Zakladateľ svätyne v Pompejach, dominikánsky terciár a oblát redemptoristickej kongregácie.

V nedeľu 19. októbra na Námestí sv. Petra pápež Lev XIV. predsedal slávnostnej kanonizácii blahoslaveného Bartola Longa – laika, terciára dominikánov a obláta Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa. Slávnosť, počas ktorej bolo svätorečených sedem mužov a žien, bola pre redemptoristickú rodinu a celú Cirkev okamihom hlbokej radosti a zamyslenia.

Pápež Lev XIV. vo svojej homílii zdôraznil, že svätosť nie je vyhradená len pre niekoľkých, ale je povolaním každého kresťana. „Veríme, že Boh zachraňuje svet prostredníctvom lásky,“ povedal pápež a vyzval veriacich, aby odmietli fatalizmus a veľkodušne reagovali na potreby tých, ktorí to potrebujú. „Sme povolaní byť svedkami Otcovej lásky, tak ako Kristus bol svedkom pre všetkých – pokorný voči mocným, spravodlivý voči nespravodlivým a milosrdný voči hriešnikom.“

Bartolo Longo, zakladateľ svätostánku v Pompejach a sociálnych diel, ktoré dodnes zostávajú majákom nádeje pre Kampániu a južné Taliansko, dokonale stelesňuje tento ideál svätosti. Jeho život, poznačený hlbokým obrátením a neúnavným oddaním sa chudobným ukazuje, že viera sa musí prejavovať konkrétnymi skutkami lásky a spravodlivosti. Ako nám pripomenul pápež, noví svätí nie sú „hrdinovia alebo šampióni nejakého ideálu“, ale „autentickí muži a ženy, ktorých životy nás inšpirujú k tomu, aby sme žili naše kresťanské povolanie s integritou a láskou“. „Ich príhovor nás podporuje v skúškach a ich príklad nás inšpiruje v našom spoločnom povolaní k svätosti,“ povedal pápež Lev XIV. „Na ceste k tomuto cieľu sa nikdy neunavme modliť sa, lebo viera na zemi živí nádej na nebo.“

Tieto slová hlboko rezonujú s redemptoristickou rodinou, ktorá sprevádzala Bartola Longa na jeho duchovnej a apoštolskej ceste. Jeho svedectvo nás pozýva znovuobjaviť krásu modlitby, lásky a hlásania evanjelia najmä medzi tými, ktorí sú najviac vzdialení od viery.

Spojenie medzi novým svätým a redemptoristami pripomenul P. Gennaro Sorrentino CSsR, provinciálny superior južnej Európy, v liste napísanom niekoľko dní pred kanonizáciou. List poskytuje cenný kľúč k pochopeniu významu kanonizácie Bartola Longa pre celú redemptoristickú rodinu.

Vo svojom posolstve páter Sorrentino buduje most medzi históriou a dneškom, pripomínajúc, ako bol život nového svätca hlboko prepojený s redemptoristickou charizmou vďaka vedeniu troch redemptoristických pátrov: ctihodného Emanuela Riberu, P. Giuseppe Maria Leoneho a P. Antonia Maria Losita.

Prostredníctvom duchovného vedenia pomohli títo traja redemptoristi Bartolovi Longovi rozpoznať Božiu vôľu a premeniť svoju vieru na konkrétne skutky lásky a evanjelizácie. Ako píše páter Sorrentino, ich vplyv umožnil, aby duchovnosť svätého Alfonza formovala Longov vnútorný život a pripravila ho na misiu, ktorá ho viedla k založeniu svätostánku v Pompejach a k zasväteniu sa chudobným a marginalizovaným ľuďom v údolí.

List zdôrazňuje, ako postava Bartola Longa zostáva relevantným a silným vzorom pre laikov, ktorí prijali obláciu v Kongregácii, a pre všetkých, ktorí sa podieľajú na redemptoristickej misii. Jeho príslušnosť k redemptoristickej rodine ako oblát, schválená v roku 1884, z neho robí žiarivý príklad toho, ako môže svätosť rozkvitať v laickom živote, keď je oživovaná neochvejnou vierou a konkrétnou láskou k druhým.

Páter Sorrentino na záver vyzýva celú redemptoristickú rodinu, aby znovuobjavila krásu modlitby, lásky a evanjelizácie podľa príkladu Bartola Longa, ktorý spojil kontempláciu s činom a vieru so sociálnou spravodlivosťou. Jeho svätorečenie v tomto Jubilejnom roku sa tak stáva výzvou, aby sme s obnovenou horlivosťou pokračovali v misii evanjelizácie a podpory ľudí podľa charizmy sv. Alfonza.

Zdroj: cssr.news
Preklad: mediálny tím redemptoristov