Boh s nami počíta - Nanebovzatie Panny Márie

Boh s nami počíta – Nanebovzatie Panny Márie

Keď pápež Pius XII., v novembri 1950, promulgoval apoštolskú konštitúciu Munificentissimus Deus (Najláskavejší Boh), na prosby mnohých veriacich a so súhlasom kolégia katolíckych biskupov, vyhlásil v nej štvrtú pravdu viery, týkajúcu sa Márie, Ježišovej Matky:

„Je Bohom zjavenou pravdou viery, že Nepoškvrnená, vždy panenská Matka Božia Mária bola po dokončení behu pozemského života s telom a dušou vzatá do nebeskej slávy.“

Stručné a triezve vyhlásenie zjavenej pravdy v sebe uchováva hĺbku a nádheru tajomstva, ktoré približuje veriacim poznanie slávy Boha a poznanie dôstojnosti človeka. Posolstvo tejto pravdy je vskutku optimistické, plné nádeje v zdanlivej bezútešnosti človeka poznačeného úzkosťou hriechu a neschopnosti uchopiť svoju existenciu a uveriť vo Vzkriesenie. Je Boh tak ďaleko, že nedokáže alebo nechce človeku pomôcť? Stačí Bohu sláva, ktorej sa má človek podriadiť a ak bude mať šťastie, dostane sa do neba?

Dogma berie vážne a realisticky otázku človeka a vytyčuje smer v duchu slov sv. Ireneja z Lyonu: „Slávou Božou je živý človek.“

Boh – pôvodca, prameň a zavŕšiteľ života

Boh – Trojica, to je život – svätá – číra, nikdy nekončiaca sa a stále nová, konkrétna a tvorivá radosť, ktorá si neuchováva radosť samú pre seba, ale k jej podstate patrí to, že sa dáva bezvýhradne, úplne a pritom nestráca nič zo seba, jednoduchosťou a vernosťou. Božia nesebecká tvorivosť sa najlepšie odzrkadľuje v stvorení. Vesmír, slnko, hviezdy, príroda – človek. Boh je počiatkom a Boh je zavŕšením. Stvoriteľ predchádza stvorenie, vyslovuje a zjavuje svoje „áno“, ktoré platí tak „na zemi, ako aj v nebi“. Boh dáva život pre Život. Dal život človeku – dal mu predpoklady na to, aby slobodne poznával a miloval: zrak, sluch, zmysly; rozum a srdce. Poznával a miloval – najprv svojho Pôvodcu, potom seba a blížnych. Poznávať svet a žasnúť, ako aj neustále spoznávať, že je iba stvorením a to, že pre lásku Pôvodcu to stačí. Poznávať, že je stvorením, závislým na jeho láske. Milovať, pretože je stvorený pre toho, ktorý je Láska.

Mária – Matka Slova

Dávanie a prijímanie, v čistote a v úplnosti. Kľúčové pojmy pre pochopenie tajomstva Márie, dievčiny z Nazareta, človeka – ženy, stvorenia vyvoleného a pripraveného na dokonalé prijatie Boha v jeho svätosti a úplnosti. Boh totižto nepodvádza a neklame, neuhýba, nevyhovára sa. Ak sa dáva, dáva sa celý. Boh sa nám dáva skrze Máriu, „milosti plnú“, čistú – nepoškvrnenú. Jej dokonalé panenstvo ju uschopňuje prijať a odovzdať Boha takého, aký je. Veď to, čo je nečisté, falošné a pokrivené nemôže prijať dokonalú pravdu a krásu. „Krása zachráni svet!.“ – klasický výrok z Dostojevského románu podčiarkuje túžbu ubitého človeka po skutočnej kráse, ktorá dáva nový dych. Fatimskí pastierikovia spolu s víziami hrôz ľudstva a posolstvom k obráteniu, opisujú tú, ktorú videli, ako „krásnu pani.“

Boh sa dáva, Mária ho prijíma. Súhlasom viery: „Áno“, nech sa mi stane, podľa tvojho slova.“, týmto slobodným vyznaním ducha a pripravenosťou tela sa stáva matkou – Matkou Božou. Mária nestojí nad Bohom, svojím Synom. Je dokonalým nástrojom Božej logiky s dejinami a s človekom. Nie je otrokyňou, ale milujúcou služobnicou – Matkou. Mária je tak blízko pri Bohu a Boh pri nej a v nej, ako žiaden z tvorov. Tak blízko, že je sama premieňaná touto prítomnosťou. Ježiš, Boh – Slovo, jej syn v nej rastie, aby ho mohla odovzdať svetu. Je tak blízko pri Bohu, ako len matka môže byť blízko svojmu dieťaťu.

