26. mája sme slávili výročie vyhlásenia sv. Alfonza Mária de´Liguori, zakladateľa redemptoristov,  za svätého. Pripomeňme si, čo o ňom, ako o všestrannom umelcovi, ktorý vkladal celú svoju umeleckú tvorivosť do misií, napísal James Wallace, CSsR.

Najsilnejšou chvíľou na predávaní cien Oscara minulú jar bolo, keď sa zrazu na pódiu objavil Christopher Reeve na invalidnom vozíku. Bol sám a iba jeho samotná prítomnosť postavila publikum na nohy. Ale jeho slová boli hodné pamätania. Žiadal producentov, režisérov, hercov a ostatných umelcov, aby venovali viac času a peňazí tvorbe filmov, ktoré  budú zobrazovať reálne starosti a sociálne problémy, ktorým čelíme. Sv. Alfonz by s tým súhlasil. No on išiel ešte ďalej.

Alfonz veril, že umelci jeho doby môžu slúžiť vyššiemu zámeru, a to oslave Boha. Podľa neho, umenie nekončilo samo v sebe, ale malo by sa používať pri šírení evanjelia a privádzať mužov a ženy k Bohu, zjavenom v Ježišovi Kristovi. Hoci Alfonza poznáme najviac ako patróna spovedníkov a morálnych teológov, „učiteľa modlitby“ a ako kazateľa oddaného šíreniu evanjelia najchudobnejším a najopustenejším ľuďom, môžeme sv. Alfonza v tejto dobe venovanej zábave, vyhlásiť aj za umelca.

Alfonz hudobník

Alfonza hudba uchvátila. Napísal ako mladý muž, že šiel do divadla, „aby som si vychutnal hudbu a pohltila ma celého a nemyslel som na nič iné“. Možno to bolo v jeho génoch, lebo jeho otec, Giuseppe, námorný dôstojník, bol veľkým milovníkom hudby a zariadil mu štúdium u najznámejšieho učiteľa hudby tých čias. Volal sa Gaetano Greco.

Giuseppe trval na tom, aby Alfonz trénoval tri hodiny denne a aby si to poistil, zamykal často oboch, Alfonza aj jeho učiteľa, do hudobnej miestnosti. Namiesto toho, aby to u Alfonza spôsobilo odpor k hudbe, mu toto tvrdé cvičenie vštiepilo veľkú lásku k hudbe. Stal sa vynikajúcim umelcom hrajúcim na čembalo, nástroj podobný dnešnému pianu.

Alfonz ako kňaz skomponoval mnoho známych hymien a učil ich ľudí počas farských misií. Niekedy využil známe melódie jeho čias a vkladal do nich slová, ktoré obracali ľudské mysle a srdcia k Bohu. Dlho po Alfonzovej smrti, slávny operný skladateľ Giuseppe Verdi povedal, „Vianoce by neboli Vianocami bez Tu scendi dalle stelle“, Alfonzovej nežnej hymny „Z hviezd si zostúpil“(You Came Down From the Stars). Počas jeho päťdesiatich rokov napísal Alfonz prekrásny „Duet medzi dušou a Ježišom Kristom“ (Duet Between the Soul and Jesus Christ). Aby sme Alfonzovi naozaj porozumeli ako hudobníkovi, museli by sme počuť jeho slová.

V „Duete“ hlasy spievajú jeden druhému:

„Kam ideš Ježiš?“

„Idem za teba položiť svoj život.“

„Takže môj drahý Bože ideš za mňa umrieť. Ja chcem ísť tiež s tebou a umrieť spolu s tebou.“

„Nie, ty zostaň tu v pokoji a prežívaj lásku, ktorú mám pre teba, a keď umriem, pamätaj na mňa.“

Je tiež pravda, že vo svojom pokročilom veku napomínal rehoľníčky, že spievanie môže viesť k samoľúbosti a je tiež plytvaním času, ale pevne trval na tom, že „spievanie v kostole je dobrá vec: je chválou Boha.“ Dokonca aj po osemdesiatke ho seminaristi vedeli ľahko presvedčiť, aby im zahral na čembalo v dome štúdií v Pagani.

Alfonz umelec

Vzdelávanie Alfonza v detstve zahŕňalo tiež výuku maľby, kreslenia a architektúry známym umelcom Francescom Solimenom, ktorý bol jeho učiteľom. Alfonzovo umenie bolo ovplyvnené tým, čo videl okolo seba ako mladý muž. V časoch sv. Alfonza boli maľby a sochy trpiaceho Krista podávané veľmi krvavým, dokonca desivým spôsobom; tieto práce dokonca Giuseppe vystavoval v kuchynkách lodí, ktoré vlastnil.

