať, že Ježiš nežíznil len po nejakom nápoji, ale aj po milosrdenstve a súcite so všetkými trpiacimi. Kopija na ikone symbolizuje kopiju; tú vojak vrazil do boku nevinného Baránka, ktorý položil svoj život za spásu sveta.

Taktiež Márii pripomína Simeonove slová „a tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2, 35). Michal týmito nástrojmi pripomína i vernú Božiu lásku voči tým, ktorí majú zlomené a prebodnuté srdcia; Božiu lásku voči tým, ktorým život zničila nespravodlivosť, zrada alebo sebectvo sveta.

 

Osoba Ježiša na ikone našej Matky ustavičnej pomoci

Keď vnímame modlitbu ako vzťah i osobu, otvárame sa hlbšiemu prežívaniu vstupu do tohto Božského okna, ktorým je ikona. Po tom, čo sme sa zoznámili s archanjelmi nachádzajúcimi sa na ikone Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, teraz svoju pozornosť zameriame na osobu Ježiša. On je Ten, skrze ktorého chce Matka neustále sprostredkovať lásku ku každému jednému z nás, Ten, ktorý je v jej náručí tou Ustavičnou pomocou pre nás…

Mária nám ukazuje, že osobou, ktorá je v samom centre tohto obrazu, je jej syn, Vykupiteľ Ježiš Kristus. Vždy, keď kontemplujeme túto ikonu, objavujeme veľkú lásku a úctu Márie voči Ježišovi i to, ako túži, aby sme ho aj my úplne prijali do svojho života. Platí to však aj obrátene: náš Pán zasa túži, aby sme do svojho života celkom prijali Máriu – čo nám dal najavo tým, že ju zveril Jánovi a svojim učeníkom, t. j. nám všetkým.

Všimnime si Máriine ruky, ktoré držia Ježiša v náručí. Možno v nich vidieť paralelu s rukami kňaza pri premenení Eucharistie. Keď hľadíme na Máriu držiacu Ježiša, môžeme si v srdci pripomenúť slová premenenia: „Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ „Mária si celým svojím životom v Kristovej blízkosti, a nielen na Kalvárii, osvojila obetný rozmer Eucharistie“ (Ecclesia de Eucharistia, 56, Ján Pavol II).

Mária nás v tejto ikone pozýva prijať Ježiša do svojho života a byť prostredníkom jeho ustavičnej pomoci vo svete. Taktiež nám v tejto ikone neustále pripomína niektoré dôležité pravdy, najmä tie, ktoré sa ohlasujú počas slávenia Eucharistie: „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.“ Pripomína nám Boha, ktorého milosrdenstvo je večné (pozri Ž 136). Na pozadí tejto ikony sa odráža Božia sláva zjavená vzkriesením Božieho Syna. Naša Matka nám hovorí, že máme hľadieť za naše utrpenia a zármutky v tomto živote a robiť to, čo Ježiš, ktorý pohliadol na kríž a prijal svoje utrpenie a smrť. No spravil to so živou nádejou, že napriek tomuto všetkému, alebo presnejšie, skrze toto všetko, opäť povstane zo smrti a bude v nebi prežívať večný život v jednote s Otcom.

Keď sa obetujeme a zjednocujeme v Eucharistii, taktiež dovoľujeme, aby sme boli zlomení ako chlieb pre hladných, pretože vieme, že tento pokrm prinesie mnohým život. Mária každému, kto pristúpi k nej v tejto ikone, tlmočí, že sme povolaní byť pokrmom pre hladných. Je vhodné pripomenúť si teraz pieseň „Teraz zostávame“ od Davida Haasa:

 

Hlboko vo svojich srdciach si smrť Pána uchovávame.

Živí teraz s Kristom Ježišom zostávame.

 

  1. Kedysi sme sa báli a boli sme v tme stratení.

Teraz sme však tvojím krížom spasení.

Mŕtve živým sa stalo, tvojím darom život dostalo.

  1. To, čo sme spoznali,

to, čoho sme sa dotkli, to, čo sme na vlastné oči videli,

to, čo sme počuli – životodarné Slovo.

  1. On sa rozhodol obetovať sa, stať sa nám chlebom.

Rozlámal sa, by sme mohli žiť. Je to láska nad lásku, je to bolesť za našu bolesť.

  1. Sme v Božej prítomnosti. To je naše povolanie.

Teraz sa stávame chlebom a vínom: pokrmom pre hladných,

životom pre unavených, pretože, aby sme žili s Pánom, musíme i umrieť s ním.

