Aké posolstvo od Boha odovzdáva ikona mne?

Pri kontemplovaní ikony si polož otázku: „Aké posolstvo od Boha odovzdáva ikona mne?“ Stačí sa zastaviť pred Matkou ustavičnej pomoci, pozrieť sa do jej očí a dať sa pritiahnuť jej pohľadom. Je to pohľad, ktorý vzbudzuje dôveru k vyjadrovaniu svojich pocitov, tak radostných ako aj smutných. Pozýva k prosbe o pomoc a ochranu. Pred týmto obrazom sa uskutočňuje to, čo sa dialo vtedy, keď sa Ježiš stretol s malomocnými. Napriek tomu, že sa nesmeli priblíži k zdravým ľuďom, postava Učiteľa ich priťahovala tak, ako prameň priťahuje smädného. Vedeli, že on ich neodmietne, že sa na nich pozrie s dôverou, príde, aby sa ich dotkol a uzdravil.

Niečo podobné sa deje pred ikonou. Vytvorí sa slobodná atmosféra nevyhnutná pre vznik úprimnej modlitby. Panna Mária drží v rukách Ježiša: „Ak chceš, môžeš…“ Potrebuješ uzdravenie, úľavu vo svojich bremenách? Dôveruj jej nežnosti voči tebe, ktorú vidno v jej milujúcom pohľade. S celou prostotou, bez slov, môžeš si pred ňou otvoriť srdce. Pomoc, ktorú udeľuje každému, kto k nej prichádza, sa objavuje s takou samozrejmosťou, že dokonca neveriaci sa k nej obracajú o pomoc. Je to ikona plná dobroty, ktorá nesie potechu každému človeku.

Ikona vrhá svetlo na Boží obraz. Je zrkadlom, v ktorom sa plnšie odráža materinská Božia tvár. Ženské obrysy Boha, prítomné už v Starom zákone, sa objavujú v jemnosti a nežnosti ikony. V Knihe proroka Ozeáša sa Boh vyjadruje takto: „Bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu, skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho“ (11, 4). Izaiáš hovorí: „Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším“ (Iz 66, 13). Také je gesto Márie, ktorá drží dlane svojho vyľakaného syna pri pohľade na nástroje umučenia, ktoré mu ukazujú anjeli. Mária hovorí sirotám, osamoteným a opusteným: „Poď bližšie, aby som ťa mohla vziať na ruky, tak ako v nich držím svojho Syna.“

Ak vo svojom srdci máš citlivosť na krásu ľudskej duše, pri spočinutí zraku na ikone cítiš, že z nej prúdi nadprirodzená krása. Vtedy sa objavujú záblesky svetla. Keď svoj zrak posilníš vierou, môžeš pocítiť to, že slová archanjela Gabriela počas zvestovania: „Pán s tebou“ sa v tej chvíli stanú priam hmatateľnou skutočnosťou. V Márii uvidíš Boha; vyžaruje z nej láskavosť nebeského Otca.

Jedno príslovie hovorí: „Keď sa dieťa bojí, beží k matke. Keď je dieťa v nebezpečenstve, matka beží k nemu.“ Matka, ponáhľajúca sa pomôcť svojmu dieťaťu, ktoré sa bojí alebo ktorému hrozí nebezpečenstvo, je vždy prameňom potechy a nádeje.

Tvár Dieťaťa Ježiša v náručí jeho matky je obrátená hore. Anjeli, ktorí mu ukazujú nástroje jeho umučenia, mu zjavujú Otcovu vôľu. Ježiš s nami zdieľa naše ľudské zápasy. Jeho oči sa pozerajú do diaľky, smerom k nebeskému Otcovi, od ktorého prichádza posolstvo. Pri pohľade na umučenie Ježiš prežíva strach, ale prijíma Otcov návrh a hľadá pomoc v náručí svojej matky.