Keď mal Alfonz dvadsaťtri rokov, namaľoval svoju vlastnú verziu „Krista na kríži“. Väčšina kópií svojich divákov šokovala jasnočervenými plochami krvi. Avšak, jeden z Alfonzových biografov, Father Rey-Mermet tvrdí, že  farby, ktoré sa objavujú často na kópiach jeho obrazu, nie sú verné originálnej maľbe, ktorá bola viac jemná a citlivá. Ale sila maľby ostala nezmenená a šírila sa ďalej. Alfonz znázornil tiež smrť Lásky samotnej, skrze hriech mužov a žien. V práci sa snažil zachytiť oboje: hrôzu smrti a božskú lásku.

Návštevníci v dome redemptoristov v Ciorani, v Taliansku, kde Alfonz napísal diela Morálna teológia (Moral Theology) a Slávna si, Mária (The Glories of Mary), môžu vidieť maľbu mŕtveho tela Alexandra Veľkého, namaľovanú čiernym akvarelom. Telo je rozložené a obklopené potkanmi; maľbu doplnil niekoľkými veršami z jeho duchovných piesní: „Takto končia všetci slávni, všetka sláva tohto sveta, všetka krása.“ Pre Alfonza všetky úspechy tohto sveta končili v hrobe. Aby posilnil toto vedomie u svojich študentov, namaľoval pre nich „obraz kázne“.

Podobný obraz visí v jedálni v Ilicete a ťažko povzbudí chuť k jedlu. Ale Alfonz nechcel, aby jeho komunita zabudla na vážne myšlienky dokonca ani počas jedla.

Úplne iný charakter má obraz Madony, ktorý namaľoval mladý Alfonz v tom istom čase, ako obraz umučenia. Tu sa prejavila romantická črta jeho srdca, aby veľmi jemným a nežným spôsobom zobrazil ženu, ktorá získala jeho srdce. Obklopená dvanástimi hviezdami, je stelesnením božskej krásy. Počas svojho života namaľoval Alfonz ďalšie portréty ženy, ktorú nazýval „mama Mária“, vrátane jedného, keď bol biskupom v Sv. Agáte. Bol taký pohltený svojim úsilím, že  na ňu nevedel prestať hľadieť, vraviac: „Ja taká nádherná, je taká nádherná.“

Keď už bol starý, kreslil obrazy Ježiša a Márie a dával ich vyryť, alebo kopírovať, aby sa mohli šíriť. Nikdy svoje diela nepodpisoval. Všetko, na čom Alfonzovi záležalo, bolo, aby jeho umenie pritiahlo ľudí k láske k Ježišovi a Márii.

Alfonz bol iba amatérskym umelcom, ale virtuózom pokiaľ išlo o rytiny, ktoré tvoril po celý svoj život. Nakoniec, jeho umenie bol preňho spôsob, akým viedol mužov a ženy jeho čias, či chudobných alebo bohatých k bohatstvu poznania a lásky Ježiša Krista a jeho matky, Márie. Jeho práce boli nástrojom milosti pre mnohých, ktorých sa dotkla sila obrazu. Rozmýšľajme nad tým, ako by vyzeralo jeho umenie, keby tvoril dnes.

Alfonz spisovateľ

Žijeme v čase „knižných trhákov“, pričom koľko kníh z prvej desiatky na rebríčku popularity si budeme pamätať aj o päť rokov? Možno budete prekvapení, ak zistíte, že Alfonz bol snom vydavateľov a stále ostáva jedným z veľkých knižných úspechov v histórii publikovania.

Počas života publikoval početné práce, počnúc od krátkych päťstranových kúskov až po rozsiahle práce zahŕňajúce okolo tisícpäťsto strán. Shakespearove práce boli preložené do sedemdesiatich siedmich jazykov; Alfonzove práce sú dostupné v sedemdesiatich jazykoch. Bolo vydaných viac ako 20 000 edícii jeho prác, ktoré boli vytlačené, pre porovnanie s 10 600 edíciami od Shakespeara. Pravdaže to, na čom skutočne záleží, je subjekt, o ktorom Alfonz písal. Bol básnikom s dušou, ktorá túžila po Bohu. Poskytoval slová, aby všetci mohli vyjadriť svoj sion svojmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi.

Alfonz daroval ľudu jazyk v tej najjednoduchšej forme. V jeho dobe, taliansky jazyk tak, ako ho teraz poznáme, neexistoval. Namiesto bežnej, štandardnej talianskej slovnej zásoby a výslovnosti, existovalo mnoho odlišných dialektov.

V oblasti Piemontu sa rozprávalo Piedmontese; v Kalábrii Calabrian; a v Neaopli Neapolitan. Existoval aj špeciálny nepísaný, hovorový jazyk zvaný Tuscan. Alfonz použil tento jazyk, ktorý poznali a používali iba intelektuáli a upravil ho. Takže Alfonz vzal tento vznešený jazyk súdnych dvorov a literárnych odborníkov a pretvoril ho na populárny, živý jazyk, perfektný pre vábenie sŕdc Božieho ľudu.