 

Toto je Máriina pieseň, ktorá stručne vyjadruje jej posolstvo v evanjeliu: jej áno či fiat pri zvestovaní; jej Magnifikat pri navštívení Alžbety; jej ustavičné uvažovanie nad Božím konaním v jej živote pri Ježišovom narodení, jeho obetovaní a nájdení v chráme; jej zjednotenie s Ježišom v jeho poslaní – odo dňa, keď ho počala vo svojom lone, cez kríž až po všetky tie chvíle, keď ju kontemplujeme v tejto ikone, ba až do konca čias, pretože ona je Matkou Emanuela, Matkou Ustavičnej pomoci.

 

Dôležitá osoba na tejto ikone – Mária

Človek, ktorý vidí túto ikonu prvýkrát, si takmer automaticky pomyslí, že hlavnou postavou tejto ikony je Mária, pretože práve ona na nej zaujíma najväčšie miesto. Bez pochyby je ona tou, ktorá priamo komunikuje s človekom hľadiacim na ikonu, pretože jej oči sú upriamené na každého, kto na ňu hľadí. Ako sme už povedali, ona je tou, ktorá ohlasuje Božie posolstvo; centrom ikony je však sám Ježiš. Jeho telo je na ikone zachytené celé, Máriino nie. A to je celkom zaujímavé. Akú úlohu tu teda zohráva Mária? Ona stojí s nami a medzi nami; je všade tam, kde sme my, kráča s nami a takto napĺňa vôľu svojho ukrižovaného Syna: „Žena, hľa, tvoj syn“ (Jn 19, 26). Ona je našou matkou. Mária pri svojom zjavení v Guadalupe Juanovi Diegovi pripomenula: „Nie som tu vari ja, tvoja Matka?“ Pri všetkých Máriiných zjaveniach jasne vidíme a cítime jej materinský záujem o svoje deti, ktoré pozýva k pokániu, k budovaniu miest na konanie bohoslužieb, na ktorých by sa veriaci schádzali ako rodina zjednotená Božou láskou, k pokoju, k jednote a tak ďalej.

Istý austrálsky redemptorista, ktorý pôsobil na Filipínach, poznamenal, že keď sledoval, ako si ľudia kľakajú a modlia sa pred ikonou našej Matky, predstavil si, ako sa Mária skláňa, objíma a žehná svoje deti, ktoré na ňu vo svojom utrpení volajú. Vnímal, akoby Mária každého jedného z nich utešila svojím materinským objatím a ubezpečila ho o milosrdenstve a láske Ustavičnej pomoci, jej syna, Ježiša Krista. A akoby naďalej svojim deťom hovorila: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5).

Mária je príkladom modlitebníka, ktorý si cení každý vzťah, ktorým bol obdarovaný. Práve toto ju udržuje v jednote s Bohom a pomáha jej verne zotrvávať vo svojom večnom áno (večnom fiat) Božej vôli. Ak si toto uvedomujeme, pochopíme, že sú pravdivé slová, ktoré sú heslom filipínskeho pútnického miesta v Baclarane: „Od uctievateľa k misionárovi“ alebo „Od uctievania k misii“. Uctievateľ Panny Márie je vždy pozvaný stať sa misionárom.

Každý človek, ktorý si vypestuje blízky vzťah k ikone Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, si uvedomí, že to má isté dôsledky. Modlitba vnímaná ako vzťah nás skôr či neskôr vedie k tomu, aby sme sa stali ľuďmi, ktorí potrebujú uviesť do praxe hlboké poznanie a prežívanie Ustavičnej pomoci Panny Márie, našej Matky. Človek, ktorý je presvedčený o tom, že je opravdivým dieťaťom Panny Márie, chápe, že Boh miluje všetky svoje deti, a tak sa snaží pričiniť o to, aby túto skutočnosť poznali a prežívali všetci ľudia. Takýto človek tiež chápe, že v Božej rodine s Máriou, Matkou ustavičnej pomoci, ktorá stojí v našom strede, a spolu s Kristom Vykupiteľom, toho môžeme a potrebujeme vykonať veľmi veľa. Pretože z tejto pravej spravodlivosti, radosti, zmierenia, pokoja a nekonečného milosrdenstva sa má tešiť každý syn a každá dcéra nebeského Otca.

 

Alfonziánska spiritualita a ikona Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci

Spiritualita pochádzajúca od svätého Alfonza a zverená redemptoristom je zhrnutá v ikone, ktorá im bola odovzdaná až 134 rokov po založení kongregácie. Pre úžitok každého modliaceho sa človeka si teraz môžeme prvky tejto spirituality nachádzajúce sa na ikone rozobrať.

Je to spiritualita založená na evanjeliu, ktorú v kocke možno vyjadriť týmito štyrmi slovami[1]: jasle, kríž, sviatosť a Mária. Tieto slová môžu ľuďom poslúžiť na uvedenie do príbehu evanjelia.

