Svätý Vincent de Paul (1581 – 1660)

Na 27. september pripadá spomienka na sv. Vincenta de Paul. Pri tejto príležitosti uverejňujeme krátky text z knihy Svätci v milosrdenstve, ktorú sme vydali v Roku milosrdenstva v našom vydavateľstve.

Svätý Vincent vo svojom rodnom Francúzsku ustavične vyhľadával chudobných, nachádzajúcich sa v zúfalých situáciách. Veril, že k tomu, aby sa o nich staral, ho povolal Pán. Kvôli tomu je známy ako „svätec dobročinnej lásky“.

Svätý Vincent taktiež otvoril ženám možnosť vstúpiť do „kláštorov sveta“ v dobe, keď bol vstup do kláštora otvorený len pre rehoľníčky. Pre svoje Sestry kresťanskej lásky Vincent vytýčil nový spôsob života slovami, ktoré sú dnes slávne práve pre zmeny, ktoré spôsobili: „Vašim kláštorom budú domovy chorých alebo školské triedy. Vašou celou budú prenajaté izby, vašou kaplnkou bude farský kostol, kláštorným dvorom budú ulice mesta, klauzúrou poslušnosť, kláštornými mrežami bázeň Božia, vaším závojom bude svätá skromnosť a vaším slávnostným sľubom bude ustavičná dôvera v Božiu prozreteľnosť a obetovanie celého vášho bytia.“

Svojim sestrám, ktoré sa starali o opustené deti (čo bol v tom čase veľký sociálny problém), napísal nasledovné inštrukcie, ktoré žiaria ako zlato: „Budete ako Panna Mária, pretože budete zároveň matkami i pannami. Vidíte, dcéry moje, čo pre vás a pre nich Boh urobil? Od večnosti ustanovil tento čas, v ktorom chcel niektorým ženám vnuknúť túžbu postarať sa o týchto maličkých, s ktorými sa stotožnil. A od večnosti si vyvolil práve vás, dcéry moje, na to, aby ste im slúžili. Aká je to pre vás česť!“

A keďže vo Vincentovom srdci a v jeho mysli čoraz viac rástol počet rôznych diel – keďže sa stretával s potrebami ľudí na ulici (s opustenými chorými, zostarnutými ľuďmi bez rodiny, žobrákmi, trestancami) –, zvykol sestrám vysvetľovať, že každé nové dielo je spôsobom, akým Boh odmeňuje splnenie predchádzajúcej úlohy. A práve s takýmto postojom Vincent na seba brával a vykonával všetky skutky milosrdenstva, ktoré potrebovala spoločnosť jeho doby.

Raz sa rozhodol, že sa ujme starostlivosti o tých, ktorí trpeli psychickými chorobami. Keď to vysvetľoval svojim sestrám, bol priam vo vytržení: „Och, sestry moje, opäť vám hovorím, nikdy nebolo takej spoločnosti [t. j. rehole], ktorá by chválila Boha viac než tá naša! Je azda nejaká, ktorá by sa starala o duševne chorých ľudí? Nie, takej niet. A práve vy máte teraz to šťastie! Ó, sestry moje, aké by ste mali byť Bohu vďačné!“

Henri Bremond, veľký historik kresťanskej spirituality, podľa Jána Pavla II. správne povedal, že „to nebola láska k ľuďom, ktorá by Vincenta doviedla k svätosti, ale že to skôr svätosť ho spravila skutočne a účinne dobročinným. Neboli to chudobní, ktorí by ho dali Bohu, ale, naopak, bol to Boh, ktorý ho dal chudobným“ (Homília, 27. septembra 1987).

Skutočná dobročinnosť sa čerpá pri pohľade, ktorý sa ani na chvíľku nenechá rozptýliť: pri pohľade upretom na živého, dôverne poznaného a milovaného Ježiša. Vincent sám naliehal: „Hlavným cieľom, pre ktorý nás Boh povolal, je láska k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Ak by sme sa len trochu odchýlili od myšlienky, že chudobní sú údmi Ježiša Krista, potom by sa v nás určite umenšila prívetivosť a dobročinná láska.“ A jeho životopisec hovorí, že jeho posledným slovom vyrieknutým na smrteľnej posteli bolo: „Ježiš.“

Petrov pisár: Sv. Marek (anglicky)

Jozef, patrón šťastnej smrti

Sv. Jozef, patrón II. vatikánskeho koncilu

Bezpečný v Jozefovom náručí

Svätý Jozef: otec, utečenec, vzor

Od rybára k Božiemu priateľovi – Sv. Peter

Sv. Marek horlivý

Sv. Peter Faber

Perpetua a Felicita (Hrdinské duo)

Akvila a Priska (svätí manželia)