Prinášame zaujímavú časť denníka blahoslaveného Charlesa de Foucauld, ktorá svedčí o jeho úcte k Matke ustavičnej pomoci.

8. november 1896

Prišli sme do Ríma. Najprv sme navštívili baziliku Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) a potom kostol sv. Alfozna, kde sa nachádza obraz Matky ustavičnej pomoci. Tento titul je pre Najsvätejšiu Pannu veľmi priliehavý. Pred troma rokmi som mal veľké problémy vo svojom vnútornom živote. Prežíval som strach, úzkosti a obdobia temnoty…Nedokázal som vidieť veci jasne. Veľmi som trpel. Zveril som sa teda celým srdcom pod ochranu našej Matky ustavičnej pomoci. Prosil som ju, nech vedie moje kroky tak ako viedla malého Ježiša a aby ma vo všetkom viedla v Ježišovi Kristovi. Chcel som takto, nakoľko je to možné, potešiť Ježišovo Srdce, ktoré nás vidí a miluje.  

Je preto nesmierne krásne, že som mohol stáť pod obrazom, ktorý mi je taký drahý, že som mohol byť pri dobrej matke hneď v prvý deň, hneď v prvú hodinu, v čase veľkého zármutku, keď som nevedel, kam sa môžem uchýliť, s obavou, že ma oklame zlý. Spomenul som si na Matku ustavičnej pomoci a zveril som sa jej starostlivosti, ako jej dieťa a jej vlastníctvo.

Úpenlivo som ju prosil, aby ma niesla ako niesla Ježiša, keď bol malý. Prosil som ju, aby zo mňa urobila nie takého, aký chcem byť, ale akého ma chce mať ona na väčšiu slávu jej Syna, podľa jeho vôle, podľa toho, ako to ona vnímala vo svojom srdci. 

Odvtedy sa považujem za tvojho, Matka ustavičnej pomoci. Charles de Foucauld.

Krátky životopis

Charles Eugene Vicomte de Foucauld bol potomok jednej z najbohatších šľachtických rodín Francúzska. Bol sveták a sukničkár. Bol dôstojníkom vo francúzskej armáde. Na jednej vojenskej výprave v Alžírsku naňho zapôsobila dôstojnosť a krása islamu a púšte. Keď mal 25 rokov (kvôli svojej životospráve bol medzitým z armády prepustený), cestoval celé mesiace prezlečený za ruského rabína po Maroku, vtedy pre kresťanov zakázanej krajiny. Pohľad na modliacich sa moslimov na neho urobil taký dojem, že sa rozhodol pre prísne kresťanstvo. Jeho kniha „Prieskumná cesta cez Maroko“ ho preslávila a táto „Belle Epoque“ (Krásna doba) mala svojho nového afrického bohatiera.

Vstúpil do rádu trapistov, pracoval vo Francúzsku, potom v Sýrii, a žil niekoľko rokov ako pustovník pri Nazarete v Palestíne. V roku 1901 bol vysvätený za kňaza, od roku 1904 sa úplne oddal misionárskej práci na Sahare v Alžírsku a žil ako pustovník medzi Tuarégmi v pohorí Hoggar. Tisícky kilometrov a celé mesiace bol na cestách, väčšinou peši, sám, len s ťavou nesúcou náklad. V dedinách, ktoré navštívil, rozdeľoval lieky a potraviny. Chcel pôsobiť cez svoj príklad vzorného kresťanského života, nie misionárskou činnosťou. Vravel: „Nie som tu, aby som Tuarégov obrátil na kresťanstvo, ale aby som hľadal, ako im porozumieť. Presvedčil som sa o tom, že Boh nás všetkých prijme, keď si to zaslúžime.“ Tuarégovia si ho čoskoro začali ctiť pod menom „ Veľký Marabut“. Prebádal ich reč, zostavil nadlho najlepší slovník, zozbieral ich texty, básne a porekadlá.

V roku 1916 prišla vlna nepokojov 1. svetovej vojny až na Saharu. Charles zostal pri svojich dedinčanoch, chcel ich chrániť. Počas útokov povstaleckých Senussov ho zastrelili. Stalo sa to 1. decembra roku 1916. Zdalo sa, že s jeho smrťou boli pochované aj jeho plány založiť rehoľu.

No nestalo sa tak. René Voillaume okolo roku 1920 zviditeľnil a zverejnil myšlienky Charlesa de Foucauld, René Bazin napísal jeho životopis, ktorý vzbudil pozornosť. V 1936 je založená Spoločnosť „Malých bratov Ježišových“, ktorá sa hlási k jeho odkazu. V roku 1939 nasledovalo prostredníctvom Magdeleine Hutin založenie Spoločnosti „Malých sestier Ježišových“. Obidve spoločnosti svojou činnosťou vždy menia sociálnu atmosféru svojho okolia. Ich členovia sa venujú vykonávaniu svetských povolaní. Zo spirituality Charlesa vychádza tiež niekoľko laických spoločností a jedna kňazská spoločnosť. Blahorečený bol 13. novembra 2005.

Zdroj

Životopis: Zdroj

Príbuzné články:

Úcta k Matke ustavičnej pomoci (Katolícke noviny)

V Bratislave sa konalo trojdnie k Matke ustavičnej pomoci

Zázračné uzdravenie 

Ikona požehnaná pápežom putovala na Slovensku aj v Čechách

Matka ustavičnej pomoci v Kazachstane

Matka ustavičnej pomoci v Albánsku

Matka ustavičnej pomoci na poštových známkach v Poľsku

Ján Pavol II a Matka ustavičnej pomoci

Kostol sv. Alfonza – miesto s fascinujúcou históriou