DomovNovinkyPríhovor P. Brehla na kongrese o Matke ustavičnej pomoci v Madride

Príhovor P. Brehla na kongrese o Matke ustavičnej pomoci v Madride

Homília prednesená pri svätej omši otvárajúcej Kongres o našej Matke ustavičnej pomoci v Madride

Sviatok svätého Filipa a Jakuba, 3. mája 2017

Akú mám radosť, že som tu s vami na začiatku Európskeho kongresu, ktorým máme osláviť 150. jubileum ikony našej Matky ustavičnej pomoci!

Nemyslím, že by to, že začiatok nášho Kongresu pripadol na sviatok svätých apoštolov Filipa a Jakuba, bola náhoda. Tento sviatok je dôležitý. Počas veľkonočného obdobia si pripomíname poslanie, ktoré Ježiš zveril všetkým svojim apoštolom – sú svedkami moci vzkriesenia, svedkami Radostnej zvesti o Bohu milosrdenstva a súcitu. Takto sa stávajú ikonami božského tajomstva Emanuela, „Boha s nami“ – ikonami Ježiša Vykupiteľa. Byť ikonou znamená otvoriť okno Božskému, stať sa bránou vedúcou skrze Vykupiteľa do spoločenstva s Bohom.

Čo to má spoločné s Matkou ustavičnej pomoci? Nuž, tretí rok našich jubilejných osláv je misionárskym rokom ikony Matky ustavičnej pomoci. Tento kongres nás bude pozývať k tomu, aby sme v dnešnej Európe vstúpili hlbšie do misie čiže poslania našej Matky ustavičnej pomoci. Podobne ako apoštoli, aj Mária je misionárkou, ktorej misiu zveruje jej syn z kríža (Evangelii Gaudium 285). Aká je to misia? Aké poslanie má Mária dnes?

V dnešnom evanjeliu Filip hovorí: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Určite neočakával, že mu Ježiš odpovie: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14, 8 – 9). Vidieť Ježiša znamená vidieť Otca – Ježiš je pravou ikonou Otca. Ako povedal pápež František vo svojom liste k začiatku Roku milosrdenstva, Ježiš je TVÁROU milosrdného Boha (Misericordiae Vultus 1).

Mária je skutočnou ikonou Ježiša – vidieť Máriu, naozaj VIDIEŤ Máriu, znamená vidieť Ježiša… nemôžeme opravdivo vidieť Máriu bez toho, že by sme videli jej Syna. Ona naňho vždy ukazuje. Ona nás k nemu usmerňuje. V Káne Galilejskej hovorí: „Urobte všetko, čo vám povie…“ (Jn 2, 5).

Zároveň platí, že ak skutočne hľadíme na Máriu, vidíme aj seba samých. Ona je celkom a úplne človekom. Je skutočne našou Sestrou. Mária vždy ukazuje na Ježiša, no vždy je pre nás aj zrkadlom našej ľudskosti. Na základe toho môžeme spoznať jej poslanie – poslanie, aké má pre nás v dnešnej Európe ikona Matky ustavičnej pomoci.

Koho vidíme pri kontemplácii tejto ikony?

Vidíme mladú ženu pozvanú do tajomstva bez toho, že by naplno rozumela tomu, čo všetko bude jeho súčasťou. Je veľmi rozrušená správou anjela v Nazarete (Lk 1, 29). V jedinom momente sa jej život navždy mení. „Anjel potom od nej odišiel“ (Lk 1, 38). A zostala sama. Dokážeme v Márii spoznať skúsenosť všetkých tých ľudí, ktorí sú medzi nami a ktorí hľadajú zmysel? Skúsenosť tých, ktorí sú zmätení v spoločnosti, ktorá sa akoby menila tak rýchlo, že s ňou nedokážu držať krok? Skúsenosť mládeže a mladých, ktorí hľadajú smer a sú bezradní; rodičov a rodín zápasiacich o vzájomné pochopenie; skúsenosť našich starších bratov a sestier, ktorí sa často cítia odsunutí alebo opustení a nevedia, prečo je to tak?

