DomovNovinkyRedemptoristi vo sveteGenerálni predstavení redemptoristov

Generálni predstavení redemptoristov

9. novembra si pripomíname 286. výročie založenia Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, redemptoristov. Počas týchto rokov sa na vedení rehole podieľalo spolu s jej zakladateľom, sv. Alfonzom, 20 generálnych predstavených.

 

20. Michael Brehl (od 2009)

Narodil sa 7. januára 1955 v Toronte, Ontário, Kanada. Prvé sľuby zložil 15. augusta 1976. Osem rokov bol provinciálom provincie Edmonton – Toronto. Za generálneho predstaveného bol zvolený na generálnej kapitule v roku 2009.

 

19. Joseph William Tobin (1997 – 2009)

Narodil sa 3. mája 1952 v Detroite, Michigan, USA. Sľuby v Kongregácii zložil 5. augusta 1973. V roku 1991 ho na generálnej kapitule zvolili za generálneho konzultora. V roku 1997 bol na generálnej kapitule zvolený za generálneho predstaveného Kongregácie, znovuzvolený bol v roku 2003.

 

18. Juan Manuel Lasso de la Vega y Miranda (1985 – 1997)

Narodil sa 25. júla 1936 v Madride v Španielsku. Sľuby v Kongregácii zložil 15. augusta 1955. Dosiahol licenciát z kánonického práva a morálnej teológie. V roku 1973 bol na generálnej kapitule zvolený za generálneho konzultora a v roku 1979 za generálneho vikára. V roku 1985 bol na generálnej kapitule zvolený za generálneho predstaveného Kongregácie a  znovuzvolený v roku 1991.

 

17. Josef Georg Pfab (1973 – 1985)

Narodený 7. augusta 1922 v Gebenbachu v Nemecku. Sľuby v Kongregácii zložil 2. septembra 1948. Mal doktorát z kánonického práva. V roku 1967 bol na generálnej kapitule zvolený za generálneho prokurátora a konzultora. V roku 1973 bol na generálnej kapitule zvolený za generálneho predstaveného Kongregácie a v roku 1979 znovuzvolený. Zomrel 24. novembra 2000 v Gars v Nemecku.

 

16. Tarcisio Ariovaldo Amaral (1967 – 1973)

Narodil sa 23. decembra 1919 v Tabatinge v Brazílii. Sľuby zložil 2. februára 1938. Mal doktorát z občianskeho a kánonického práva (Utroque Jure). Zastával funkcie sekretára, konzultora a generálneho prokurátora. Na generálnej kapitule v roku 1967 bol zvolený za generálneho predstaveného na obdobie šiestich rokov. V roku 1973 sa vrátil do svojej domoviny a bol vymenovaný za biskupa Limeiry. Konsekrovaný bol 25. júna 1976. Zomrel 2. novembra 1994 v Aparecide v Brazílii.

 

15. William Gaudreau (1954 – 1967)

Narodil sa 24. septembra 1897 v Južnom Braintree v USA. Sľuby v Kongregácii zložil 2. augusta 1922. Za hlavného rektora bol zvolený 6. februára 1954 na generálnej kapitule, na ktorej bol prítomný ako zástupca provincie Baltimore. Zomrel 29. novembra 1968 v Lewistone, Maine, USA.

 

14. Leonardus Buys (1947 – 1953)

Narodil sa 8. decembra 1896 v Sommelsdijku v Holandsku, sľuby v Kongregácii zložil 29. septembra 1916. Za hlavného rektora bol zvolený na generálnej kapitule 30. apríla 1947, kde bol prítomný ako zástupca holandskej provincie. Zomrel 27. júna 1953 v Innsbrucku v Rakúsku.

 

13. Patrick Murray (1909 – 1947)

Narodil sa 24. novembra 1865 v Termone v Írsku, sľuby zložil 23. októbra 1889. Za hlavného rektora bol zvolený 1. mája 1909 na generálnej kapitule, ktorej sa zúčastnil ako provinciál Írska. Dňa 25. apríla 1947 sa vzdal svojho úradu a odišiel do domu redemptoristov v Limericku v Írsku, kde zomrel 4. júna 1959.

