DomovSpiritualita a dejinySvätý Alfonz biskup – 250. výročie vysviacky sv.Alfonza

Svätý Alfonz biskup – 250. výročie vysviacky sv.Alfonza

 Rím, 10. Jún 2012

 Slávnosť Najsvätejšieho Pánovho Tela a Krvi

„Šimon, syn Jánov, miluješ ma?… Pas moje ovce.“

(Jn 21, 17)

          I.   250. výročie biskupskej vysviacky sv. Alfonza

1.  20. júna 1762 bol v kostole Santa Maria sopra Minerva v Ríme vysvätený  Alfonz Liguori za biskupa. V tomto roku slávime 250. výročie tejto udalosti. Táto okolnosť je pre nás pozvaním uvažovať nad misionárskou službou sv. Alfonza, redemptoristu a biskupa. Pripomíname si, že „Kongregácia má účasť na poslaní Cirkvi, ktorá je svojou povahou misionárska“ (Kon 1).

2. Prečo je také dôležité, aby sme túto udalosť slávili? Mnohí redemptoristi sú biskupmi. V priebehu dejín našej Kongregácie bolo 154 misionárov -redemptoristov povolaných k biskupskej službe. 51 týchto biskupov – misionárov žije dodnes. Väčšina z nich žije vo veľmi náročných pastoračných situáciách. Mnohí biskupi slúžia v niektorom z východných obradov. V spoločenstve s Katolíckou cirkvou je Kongregácia povolaná dýchať „oboma stranami pľúc“, čo je znakom jednoty a rôznorodosti. 12 našich spolubratov slúži na Ukrajine, 2 na Slovensku a 1 v Chaldejskom cirkevnom spoločenstve.

3.  Kongregácia je hrdá na týchto spolubratov, ktorí sú povolaní do biskupskej služby. Všetci sú s nami zjednotení tým istým misijným povolaním a duchom, ktorý oživoval sv. Alfonza počas jeho života a služby. Toto mimoriadne výročie je tiež príležitosťou a pozvaním pre každého spolubrata prehĺbiť si svoje vlastné rozhodnutia byť redemptoristom – misionárom a dať svoj život za hojné vykúpenie v najplnšej možnej miere tak, ako to bolo u sv. Alfonza.

             II .     Akým biskupom bol sv. Alfonz?

4.   Sv. Alfonz nebol „ochotným“ kandidátom na biskupstvo. Pri viacerých príležitostiach sa menovaniu do biskupskej služby vyhol. Keď ho pápež Klement XIII. menoval za biskupa diecézy Sant Agata dei Goti, Alfonz sa už menovaniu nedokázal ubrániť. Pápež si stál za svojím. Napokon Alfonz prijal toto nové poslanie ako Božiu vôľu a zo všetkých síl plnil túto službu, pre ktorú bol povolaný. Evanjeliový text vybraný pre liturgiu svätej omše na sviatok sv. Alfonza je veľmi vhodný:  „A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.“ (Mt 9, 35 – 36). Alfonz nasledoval Ježiša Dobrého pastiera v duchu evanjelia.

5.  Služba biskupa – redemptoristu v duchu sv. Alfonza je misijným povolaním. Pre Cirkev, miestnu aj všeobecnú, sa redemptorista – misionár ustavične dáva za hojné vykúpenie. Robí to tak, že „vychádza v ústrety naliehavým pastoračným potrebám ľudí najviac opusteným, predovšetkým chudobným“ (Kon 1).

6.  Vo svojom životopise P. Rey-Mermet cituje z listu Alfonzovho spovedníka, ktorý písal asi mesiac po Alfonzovej biskupskej vysviacke:

„Každý obdivuje jeho nekonečnú energiu, jeho ohromnú trpezlivosť…a jeho veľké srdce, ktoré sa prejavuje, keď sa nebráni prijímať aj toho najbezvýznamnejšieho človeka. Je stále pripravený ísť do kostola a spovedať alebo byť k dispozícií v miestnosti určenej na počúvanie ľudí.  Je pripravený ísť kamkoľvek, ak by jeho prítomnosť mohla byť pomocou. Je neúnavným kazateľom…“ (str. 539).

7. Počas 13 rokov svojej biskupskej služby Alfonz pokračoval v životnom štýle, ktorý vštepil do svojich synov v Kongregácií. Ostal blízky ľuďom a prijal každého, kto sa s ním chcel stretnúť. Navštevoval ľudí vo farnostiach, mestách a dedinách  svojej diecézy. Učil v kostoloch a hlásal evanjelium kdekoľvek išiel.

