Ponúkame rozhovor s kardinálom Tobinom, ktorý s ním urobila deň po konzistóriu, 23. 11. 2016, redaktorka Anna Artymiak pre portál pl.aleteia.org. Ponúkame jeho skrátenú verziu.

Vaše začiatky pastoračnej práce sú spojené s prácou medzi chudobnými imigrantmi. Skúsenosti, ktoré sú dnes veľmi užitočné.

Je to dráma našej doby. Cirkev musí byť tam, kde je veľké utrpenie. V Spojených štátoch vždy pripomínam, že sme potomkovia imigrantov. Vieru nám priniesli imigranti. Ak im nepomôžeme, potom na súde nás neodsúdi Ježiš, ale naši otcovia.

Ako to vyzerá dnes? Po výhre Donalda Trumpa cítiť veľa neistoty.

Máme veľa imigrantov bez dokumentov – dávam prednosť tomuto výrazu pred „nelegálnych”, ktorý stigmatizuje. Vykonávajú práce, ktoré rodení Američania už neberú. Väčšinou dodržiavajú zákony, platia dane a sú prínosom pre našu spoločnosť. Samozrejme, že teraz je veľa obáv, ale uvidíme, čo sa bude diať.

Dostali ste v Cirkvi nielen novú hodnosť, ale zanechávate doterajšiu arcidiecézu – Indianapolis a idete do Newarku.

Keď pápež František oznámil, že budem kardinálom, šokovalo ma to a bol som trochu zmätený. Vedieš svoj „biznis”, ako najlepšie vieš a zrazu sa stávaš stredobodom pozornosti. Bolo to ťažké. O dva týždne neskôr som bol menovaný arcibiskupom Newarku. A to mi v istom zmysle zlomilo srdce. Nepoznal som Indianapolis. Prišiel som, ľudia ma prijali, dobre sa nám pracovalo. Teraz sa musím s nimi rozlúčiť.

Moje rozpaky vyplývali z toho, že veriaci v Indianapolise sa mohli cítiť menej dôležití – lebo ich biskup, ktorý sa stal kardinálom, náhle odchádza. Myslím, že veľa ľudí to tak prežíva. Väčšina z nich prejavila veľký smútok, ale hovoria mi: musíš slúžiť iným. Posielajú ma ako misionára. Najťažší je teraz návrat do Indianapolisu a rozlúčka s mojimi ľuďmi.

Ako vidíte svoj výber? Aký kľúč používa pápež pri výbere kardinálov?

Pred sobotňajším konzistóriom pápež pozdravil každého z nás. Zašepkal som mu do ucha španielsky: čo si mi to urobil? Odpovedal mi iba otázkou: je tvoja mama tu? Nechcel o ničom inom hovoriť. Naďalej som diecéznym biskupom. Čas a energiu musím venovať arcidiecéze. Ale som tiež kardinálom, takže sa musím zaujímať tiež o misiu univerzálnej Cirkvi. Myslím si, že byť kardinálom znamená väčšiu veľkorysosť v Cirkvi. Mojou prioritou bude Newark, tak ako to bolo v Indianapolise, ale musím tiež plniť úlohy, ktoré mi zverí Svätý Otec.

Ľudia sa ma pýtajú, prečo pápež vybral teba. Odpovedám: netuším. Pravdepodobne, vzhľadom na moju minulosť. Mal som príležitosť pracovať v rôznych kultúrach, naučiť sa niekoľko jazykov.

Vaša mama sa stretla s pápežom?

Nie, ešte nie. Bola unavená rozprávaním v rôznych jazykoch s toľkými ľuďmi. Ale bola šťastná, že sme tu boli všetci spolu.

Zvyšných dvanástich súrodencov je tu v Ríme?

Len jeden brat nemohol prísť.

Nedávno ste verejne hovoril o svojich nádejach, pokiaľ ide o otázku diakonátu žien. Prečo?

Som naozaj plný nádeje. Pápež vytvoril komisiu, ktorá to preštuduje. A som si istý, že ona mu dá dobré inštrukcie. Po druhé: v tej chvíli je dôležitý dialóg s Pravoslávnou cirkvou. A tam tradícia diakonis je silná, pravdepodobne rozvinutejšia než v Katolíckej cirkvi.

Existujú úlohy, ktoré môžu byť podelené? Uvidíme. Nehovorím, že som fanúšikom diakonátu žien v Cirkvi, ale nemôžeme nezvolávať Ducha Svätého, aby sa zistilo, či je to potrebné, alebo nie.

V deň konzistória ste prišli ako prvý do Baziliky sv. Petra a dlho ste pozdravovali ľudí, vrátane chorých.

Silne si uvedomujem význam symbolu, ktorý je niečím, čo vidieť a čo ukazuje na niečo iné, čo nemožno uvidieť. Mojou úlohou ako pastiera, je ukazovať na Ježiša, ktorý je už uprostred týchto ľudí, ale ho nevidia. Možno, že vďaka mojej pozornosti a gestám úcty, ktoré sa snažím ukazovať, veriaci uvidia, že som nielen milým chlapíkom, ale reprezentujem niekoho Iného?

Celkom sebecky, keď vidím vieru týchto ľudí, napriek ich utrpeniam a hrozným chorobám, tak sa posilňujem vo viere. Lepšie chápem sv. Pavla, keď písal komunitám listy a ďakoval ľuďom za ich vieru, pretože ich viera posilňuje jeho vieru. To je to, čo ja tiež potrebujem.

Čo by ste chceli priniesť do kardinálskeho kolégia?

Ak môžem niečo priniesť do kardinálskeho kolégia, tak to, aby naše oči neboli obrátené len do vnútra Cirkvi, ale tiež aj navonok – aby sme videli tiež tých, ktorí si možno niekedy myslia, že nepotrebujú Boha.

Svätý Otec chce, aby sme si všimli, čo sa deje vo svete. Existuje definícia, že Vatikán – to je necelý štorcový kilometer obklopený realitou. Pápež pozná tú realitu. Nemyslím si, že Cirkev musí byť duchovnou elitou. Tu je niečo viac. Cirkev musí otvárať dvere dokorán.

Zdroj

Príbuzné články:

Arcibiskup Tobin bol kreovaný za kardinála

Cirkev má byť protagonistom uzdravenia: kardinál Tobin

Joseph Tobin menovaný za arcibiskupa Newarku

Michael Brehl napísal list pri príležitosti vymenovania P. Tobina za kardinála

Medzi novými kardinálmi aj redemptorista

Oslavy Matky ustavičnej pomoci v kostole, kde vznikla ustavičná novéna: Tobin