„Áno“, ktoré povedala na začiatku, potvrdzuje počas celého svojho putovania, ako aj pri jeho zavŕšení. Máriino nanebovzatie je logickým zavŕšením tohto putovania – otočením posledného listu, kde sa dávanie a prijímanie napĺňa v dokonalom prebývaní v Bohu. Boh prijal Máriu celú – s telom i dušou, pretože celý v nej prebýval. Nanebovzatie je slávnosťou večnosti, slávnosťou kde zaznieva pieseň radosti s jednoduchým refrénom: Áno – Fiat – Božieho a Máriinho – fiat lux – fiat voluntas tua.

Mária – naša nádej

Mária, „plná milosti“, človek, plný milosti. Boh zhliadol na človeka a stále naňho hľadí. Človek je schopný Boha – Božou milosťou. A Mária – „studnica milostí“ nám ich vyprosuje. Sv. Alfonz Mária de Liguori, v časoch historického pesimizmu pohľadu na človeka, horlil za zdôrazňovanie Božej dobroty a blahosklonnosti voči človeku poznačeného hriechom. Študuje, modlí sa a poukazuje, že dôkazom tohto optimizmu Boha s človekom je práve Mária. Boh chce a dokáže pretvoriť človeka na „nové stvorenie“. Človek je ďaleko od Boha, nie Boh od človeka. Chválou Máriiných cností – „vznešeností“, chváli Boha, ktorý neustále uzdravuje zranenú dôstojnosť človeka a stavia ho na správnu cestu k jedinému cieľu – nebu.

Slávna si Mária (tal. Le glorie di Maria, 1750) knižné dielo, ktoré napísal ku koncu svojho života si získalo nespočetný zástup čitateľov kvôli Alfonzovej usilovnosti a horlivosti zdôrazniť tento Boží optimistický pohľad na človeka. Zároveň, človek pri ich čítaní cíti lásku, ktorú Alfonz prechovával k Márii. Zakladateľ redemptoristov, učiteľ Cirkvi a patrón spovedníkov poznal bez príkras realitu zraneného človeka a jeho neschopnosť spasiť sa svojimi silami a zakúša i ohlasuje lásku Vykupiteľa a Máriinu lásku, ktorá je láskou Krista: „Čo tvorilo dušu Márie, ak nie Ježiš, ktorý bol jej životom a celou jej láskou?“ A nižšie pokračuje: „Nebolo u nej ani slovo, ani pohyb, ani pohľad, ani jediný dych, ktoré by neboli pre Boha a na jeho slávu.“ Veď ona „stálym úkonom milovala“ a „neumrela chorobou, ale čistou láskou.“ Je našou Matkou „nie podľa tela, ale podľa lásky. Jej láska k nám ju robí našou Matkou.“ Našou nádejou.

Každý človek môže byť Božou milosťou pretvorený a žiť: „Panna Mária prijíma za svoje deti všetkých, ktorí nimi chcú byť. Len smelo! Aký strach pred zatratením, ak vás bráni a ak vás stráži táto Matka?“ Mária je nádejou pre tento i budúci život. Sv. Alfonz končí svoje dielo poetickou modlitbou:

Dolce Maria, speranza mia: Tu sei pur quella felice stella, che al porto, al cielo mi hai da guidar.

Vznešená Mária, nádej moja: Ty si tou hviezdou, ktorá mi žiari na ceste do prístavu, na ceste do neba.

Ján Andrejov, C. Ss. R.

Príbuzné články:

Mária ustavične túži pomáhať každému človeku (Jozef Michalčík)

Svätý Alfonz a Panna Mária (Michael Brehl)

Misionárska Ikona (List P. Brehla – jún 2017)

Misionárska putovná Ikona navštívila komunity na Slovensku (február 2017)

V Bratislave bolo trojdnie k Matke ustavičnej pomoci (2016)

Príhovor P. Brehla o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Ján Pavol II. a Matka ustavičnej pomoci

Úcta sv. Jána Pavla II. k Matke ustavičnej pomoci (Návšteva kostola sv. Alfonza v Ríme, 1991)