8.   Kázal s evanjeliovou jednoduchosťou a praktickým spôsobom, aby tomu rozumeli aj obyčajní ľudia. K rovnakému spôsobu ohlasovania povzbudzoval aj kňazov svojej diecézy. V prvom okružnom liste kňazom a klerikom písal: „Pripomíname aj arcikňazom  a kňazom vo farnostiach, aby nezabúdali na svoju povinnosť kázať každú nedeľu a sviatok. Kázeň má byť jednoduchá a zrozumiteľná. Nezabúdajme na to, akých ľudí máme pred sebou…Ľudia z vidieka nemajú z grandióznych kázní nič. Takýmto ľuďom môžu kvetnaté reči len ublížiť.“

9. Je tiež dôležité pamätať, že ako biskup bral Alfonz úlohu vyučovať veľmi vážne. Počas biskupskej služby neprestával čítať a študovať. Znovu opublikoval prvé vydanie  svojej Morálnej teológie.  Vydal aj ďalšie nové zväzky svojej Morálnej teológie. V tomto období napísal aj knihu Ako milovať Ježiša Krista (pozn. v  slovenčine pod názvom Cesta lásky), diela o liturgii, zmierení a spovedi, o pravdách viery  a o modlitbe.

           III.        Súcit a spravodlivosť: znaky jeho biskupskej služby

„Ja som dobrý pastier, dobrý pastier položí život za svoje ovce“ (Jn 10, 11).

10. Ako biskup mal sv. Alfonz mimoriadnu starosť o materiálne potreby najopustenejších a chudobných a tiež o sociálnu spravodlivosť. Táto jeho starostlivosť sa pravdepodobne najvýraznejšie prejavila počas veľkého hladu v rokoch 1963 – 1964. Neúnavne sa snažil konkrétne pomôcť v čoraz zhoršujúcej sa kríze. Predal všetko, čo len mohol, aby pozháňal peniaze na jedlo pre hladných. Predal aj svoj koč a kone. Karhal predstavených za to, že sa zdráhali prejaviť štedrosť zo strachu, že im neostane na obživu pre svojich podriadených. Títo predstavení dávali chudobným iba to, čo im „zvýšilo“. Alfonz im pripomenul, že predstavený má povinnosť nechať pre podriadených iba toľko, koľko je potrebné na prežitie. Všetko ostatné treba rozdať núdznym. Často pripomínal občianskym autoritám, že toto nie je len otázkou obetavej lásky, ale spravodlivosti. Bez jedla sa budú hladní búriť a nikto z nás ich za to nemôže viniť!

11.  Alfonz bral doslovne slová, ktoré povedal Ježiš Petrovi po vzkriesení: „Miluješ ma? … Pas moje ovce“ (Jn 21, 9 – 19). Sám Alfonz komentoval tento úryvok. Dával do úzkej spojitosti lásku k Bohu a službu k blížnym. Považoval ich za základné prvky pri rozlišovaní misionárskeho povolania.  To, čo písal, aj sám žil. Delil sa o všetko, čo mal, aby nakŕmil ovce, ktoré boli zverené do jeho starostlivosti, fyzicky aj duchovne.

12.  Pri iných príležitostiach vo svojej biskupskej službe naliehal Alfonz na odmietnutie nespravodlivosti. Poukazoval napríklad na zmluvy medzi pánmi a roľníkmi, ktoré robili z roľníkov ustavičných otrokov. Príklad jeho biskupského života bol svedectvom pravdy, ktorú hlásal ako kazateľ a spisovateľ.

13. Tajomstvo vykúpenia môžeme chápať ako kenózis aj ako súcit (Comunicanda 2, 2006. bod č. 14). Sústredenosťou na osobu Vykupiteľa a pohnutý súcitom sa Alfonz úplne oddal hojnému vykúpeniu. Dal svoj život za svoje ovce. Stíhaný chorobami a vyčerpaný únavou zo služby uvažoval o rezignácií. Hovorí sa, že pápež, ktorý sa dozvedel o Alfonzových úvahách o rezignácií, poznamenal, že Alfonz pripútaný na lôžko má vo svojej biskupskej službe väčší vplyv na dobro ľudí než mnohí biskupi na kráľovských dvoroch.

IV.      Príklad Alfonza a redemptoristi misionári povolaní do služby biskupa.

14. Alfonz ostal vo svojej biskupskej službe verný svojmu redemptoristickému misionárskemu povolaniu. Za najťažší aspekt v biskupskej službe považoval to, že je oddelený od svojej milovanej komunity spolubratov. Tannoia cituje Alfonza, ktorý sa sťažoval, že po 30 rokoch života v bratskej láske vo svojej komunite je teraz vytrhnutý, aby žil ako biskup! Som si istý, že mnohí naši spolubratia, ktorí boli povolaní do biskupskej služby, chápu tento povzdych, ktorý vychádzal z Alfonzovho srdca.

15. Redemptoristi, ktorí sú povolaní pre službu Božiemu ľudu ako biskupi, ostávajú  zjednotení s našou Kongregáciou putami bratskej lásky, ktorá trvá celý život.  Ostáva tu vždy aj mimoriadne puto s jednotkou, do ktorej patria a so spolubratmi a komunitami, s ktorými prežívali svoje misionárske povolanie. Naďalej majú podiel na duchovnom a pastoračnom ovocí Kongregácie. Pevne dúfame, že jedného dňa sa mnohí vrátia do komunity, tak ako Alfonz, aby aj naďalej prinášali svedectvo pevného puta so všeobecnou Cirkvou a aby mali podiel na našom poslaní takým spôsobom, akým budú môcť (Kon 55). Všetci redemptoristi sú misionármi!