Jasle predstavujú tajomstvo vtelenia, pri ktorom do nášho sveta v osobe Ježiša Krista vstúpil Boh. Boh však nie je niekto, kto je od nás ďaleko; on chce byť s nami stále zjednotený. Preto v tajomstve vtelenia vstupuje do nášho sveta. Tento prvok nachádzame na ikone v samotnej prítomnosti Dieťaťa Ježiša, ktorého Mária drží v náručí.

No Boh nielen do sveta vstúpil, ale sa aj zároveň za svet úplne obetoval – až tak, že zaň zomrel. Druhým dôležitým prvkom alfonziánskej spirituality je teda kríž, ktorý reprezentuje tajomstvo Ježišovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Ním nám Ježiš dokazuje, že nielenže s nami je, ale že pre nás aj trpel, ba prijal to najväčšie utrpenie: smrť na kríži. V tejto ikone tento prvok jasne symbolizujú nástroje umučenia a smrti Pána, ktoré držia archanjeli Michal a Gabriel.

Tretí prvok: máme si pripomínať, že Ježiš nielen vstúpil do tohto sveta a trpel pre nás, ale že sa pre nás v Eucharistii, vo sviatosti spásy, stal aj naším pokrmom. V tejto sviatosti „prijímame“ Ježiša a stávame sa mu podobnými. Ako sme spomenuli vyššie, tento konkrétny prvok spoznávame na tejto ikone v spôsobe, akým Mária drží Ježiša vo svojich rukách, v spôsobe, akým ho „konsekruje“ a zároveň nám ho ponúka. Mária nám hovorí, aby sme robili všetko to, čo nám Ježiš povie, aby sme ho prijali do svojho života a aby sme sa – ako jej deti – pripodobnili jej synovi Ježišovi.

Napokon sa Ježiš stáva naším prameňom nádeje. Denis Billy vysvetľuje, že tento štvrtý prvok, čiže Mária, sa stáva prvkom nádeje vďaka tomu, že ona sprevádzala Ježiša v každej chvíli jeho života. Matka je zviditeľnenou nádejou. Zvyčajne sa každé dieťa, ktoré má pri sebe matku, cíti bezpečne a vie, že, kým je s ním mama, všetko je v poriadku. Takéto uistenie nám Mária v ikone Matky ustavičnej pomoci dáva zakaždým, keď pred ňu prídeme a voláme na ňu ako na Matku. Ona má stále takú veľkú dôveru v Ježiša, akú u nej vidíme na svadbe v Káne. Napriek tomu, že jej Ježiš povedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina“ (Jn 2, 4), ona verila, že Ježiš dá a urobí to, čo je pre všetkých najlepšie.

Keď sme teda pochopili tieto štyri prvky, je dôležité myslieť i na to, že nie sú vlastné len redemptoristom, ale vôbec všetkým ľuďom, ktorí vyhlasujú Máriu za svoju Matku ustavičnej pomoci. Osoba stojaca pred ikonou Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, by mala naďalej rásť v poznaní evanjelia, aby tak mohla v praxi radikálne uplatňovať vieru, nádej a lásku, ktorým nás Mária prostredníctvom tejto ikony učí. Človek stojaci pred touto ikonou sa tak napokon sám stáva malou ikonou pre druhých – tým, že sa delí s evanjeliovým posolstvom prostredníctvom svojho života, a tým, že v duchu solidarity, nezištnej lásky a súcitu dáva druhým spoznať Pánovu prítomnosť a jeho zjednotenie sa s trpiacimi.

 

Modlitba s Pannou Máriou, Matkou ustavičnej pomoci

Všetky vyššie uvedené úvahy môžeme teraz zhrnúť modlitbou nie „k“ Matke ustavičnej pomoci, ale „s“ ňou. Máme radosť z toho, že sme v roku 2016 mohli osláviť 150. výročie obnovy verejného uctievania pôvodnej ikony Matky ustavičnej pomoci. Ako deti tejto nadovšetko láskavej Matky ju naďalej robme známou svojou oddanosťou srdečnej modlitbe k nej, Matke ustavičnej pomoci, no predovšetkým šírením posolstva tejto ikony – čiže tým, že budeme túto našu modlitbu aj žiť.

(Pozn. prekl.: Začiatočné písmená jednotlivých vlastností tejto modlitby tvoria v angličtine slovko „prayer“ čiže „modlitba“.)

Hlboká (angl. Profound – P): Človek modlitby je človek hlboký, taký, ktorý sa modlí srdcom. Radosť a spokojnosť nenachádza vo veciach, ale vždy v hľadaní a rozlišovaní Božej vôle. Takýto človek totiž vie, že práve tá je pre neho tým najlepším. Vie tiež prekročiť hranice svojej bežnej skúsenosti, pretože si v každej udalosti vo svojom živote uvedomuje Božiu prítomnosť.

