Rozhovor s kardinálom Tobinom – Scala News

27.11.2016

Odmieta prezývku „knieža Cirkvi“. Odporúča nám počkať a pozorne sledovať „konkrétne rozhodnutia“ nového prezidenta Spojených štátov, pričom sa vyhýba akejkoľvek rivalite, ale i požehnaniam. Spomenul svoju starú matku, ktorá do Štátov emigrovala z Írska a modlila sa len po írsky, „pretože si nebola istá, či Boh rozumie angličtine“. Novozvolený kardinál Joseph Wiliam Tobin, ktorý sa nedávno presunul z arcibiskupského stolca v Indianapolise na ten v Newarku, hovorí aj o tom, že v jeho novej diecéze sa nedeľná omša slávi v 22 jazykoch. Étosom jeho nového poslania je dôvera v misijné povolanie otcov redemptoristov, rehoľnému spoločenstvu, ktorého je sám členom: „Výzva, ktorej dnes čelíme naprieč svetom, nám prinesie mimoriadne skúsenosti: ohlasovanie dobrej zvesti chudobným, úctu ku kráse rozličných kultúr, prijatie evanjelizácie od tých, ktorým máme slúžiť, pomoc ľuďom rásť v láske k Ježišovi Kristovi, jedinému Spasiteľovi.“

Rozhovor kardinála Josepha Wiliama Tobina s Carlosom Espinozom sa uskutočnil v rímskej redakcii portálu Scala News na ulici Via Merulana.

Arcibiskup Tobin, tak aj vy ste sa už stali kniežaťom Cirkvi. Potrebuje ešte Cirkev kniežatá?

„Nie som ‚kniežaťom‘ Cirkvi, takúto prezývku nemôžem prijať. Nemyslím si, že Cirkev potrebuje kniežatá. Verím však, že Cirkev potrebuje misionárov a presne tak chápem aj samého seba. Toto pozvanie Svätého Otca slúžiť v kolégiu kardinálov je ďalším spôsobom, ako žiť misiu.“

V minulosti ste hovorili o nebezpečenstve polarizácie vo vnútri Cirkvi v Spojených štátoch a jej rozdelenia do ideologických blokov, čo ste tiež príhodne nazvali ‚balkanizáciou‘. Odkiaľ pochádza tento fenomén?

„Myslím, že Svätý Otec o tomto hovoril bez použitia slova ‚balkanizácia‘. Toto slovo som použil pred niekoľkými rokmi počas prednášky pre Vysokoškolskú teologickú spoločnosť v Spojených štátoch niekedy v máji 2014. Toto slovo pomenúva rozdrobenie, trieštenie na ideologickom podklade. Toto rozdrobenie sa stáva silnejším vďaka tomu, že ľudia prestávajú komunikovať, alebo sa rozprávajú len s tými, ktorí s nimi súhlasia. Myslím si teda, že v Spojených štátoch ide o naozajstné nebezpečenstvo, pretože táto balkanizácia, alebo rozdrobenosť, je už dávno silne prítomná v rámci americkej spoločnosti. Stačí sa len pozrieť na posledné voľby a kampaň, ktorá ich sprevádzala. Je veľmi smutné pozerať sa na to, ako tieto tendencie nekriticky prijíma aj prostredie Katolíckej cirkvi.“

Nie je tiež v Štátoch riziko, že táto ‚balkanizácia‘ sa sústredí na osobu pápeža a rozdelí miestnu Cirkev na Františkových fanúšikov alebo odporcov?

„Samozrejme, sú tu ľudia, ktorí samotného pápeža vnímajú ako jedno protirečenie. Povedal by som, že pápež zjednocuje očakávania mnohých ľudí vo svete. A som si istý, že tých, ktorí s ním nedokážu vždy súhlasiť, je menšina. Hlučná, no stále menšina.“

Aký vplyv môže mať nové politické smerovanie, načrtnuté zvolením Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov, na tento ‚balkanizovaný‘ scenár?

„Iste, posolstvo novozvoleného prezidenta nie je posolstvom, ktoré by Američanov zjednocovalo. Malo ich rozdeliť. A myslím, že bol v istých ohľadoch veľmi úspešný. Samozrejme, toto rozdelenie nemá pôvod v samotnom prezidentovi Trumpovi. Nejaký čas tu už bolo. 20 rokov som žil mimo Spojených štátov a myslím, že najprekvapivejšou vecou po návrate bolo pre mňa vidieť práve takéto rozdelenie.“

Médiá postavili proti sebe Trumpa a Františka v otázke imigrácie. V tejto oblasti máte slušné skúsenosti.

„Myslím, že prvá skúsenosť, ktorú s imigrantmi mám je fakt, že som vnukom imigrantov. Moja stará mama pochádzala z Írska a po anglicky hovorila dobre, no modlila sa vždy po írsky, pretože si nebola istá, či Boh rozumie angličtine. Neskôr som mal tú česť slúžiť ako mladý kňaz v spoločenstvách imigrantov. Väčšinou išlo o Hispáncov, no našli sa aj arabskí migranti, ľudia z Jordánska a Sýrie. Najnovšie som sa ešte ako arcibiskup Indianapolisu dostal do sporu s guvernérom štátu v otázke presídľovania sýrskych utečencov, takže sa mi zdá, že je prítomný kontrast medzi stanoviskom novej vlády Spojených štátov a Katolíckou cirkvou spolu s Konferenciou katolíckych biskupov Spojených štátov.“

Niektorí predstavitelia americkej Cirkvi sa snažia Trumpovi dodať na legitimite pod dojmom, že prinesie dlho očakávané zmeny v otázkach pro-life politiky. Sú tu však aj takí, ktorí tvrdia, že Cirkev by mala bez váhania vystúpiť v opozícii voči novozvolenému prezidentovi. Čo je podľa vás najlepšou cestou?