Mária sa rozhodla ostať pri svojom Synovi, keď sa nachádza v smrteľnom nebezpečenstve. Neopúšťa ho, ostáva s ním až do konca, keď je na kríži. Jej tichá prítomnosť prináša podporu a nádej. Mária, naša Matka ustavičnej pomoci, je ktosi, s kým môžeme vždy rátať.

Teraz sa zastavme nad prvkom ikony, ktorý je často predmetom úžasu alebo obyčajnej zvedavosti. Čo predstavuje pravá noha Ježiša, z ktorej padá sandál? Je to jeden z najčastejších symbolov byzantskej ikonografie. Ak dve nohy predstavujú dve prirodzenosti Krista, ľudskú a božskú, bosá noha nám hovorí o Kristovi, ktorý chodil po našich cestách.

Okrem toho dieťa, ktoré Mária túli v náručí, nie je novorodencom. Povedali by sme, že je to dospievajúci (adolescent). Spontánne nám prichádza na myseľ jediná chvíľa, v ktorej evanjelium zachytilo Máriu spolu s dospievajúcim Ježišom: stratenie a nájdenie v jeruzalemskom chráme.

Cesta zahŕňa tiež možnosť stratenia sa na nej, čo spôsobuje nepokoj tých, ktorí nás milujú. Vydať sa na cestu znamená otvoriť sa na prekvapenia a na neznáme s vedomím, že budúcnosť bude plná prekvapení a neznámeho.

Ježišov život nebol vždy odmenený priateľskými poslucháčmi, ako vtedy v chráme. Zákonníci boli vždy pripravení vzniesť námietky, odsúdiť každého, kto prehovoril ináč než to, čo učili oni. Ježišovi rodáci pochybili, preto sa rozhodol, že nebude konať zázraky, ktoré robil inde. Mnohokrát Ježiš zažil ľudskú únavu a naše úzkosti.

Bosá noha pocestného Krista pripomína túžbu, ktorú vyjadril pápež František počas prvého stretnutia s predstaviteľmi médií 16. marca 2013: „Ach, ako veľmi by som chcel Cirkev chudobnú a Cirkev pre chudobných.“ Ježiš odmietol istotu plynúcu z vlastnenia vecí, zo zhromažďovania peňazí, z priateľstva s mocnými tohto sveta. Je to noha pripravená „riskovať stretnutie s tvárou druhého človeka“ (Evangelii gaudium 88), pretože „vzťah s druhými nás skutočne uzdravuje“ (tamže, 92).

Len tým, že sa vydáme „na cestu“, budeme vidieť rázcestie: cestu tých, ktorí si vystačia sami, ktorí sa uspokoja s minimom, ktorí robia to, „čo im ľahko ide“. Na druhej strany „otlčená“ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc“ (tamže, 49), ale ochotná spolupracovať na diele vykúpenia.

Je to to isté rázcestie, ktoré podľa nemeckého teológa Johannesa B. Metza rozhodne o budúcnosti kresťanstva: môže sa stať „buržoáznym náboženstvom“, akým dnes už je pre mnohých ľudí, alebo sa rozhodne pre cestu nasledovania (sequela) Krista. Vďaka svojmu krstu nemáme najmenšie pochybnosti, ktorú cestu si vybrať. Keby to nebolo tak, hrozilo by riziko, že aj my by sme sa stali „mŕtvi, ktorí pochovávajú mŕtvych“ (porov. Lk 9, 60).

Zdroj: Slovo medzi nami č. 10/2015

Príbuzné články:

Pôvodom z Kréty?

Sv. Ján Pavol II. o svojom vzťahu k Matke ustavičnej pomoci (Rím, 20. jún 1991)

Sv. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice a jej úcta k Matke ustavičnej pomoci

Úcta k Matke ustavičnej pomoci bl. Charlesa de Foucauld

Svätý Alfonz a Božia Matka (Michael Brehl)

Príhovor P. Brehla na kongrese o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Príhovor P. Zdrzałeka o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Matka ustavičnej pomoci a Filipínci

Nová aplikácia s modlitbou k Matke ustavičnej pomoci

Zázračné uzdravenie