Kto boli jeho čitatelia? Nebol ani spisovateľom pre spisovateľov, ani odborníkom vo väčšine svojich prác. Alfonz opovrhoval literárnymi hodnotami, svojich mladých kazateľov varoval, aby sa nedali chytiť vznešenými frázami a literárnymi prikrášleniami. Jeho cieľom bolo byť populárnym v originálnom zmysle toho slova; písal pre populus, to znamená pre ľud.

Určite, kňazi, rehoľníčky a členovia rádov, z ktorých mnohí nemali vysoké vzdelanie, sa obracali k jeho duchovným dielam. Alfonz písal spôsobom, ktorý bol zrozumiteľný pre nich a kohokoľvek so základným vzdelaním. Veľmi si želal, aby mu rozumeli aj ľudia z ulice. Alfonz by bol veľmi prekvapený, keby jedného dňa zistil, že bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi; videl sám seba jednoducho iba ako katechétu.

V Alfonzovej dobe sa ľudia na dedinách počas zimných večerov stretávali pri ohni u niekoho doma. Kým ženy šili a muži opravovali svoje farmárske nástroje, zvyčajne niekto nahlas predčítaval pri svetle sviečok. Niekedy knihu o záhradkárstve, no oveľa častejšie katechizmus, alebo príbehy z evanjelia alebo života svätých, ktoré živili ich vieru a pomáhali im modliť sa. Alfonzove práce boli veľmi obľúbené počas týchto zimných zhromaždení, jeho príbehy a meditácie sýtili ich duše. Jeho práce odrážali jeho najväčšiu starosť; túžil povzbudiť ľudí, aby zmenili svoje životy tým, že sa celým srdcom odovzdajú Bohu.

Veľký teológ Karl Rahner napísal, že básnikovi sú zverené „veľké slová,“ slová „vystihujúce význam,“ slová, ktoré nemajú iba ukazovať na niečo, ale majú sprítomniť realitu, o ktorej hovoria. V tomto zmysle bol Alfonz básnikom. Zaoberal sa veľkými slovami spásy, vykúpenia, modlitby, smrti a milosti, a to menujeme iba niekoľko. V dielach ako Láska k Ježišovi Kristovi (The Love of Christ Jesus), Umučenie Ježiša Krista (The Passion of Jesus Christ), Návštevy Najsvätejšej sviatosti (The Visits to the Blessed Sacrament), Veľké prostriedky spásy (The Great Means of Salvation) a hlavne Slávna si, Mária (The Glories of Mary) poskytoval Alfonz ľuďom čítanie, ktoré v nich rozdúchavalo oheň lásky.

A v mnohých hymnách a piesňach, ktoré Alfonz napísal, poskytol ľuďom jazyk, ktorý im sprítomňoval Božiu lásku k nim a poskytoval im slová, ktorými sa ich srdcia mohli modliť a spievať svojmu Bohu. Atmosféra ľudského srdca môže byť veľmi premenlivá, a Alfonz pomáhal pri všetkých situáciách.

Záver

Skladateľ Schumann napísal, že úlohou umelca je prinášať svetlo do temnoty našich sŕdc. Pre Alfonza nemalo umenie iný účel, než to, že chcel vidieť v ľudských srdciach Svetlo svetiel nielen zažiariť vo väčšej plnosti, ale túžil aby malo v ľudských srdciach stály príbytok. Pretože Alfonz tvoril, aby mohol ohlasovať evanjelium, možno ho môžeme výstižne nazvať „umelcom-kazateľom“. Využíval svoj umelecký talent pre skladanie hudby, maľovanie, rytie obrazov, písanie piesní, brožúrok a kníh, aby šíril evanjelium medzi mužov a ženy, hlavne tým najchudobnejším a najviac prehliadaným. Toto bola Alfonzova sláva. A my, ktorí oslavujeme jeho život, chceme na toto pamätať.

James Wallace, C.Ss.R.

(Tento článok bol uverejnený v roku 1996 Liguorian, pamätné vydanie k výročiu 300 rokov po Alfonzovom narodení; uverejnené s dovolením.)

Súvisiace články:

Alfonz – autor, ktorý nenapísal román

Svätý Alfonz a Panna Mária

Svätý Alfonz – biskup

Diela Sv. Alfonza – duchovná literárna klasika?

Sv. Alfonz – umelec evanjelia

Sv. Alfonz – skladateľ a hudobník

Autorom najznámejšej talianskej koledy he sv. Alfonz 

Svätý Alfonz – patrón spovedníkov a moralistov

Alfozniánska spiritualita (Video v angličtine)

Benedikt XVI. o sv. Alfonzovi – katechéza

Súvisiace články o umení:

Duchovné piesne sv. Alfonza

Publikácie sv. Alfonza – duchovná klasika?

Saxafonista oživil hudbu sv. Alfozna a Leam Neeson jeho modlitby

Ohlasovanie cez grafitti

P. Damian Montes v Hlase Španielska

Karikaturista Orlando Busino

Tu Scendi Dalle Stelle

Moderné portréty svätých