Na tejto ikone vidíme Máriu z Nazareta, ženu na okraji spoločnosti. Je z malej neznámej dedinky na periférii krajiny. Vidí, ako v mene patriotizmu a nacionalizmu jej Syna odmieta jeho vlastný národ. Je zradený cudzou vojenskou silou. V čase narastajúceho nacionalizmu Mária prichádza z „Galiley pohanov“ (Iz 9, 1; Mt 4, 12 – 15). Tento jej prorocký titul poukazuje na solidaritu ľudstva prekračujúcu prísne hranice rás, národných príslušností, náboženstiev či kultúr. Dokážeme na tejto ikone vidieť Máriu, ktorá náš zrak pozdvihuje nad rastúce „nacionalistické“ hnutia, ktoré v dnešnej Európe budujú skôr múry ako mosty? Kedy sa „patriotizmus“ stal zdvorilým menom pre vylúčenie zo spoločnosti?

Na tejto ikone vidíme matku, ktorá je prinútená utekať zo svojho domu, aby tak ochránila svoje dieťa pred násilnou smrťou. Mária sa stáva utečencom a imigrantom. Hľadá bezpečie v Egypte, ktoré je pre jej ľud miestom otroctva a obchodovania s ľuďmi. Vidíme, ako nás dnes pozýva k solidarite a starostlivosti o stovky tisíc a milióny utečencov a imigrantov? Jej skúsenosť poukazuje na zlo a hrôzu obchodovania s ľuďmi, zvlášť so ženami a deťmi.

Na tejto ikone vidíme matku zmätenú rozhodnutiami svojho Syna – zmätenú voľbou jeho spoločníkov, zmätenú jeho tvrdými vyjadreniami voči náboženským autoritám. Bojí sa tiež o jeho budúcnosť. Evanjelista Marek nám rozpráva, že Mária sa s Ježišovou rodinou bála, že sa pomiatol (3, 21. 31 – 35)…  Dokážeme v nej vidieť všetkých rodičov, ktorí sa obávajú o svoje dcéry a svojich synov, všetky tie rodiny rozdelené životnými okolnosťami…?

Keď hľadíme na Máriu, keď opravdivo hľadíme na Máriu, vidíme seba samých a vidíme svoju ľudskosť. No vidíme aj Ježiša v jej náručí. Cítime jej súcitný pohľad, ktorým sa na nás pozerá, a vieme, že nie sme sami.

Mária, bezmocná pri päte kríža, hľadela na Ježiša s takým súcitom a s takou nežnou láskou, že aj on, jej Syn, vedel, že nie je opustený (Jn 19, 26). Po Vzkriesení a Nanebovstúpení sa zhromaždila spolu s apoštolmi v modlitbe v hornej sieni (Sk 1, 14). Ona ich zvolala a sprevádzala v tejto chvíli zmätku a nádeje, keď očakávali dar Ducha Svätého.

Ako nám pápež František pripomína v encyklike Evangelii gaudium, vždy keď sa pozeráme na Máriu, prvú učeníčku-misionárku, vidíme revolučnú moc súcitu a nehy (porov. Evangelii gaudium 288). Kiež nám tento Kongres pomôže naozaj „vidieť“ Máriu, našu Matku ustavičnej pomoci, aby sme pochopili jej poslanie v dnešnej Európe. Nech nás povzbudí k plnšej účasti na tomto jej poslaní. A predovšetkým nech nás privedie k Ježišovi, nášmu Vykupiteľovi a Bratovi, aby sme sa tak spolu s Máriou stali učeníkmi-misionármi a prorockými svedkami Vykupiteľa na premenu tohto raneného sveta, ktorú dosiahneme prostredníctvom súcitu Boha a jeho nežnej lásky.

Príbuzné články:

Kongres o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Matka ustavičnej pomoci a Filipínci