Slovo medzi nami
DomovNovinkyMilosrdný Otec: súcit do krajnosti

Milosrdný Otec: súcit do krajnosti

Dnešné evanjelium nám ponúka známe Podobenstvo o márnotratnom synovi. Prečítajte si o ňom v úryvku z knihy Podobenstvá o milosrdenstve. Približuje nám milosrdného otca, ktorý “opúšťa dom dvakrát”.

Medzi mnohými a rozmanitými konfliktmi, ktoré môžu nastať medzi stenami domovov, je v niektorých kultúrach náročné, ak nie nemožné, predstaviť si otca, ktorý opúšťa svoje miesto v dome, aby vyšiel v ústrety synovi, ktorý za sebou zámerne nezanecháva žiadnu stopu. Ak je zvyčajný názov „márnotratný syn“ navrhnutý pre podobenstvo neadekvátny, je to preto, že nesporným hlavným protagonistom je otec, ktorý spôsobom, akým sa stavia k obidvom svojim synom, porušuje štandardné postupy spravodlivej odmeny.

Na začiatku príbehu otec spĺňa žiadosť svojho mladšieho syna. Nie je ponúknuté žiadne vysvetlenie, prečo si syn pýta svoj podiel dedičstva. Je to preto, že má konflikt so starším bratom? Alebo preto, že nezdieľa otcov názor na jeho životný štýl? Alebo preto, že cítil potrebu mať vlastný nezávislý život? Nech je jeho motív akýkoľvek, neuvádza sa, keďže rozprávač sa zaujíma viac o synov unáhlený odchod z otcovho domu, ako o jeho dôvod.

Po opise synovho zhýralého života sa scéna vracia k otcovi, ktorý sa chová ohromujúcim spôsobom. Zazrie svojho syna z diaľky, čo naznačuje, že ho vyčkával od chvíle, čo odišiel z domu; pociťuje ľútosť; beží k nemu; objíma ho a bozkáva. To dáva synovi trochu času, aby mu oznámil, čo si vopred pripravil, že mu povie, keď sa stretnú. Otec ho prerušuje predtým, akoby si vypočul synovu žiadosť prijať ho ako jedného zo svojich nádenníkov, a prikazuje sluhom, aby priniesli najlepšie šaty, dali mu prsteň na ruku a obuv na nohy, a zabili vykŕmené teľa na oslavu. Spomedzi všetkých vecí, ktoré otec vykoná pre mladšieho syna, tá rozhodujúca, ktorá naznačuje bod obratu v podobenstve, je obsiahnutá vo fráze: „… bolo mu ho ľúto“.

Otec z hĺbky svojho vnútra miluje strateného syna najhlbšou ľudskou vášňou. Túto istú vetu nachádzame ako bod obratu v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi: „Bolo mu ho ľúto“ (Lk 10, 33). Súcit milosrdného Samaritána k umierajúcemu mužovi je podobný súcitu otca k stratenému synovi. Bez súcitu nie je možné bežať v ústrety synovi, objať ho a obnoviť jeho stratenú dôstojnosť. Svätý Ján Pavol II. to povedal dobre vo svojej encyklike Dives in misericordia (O Božom milosrdenstve), kde rozoberá toto podobenstvo: „Vernosť otca voči sebe je celá zameraná na ľudskosť a dôstojnosť strateného syna“. Centrom podobenstva je otcovo milosrdenstvo, nie jeho morálna cnosť. Jeho cnosťami sú dobré povahové vlastnosti, ale milosrdenstvo je orientáciou, ktorá dozrieva v hĺbke duše človeka a prejavuje sa v skutkoch voči blížnemu.

Jeho najťažšia skúška ako otca ešte len prichádza. Nastáva vo chvíli, keď sa odhalí spôsob zmýšľania staršieho brata. Odmietnutie staršieho syna vstúpiť do domu je dramatické; hnev ho ochromí pri dverách, ktoré prekročil už mnohokrát. A tak sa otec rozhodne znova vyjsť z domu, aby ho prosil. Tentokrát je cena vyššia, ako cena zaplatená za mladšieho brata, pretože otec musí podstúpiť výčitku, ktorá ho trhá na kusy! Starší syn ho obviňuje z lakomstva, z neochoty dať mu kozľa, aby sa zabavil so svojimi priateľmi. Zdá sa, že otec zlyháva v úlohe otca, keď neodmeňuje syna, ktorý je mu verný, ale dáva zabiť vykŕmené teľa pre syna, ktorý premrhal jeho majetok. Hnev vedie staršieho syna k skresleniu pravdy, ktorú vie od začiatku: otec nekládol žiaden odpor žiadosti mladšieho syna vyplatiť mu jeho podiel dedičstva, a hlavná časť rodinného dedičstva stále patrí staršiemu synovi.

Otcovo milosrdenstvo je neobmedzené. Mohol odpovedať, že on je hlavou rodiny, pokiaľ syn býva v jeho dome. Podľa pravidiel dedenia mohol so svojím majetkom urobiť čokoľvek chcel, keďže bol stále nažive! Namiesto toho sa otec stretáva so synom na jeho úrovni a povzbudzuje ho, aby prehodnotil svoje vzťahy. Neha, ktorou oslovuje staršieho syna, je nesmierna. Napriek tomu, že ho syn nikdy nenazve „otec“, on ho nazýva „syn“ (teknon), čo je slovo označujúce dôverný vzťah. Otec si je vedomý, že zostávajúce dedičstvo patrí jeho staršiemu synovi, ale toto nie je problém. Namiesto toho je ustarostený a sústreďuje sa na túžbu zmeniť „tento tvoj syn“ – čo je pokarhanie starším synom – na „tento tvoj brat“. Najhlbšie obrátenie, na ktoré otec čaká, nie je obrátenie mladšieho syna, ktorý prichádza domov (pôvodne preto, že by inak zomrel hladom), ale obrátenie staršieho syna, ktorý je neschopný uznať svojho otca a svojho brata.

Ak máme na mysli a rozprávame o „Cirkvi, ktorá vychádza“, najprv musíme pochopiť „otca, ktorý vychádza“ v tomto podobenstve. Vďaka svojmu nadmernému súcitu voči svojim dvom synom na nich nečaká vnútri domu. Beží von, aby sa stretol s mladším a vychádza k staršiemu, aby ich oboch zaplavil svojím milosrdenstvom.

 

Príbuzné články:

Vydavateľstvo redemptoristov ponúka zbierku kníh o milosrdenstve

Milosrdný Otec (TV LUX)

Skutky milosrdenstva

Uzdravenie a milosrdenstvo

Misie milosrdenstva v Bratislave

Misie milosrdenstva v Bratislave, 22.-28. 5. 2016 (Z retrospektívy)

Stovky ľudí videlo po prvýkrát na Slovensku Cestu milosrdenstva

Záznamy homílií z Misií milosrdenstva v Bratislave

Misionári milosrdenstva – redemptoristi pokračujú vo svojej službe

Pápež potvrdil misiu Misionárov milosrdenstva

 

----
Twitter
Youtube
Soundtier