Vykúpená (angl. Redeemed ­– R): Človek, ktorý prežíva Kristovu vykupiteľskú lásku, ju aj svojimi správnymi postojmi prejavuje. Takýmito postojmi sú radosť, odvaha, súcit s núdznymi a pokorná služba – a to všetko podľa príkladu Vykupiteľa.

Autentická (ang. Authentic – A): Je to človek, ktorý sa zastáva pravdy a nebojí sa jej postaviť zoči-voči, čím nasleduje príklad Ježiša z ikony, ktorý odvážne hľadí na kríž. A keď tento človek prežíva vo svojom živote náročné situácie, drží sa pevne Pána, ktorý je cesta, pravda a život.

Mladá (angl. Young – Y): Takýto človek je vždy otvorený učiť sa, nechať sa poučovať a naprávať; má myseľ a srdce dieťaťa – otvorené a plné dôvery.

Evanjeliová (angl. Evangelical – E): Takýto človek je zakorenený v evanjeliových hodnotách čiže v názoroch, rozhodnutiach a skutkoch, vedených učením a príkladom Ježiša Krista. Je jednoduchý, priateľský, je pre všetkým bratom či sestrou, najmä však pre chudobných a trpiacich. Podobne ako Mária, aj on pozýva ostatných prostredníctvom svojho spôsobu života k tomu, aby prišli k Ježišovi a prijali ho do svojho života. Pápež František pri modlitbe Anjel Pána na sviatok Všetkých svätých raz povedal: „Každý, kto chce nasledovať Ježiša na ceste evanjelia, môže nájsť bezpečného sprievodcu v Márii. Ona je pozornou a starostlivou matkou, ktorej sa môžeme zveriť s každou svojou túžbou či ťažkosťou.“

Radikálna (angl. Radical – R): Byť svedkom hodnôt tohto Kráľovstva je radikálna vec. Mária sprevádzala Ježiša až ku krížu. Ježiš prijal všetko toto utrpenie z veľkej lásky k nám a z poslušnosti svojmu Otcovi. Človek, radikálny v nasledovaní Krista, znáša bolesti, trápenia, nepohodlie a opustenosť z lásky ku Kristovi, ktorý ho nesmierne miluje. Táto radikálnosť je teda motivovaná láskou. Pravým dieťaťom Matky ustavičnej pomoci je človek lásky – tak ako aj ikona Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, je skutočne ikonou lásky.

Ikona Panny Márie, Matky ustavičnej pomoci, putuje spolu s Božím ľudom viac než 150 rokov odvtedy, čo ju redemptoristi oficiálne začali „robiť známou“. A táto ikona bude aj naďalej navštevovať ľudí, dotýkať sa ich a stávať sa súčasťou života mnohých, ktorí ju budú naďalej robiť známou svojím životom, ktorému sa priučia od Krista, Vykupiteľa a Ustavičnej pomoci, ako aj od jeho matky, Panny Márie.

[1] P. Dennis Billy, CSsR. Short Course on Alphonsian Spirituality (Krátky kurz o alfonziánskej spiritualite). Zdroj: https://youtu.be/bA6VCzTnam8

Sr. María Victoria Flores MPS

Misionárky Matky ustavičnej pomoci, Filipíny

 

Zdroj: www.cssr.news

Preklad: Lukáš Vaník

 

Príbuzné články:

Pôvodom z Kréty?

Aké posolstvo od Boha odovzdáva ikona mne?

Sv. Ján Pavol II. o svojom vzťahu k Matke ustavičnej pomoci (Rím, 20. jún 1991)

Sv. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice a jej úcta k Matke ustavičnej pomoci

Úcta k Matke ustavičnej pomoci bl. Charlesa de Foucauld

Svätý Alfonz a Božia Matka (Michael Brehl)

Príhovor P. Brehla na kongrese o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Príhovor P. Zdrzałeka o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Matka ustavičnej pomoci a Filipínci

Nová aplikácia s modlitbou k Matke ustavičnej pomoci

Zázračné uzdravenie 

Ikona požehnaná pápežom putovala na Slovensku aj v Čechách

Matka ustavičnej pomoci v Kazachstane

Matka ustavičnej pomoci v Albánsku

Matka ustavičnej pomoci na poštových známkach v Poľsku

Ján Pavol II. a Matka ustavičnej pomoci

Kostol sv. Alfonza – miesto s fascinujúcou históriou

 

 

 

----
Twitter
Visit Us
Youtube
Soundtier