„Svätý Pavol nám káže modliť sa za tých, ktorí nám vládnu. A práve toto je vždy východiskom. Nemyslím si, že plány prezidenta Trumpa sú už jasné. To, čo hovoril ako prezidentský kandidát, pôsobilo trocha zmätočne, aj čo sa týka otázky ochrany života. Čas ukáže. Myslím, že my, ako americkí biskupi, si budeme musieť obzvlášť pozorne všímať konkrétne rozhodnutia, ktoré sa chystajú, a vyhýbať sa a priori rivalite či požehnaniam. Čas ukáže a my budeme riešiť konkrétne otázky, keď prídu.“

Čo by podľa vás povedal sv. Alfonz ako redemptorista na kritické ohlasy, ktoré sa objavili v nadväznosti na vydanie apoštolskej exhortácie Amoris laetitia?

„Nuž, myslím si, že svätý Alfonz by nás najprv pozval skúmať, preskúmať text, pretože raz povedal, že v Cirkvi nastávajú problémy, keď spovedníci neštudujú a profesori nespovedajú. Okrem toho sa nazdávam, že je mimoriadne dôležité vnímať Amoris laetitia ako ovocie dvoch synod. Nie je to tak, že by si Svätý Otec jednoducho sadol za stôl a začal písať. Bol prítomný na dvoch synodách a veci, ktoré sa mu zrkadlili, využil na to, aby ako veríme, vedený Duchom Svätým pripravil tento dokument. Po tretie, myslím, že Svätý Otec tu neponúka konkrétne odpovede na otázky tak, ako by si to mnohí želali. Namiesto toho navrhuje proces morálneho rozlišovania, ktorý sa nepodobá na obyčajné ‚áno‘ alebo ‚nie‘, ale skôr na takéto otázky: ‚Ako rozoznať Božiu vôľu? Ako máme utvárať vlastné svedomie? Ako sa máme postaviť k tým, ktorí vždy nemôžu životom napĺňať zákon?‘ Podľa mňa by to bolo svätému Alfonzovi blízke, pretože tieto otázky boli aktuálne aj za jeho čias a on sám využíval všetok svoj intelekt nie na to, aby len opakoval normy, ale aby ich dokázal pastoračne a súcitne uplatniť na slabé ľudské bytosti.“

Grécky biskup Fragkiskos Papamanolis napísal list štyrom kardinálom, ktorí zverejnili svoje ‚dubia‘ ohľadom Amoris laetitia a vyzýval ich na ospravedlnenie za to, že šírili pohoršenie medzi Božím ľudom.

„Ten list som ešte nečítal, no počul som o ňom a vzbudil vo mne istý záujem… Myslím, že pápež prispieva ku zrodu novej synodality, aby biskupi, na miestnej či národnej úrovni, mohli považovať veľké otázky, vrátane tých, ktoré sa týkajú morálky či vierouky, za podnet na zamyslenie, modlitbu a diskusiu namiesto toho, aby sa každý snažil len o naplnenie vlastných cieľov.“

Dokážete nám poskytnúť príklad z vašej pastierskej služby, ktorý by konkrétne ilustroval vplyv pápežovho ohlasovania počas Roka milosrdenstva na bežný život kresťanských spoločenstiev, ktoré vy sám poznáte osobne?

„Myslím, že v mojej arcidiecéze bola skúsenosť veľmi dobrá. Veriaci privítali Rok milosrdenstva, uskutočnilo sa množstvo rozličných slávení a udalostí, tiež, zdá sa, na pozadí Roka milosrdenstva vznikli rôzne projekty, no pre mňa samého boli pamätnými prednášky o milosrdenstve vo väzniciach. Vo svojej arcidiecéze často navštevujem väznice a zažil som, že väzni chápu milosrdenstvo práve preto, lebo nemajú žiaden dôvod sa pred Bohom chvastať. Všetko, o čo môžu Boha prosiť, je milosrdenstvo a Svätý Otec im pomohol pochopiť, že Boh je milosrdný. Toto im podľa mňa počas tohto roka dodalo sebadôveru a posilnilo ich vieru. A tak, pretože často navštevujem väznice, môžem sledovať, čo sa počas tohto roka na väzňoch zmenilo.“ (Gianni Valente, Vatican Insider/ Carlos Espinoza, Scala News)

Pozrite si rozhovor nižšie:

Príbuzné články:

Arcibiskup Tobin bol kreovaný za kardinála

Cirkev má byť protagonistom uzdravenia: kardinál Tobin

New York Times o Tobinovi /22. 12. 2016/

Joseph Tobin menovaný za arcibiskupa Newarku

Michael Brehl napísal list pri príležitosti vymenovania P. Tobina za kardinála

Medzi novými kardinálmi aj redemptorista

Oslavy Matky ustavičnej pomoci v kostole, kde vznikla ustavičná novéna: Tobin