 

12. Matthias Raus (1894 – 1909)

Narodil sa 9. augusta 1829 v Aspelte v Luxembursku, sľuby zložil 1. novembra 1853. Za hlavného rektora bol zvolený 1. marca 1894. Svojho úradu sa vzdal 27. apríla 1909 a odišiel na dôchodok do domu redemptoristov vo francúzskom Bischenbergu. Zomrel 9. mája 1917 v Bertigny vo Švajčiarsku.

 

11. Nicolas Mauron (1855 – 1869; 1869 – 1893)

Narodil sa 7. januára 1818 v Sankt Silveter vo Švajčiarsku. Sľuby v Kongregácii zložil 18. októbra 1837. Za generálneho predstaveného (hlavného rektora) bol zvolený počas generálnej kapituly 2. mája 1855, na ktorej bol prítomný za galsko-helvétsku provinciu. V čase jeho vedenia ustanovila Svätá stolica dom na Via Merulana v Ríme za ústredný dom Kongregácie a zverila redemptoristom originál ikony Matky ustavičnej pomoci. Po zjednotení s redemptoristami z Kráľovstva dvoch Sicílií v roku 1869 sa otec Mauron stal generálnym predstaveným celej Kongregácie. Zomrel 13. júla 1893 v Ríme.

 

10. Celestino Berruti (1854 – 1869)

Narodil sa 24. augusta 1804 v Cinaglii v Taliansku. Sľuby v Kongregácii zložil 6. decembra 1821. Dňa 9. marca 1855 bol zvolený za hlavného rektora Kongregácie v Kráľovstve dvoch Sicílií. V roku 1859 vyslal prvých misionárov do Južnej Ameriky. Na stretnutí dvoch častí Kongregácie v roku 1869 bol menovaný provinciálom s titulom „hlavný rektor“. Zomrel 18. mája 1872 v Resine v Taliansku.

 

9. Giuseppe Lordi (1854)

Narodil sa 21. januára 1810 v Muro v Taliansku, sľuby zložil 15. októbra 1826. Za hlavného rektora bol zvolený na kapitule 4. mája 1854, uskutočnenej na príkaz Svätej stolice, aby bol zvolený hlavný rektor Kongregácie v Kráľovstve dvoch Sicílií. Zomrel 15. decembra 1854 v Pagani v Taliansku niekoľko mesiacov po svojom zvolení.

 

8. Vincenzo Trapanese (1850 – 1853)

Narodil sa 13. marca 1801 v Aragone v Taliansku (na Sicílii). Sľuby v Kongregácii zložil 29. septembra 1820. Bol generálnym vikárom otcovi Ripolimu. Pápež Pius IX. ho 20. júna 1850 začal volať hlavným rektorom. O niekoľko dní Svätá stolica obnovila Zaalpský vikariát a menovala otca Rudolpha von Smetanu za vikára. Otec Trapanese zanechal svoju funkciu na základe pápežského dekrétu zo 6. septembra 1853. V tomto dekréte pápež ocenil spôsob práce otca Trapaneseho, zároveň menoval kardinála Cosenzu za pápežského inšpektora Kráľovstva dvoch Sicílií a zaalpský vikár dostal kompetencie generálneho predstaveného. Zomrel 17. januára 1856 v Ríme.

 

7. Giancamillo Ripoli (1832 – 1850)

Narodil sa 9. októbra 1780 v Corato v Taliansku. Sľuby zložil 21. júla 1799. Za hlavného rektora bol zvolený 29. mája 1832 na kapitule, ktorej sa zúčastnil ako zástupca komunity Corligliano, kde šiesti zo 49 členov kapituly boli zaalpskí redemptoristi. V roku 1849, vzhľadom na jeho fyzickú neschopnosť vykonávať svoje povinnosti, Svätá stolica vymenovala otca Vincenza Trapaneseho za jeho generálneho vikára. Zomrel v Pagani v Taliansku 16. februára 1850.