16. V istom zmysle sú biskupi, ktorých si spomedzi nás vyberie Svätá stolica, viditeľným a hmatateľným znamením toho, že naša služba je pre dobro univerzálnej Cirkvi (Kon 18). Sú znakom toho, že Cirkev si váži našu charizmu a tiež prejavom vysokej úcty voči jednotlivcom vybraným na túto službu.

V.        Záver a pozvanie

17. Uvedomujem si, že sa toho dá ešte veľa povedať. Inštitút pre dejiny vydal pri príležitosti 250. výročia biskupskej vysviacky nášho zakladateľa výbornú špeciálnu edíciu periodika Spicilegium Historicum. Nachádza sa v ňom veľa informácií a ďalších úvah. Mojou snahou bolo pokúsiť sa len zvýrazniť niektoré aspekty tejto našej slávnosti. Toto číslo periodika môže každému z nás, ale aj celej Kongregácií, poskytnúť možnosť na hlbšiu reflexiu.

18. Svätý Alfonz sa nehrnul do biskupskej služby. Nevyhľadával ju. Prežíval ju ako ťažký kríž. Niesol však tento kríž s redemptoristickou a misionárskou odvahou, milosťou a apoštolským zápalom. Kongregácia je pri slávení tohto jubilea právom hrdá na jeho obdivuhodnú službu. Toto jubileum nás však zároveň pozýva k tomu, aby sme vytrvali v našom misijnom povolaní a aby sme prehĺbili náš apoštolský zápal.

19. Modlíme sa za vás spolubratov, ktorí ste povolaní do biskupskej služby. Nech vám toto jubileum pripomenie, že ste skutočne redemptoristami a misionármi, ktorí kráčajú po stopách sv. Alfonza. Nech vás aj naďalej inšpiruje a sprevádza vo vašej službe.

20. Nech toto jubileum je aj pre nás všetkých redemptoristov, misionárov pozvaním byť viac k dispozícii pre poslanie, ktoré nám bolo zverené. Buďme tak, ako sv. Alfonz, stále blízko pri ľuďoch, predovšetkým pri tých, ktorí sú najviac opustení a chudobní. Špeciálne sa venujme evanjelizácií a veci spravodlivosti.

21. Rád by som ukončil týchto mojich pár úvah aj myšlienkami samotného sv. Alfonza. P. Rey-Mermet cituje z Alfonzovho biskupského obežníka, ktorý napísal v roku 1775:

„Moji drahí bratia, som si istý, že Ježiš Kristus sa pozerá na našu malú Kongregáciu s veľmi nežnou láskou. Naša Kongregácia je zrenicou jeho oka. Skúsenosť ukazuje, že nás považuje za hodných byť nástrojmi jeho slávy v mnohých krajinách. Jeho milosť sa rozlieva čoraz hojnejšie. Ja sa už toho nedožijem, lebo už dlho nebudem na tomto svete, ale som si úplne istý, že naše maličké stádo bude ďalej rásť. Nebudú nám pribúdať pocty a bohatstvo, ale pribudne a rozšíri sa Božia sláva. Vďaka našej práci budú iní muži a ženy lepšie poznať a milovať Ježiša Krista.“ (str. 607)

22. Keďže sa snažíme hlásať evanjelium stále nanovo, nech je pre každého redemptoristu – misionára táto slávnosť inšpiráciou. Nech inšpiruje spolubratov biskupov, kňazov, diakonov, rehoľných bratov, laikov, mužov aj ženy k tomu, aby sme vernejšie kráčali v šľapajach Ježiša Vykupiteľa v duchu sv. Alfonza. Amen.

Vás brat vo Vykupiteľovi

Michael Brehl, C.Ss.R

Prameň: www.scalanews.com

©Preklad: Sekretariát pre apoštolský život a misie – Bratislavská viceprovincia redemptoristov

Príbuzné články:

Pozdrav k Vianociam (M. Brehl, december 2016)

Kristus Kráľ – Milosrdný Vykupiteľ (M. Brehl, Pattaya)

Panna Mária a Sv. Alfonz (P. Brehl)

250. výročie vysviacky sv. Alfonza za biskupa (P. Brehl)

P. Brehl znovu zvolený za generálneho predstaveného (9.11.2016)

P. Brehl viceprezidentom Únie generálnych predstavených

List P. Brehla pri príležitosti vymenovania P. Tobina za kardinála

P. Brehl hovoril na synode o rodine o princípe inkluzívnosti

Veľkonočné posolstvo P. Brehla (2012)

redemptoristi@gmail.com