 

6. Celestino Maria Cocle (1824 – 1831)

Narodil sa 22. novembra 1783 v San Giovanni Rotondo v Taliansku. Sľuby v Kongregácii zložil 21. novembra 1800. Bol rektorom domu redemptoristov v Pagani, neskôr generálnym konzultorom. Za hlavného rektora bol zvolený 11. júna 1824; na tento úrad rezignoval po jeho menovaní za arcibiskupa 30. septembra 1831. Zomrel 2. marca 1857 v Neapole v Taliansku.

 

5. Nicola Mansione (1817 – 1823)

Narodil sa 1. augusta 1741 v meste Polla v Taliansku. Sľuby zložil 15. augusta 1758. Dňa 26. septembra 1817 bol zvolený za hlavného rektora. Po smrti sv. Klementa Hofbauera (1820) vymenoval za generálneho vikára pre zaalpské domy otca Jozefa Passerata. Zomrel 13. decembra 1823 v Pagani v Taliansku.

 

4. Pietro Paolo Blasucci (1793 – 1817)

Narodil sa 22. februára 1729 v meste Ruvo v Taliansku. Sľuby zložil 14. augusta 1753. Po smrti sv. Alfonza bol zvolený za hlavného rektora sicílskych redemptoristov. Dňa 12. marca 1793 ho zvolili za hlavného rektora pre celú spoločnosť. Zomrel v Pagani 13. júna 1817.

 

3. Francesco Antonio De Paola (1780 – 1793)

Narodil sa 10. októbra 1736 v talianskom meste Ruvo. Sľuby zložil 1. mája 1756. Dňa 25. septembra 1780 bol vymenovaný za prezidenta domov redemptoristov v pápežských štátoch a 4. júla 1783 za ich hlavného rektora. V tomto úrade zotrval do marca 1793. V roku 1788 vymenoval za generálneho vikára pre zaalpské domy redemptoristov sv. Klementa Hofbauera. Zomrel vo Frosinone v Taliansku 8. novembra 1814.

 

2. Andrea Villani (1787 – 1792)

Narodil sa 7. februára 1706 v talianskom San Severino. Do Kongregácie ho prijali 15. mája 1737 a sľuby zložil v roku 1740. Slúžil sv. Alfonzovi (1762 – 1775) ako generálny vikár; od roku 1783 bol koadjútorom s nástupníckym právom v Kongregácii v Neapolskom kráľovstve. Po smrti sv. Alfonza Villani ako 81-ročný prebral jeho funkciu. Zomrel v Pagani v Taliansku 11. apríla 1792.

 

1. Sv. Alphonsus Liguori (1743 – 1780; 1780 – 1787)

Po smrti biskupa Falcoiu 20. apríla 1743, ktorý viedol Kongregáciu, bol na prvej generálnej kongregácii (generálnej kapitule) zvolený za hlavného rektora sv. Alfonz, zakladateľ Kongregácie. Pravidlo Benedikta XIV. bolo schválené, Sv. Alfonz bol zvolený za hlavného rektora naveky. Počas obdobia jeho biskupstva v svätej Agate Goths (1762 – 1775) zastával funkciu generálneho vikára otec Andrea Villani. Alfonz zomrel v Pagani 1. augusta 1787.

Zdroj: www.cssr.news

Preklad: © Mediálny tím provincie Bratislava – Praha

 

Príbuzné články:

P. Michael Brehl generálnym predstaveným redemptoristov aj v ďalšom období

Rozhovor s generálnym predstaveným redemptoristov, p. Michaelom Brehlom

Michael Brehl, CSsR: Neverím na krízu povolaní

Michael Brehl: Kristus Kráľ – milosrdný Vykupiteľ

List P. Brehla pri príležitosti výročia založenia Kongregácie (2016)

List generálneho predstaveného pri príležitosti vymenovania P. Tobina za kardinála

Rozhovor s kardinálom Tobinom

Arcibiskup Tobin bol kreovaný za kardinála

Joseph Tobin menovaný za arcibiskupa Newarku

Medzi novými kardinálmi aj redemptorista

Kardinál Tobin, C.Ss.R. dostal cenu sv. Jána Neumanna