Slovo medzi nami
DomovNovinkySvätý Jozef: otec, utečenec, vzor

Svätý Jozef: otec, utečenec, vzor

Svätý Jozef: otec, utečenec, vzor
Z jeho odvahy a dôvery sa môžeme veľa naučiť
Diakon Greg Kandra


 Ponúkame článok, ktorý vyšiel v našom časopise Slovo medzi nami (č. 10, ročník 17, advent 2016) 

Existuje nejaký obľúbenejší a zároveň neznámejší svätec než svätý Jozef? Vidíme jeho sochy, vidíme ho v betlehemoch a na vianočných pohľadniciach. Mnohé deti po celom svete dostali pri krste jeho meno. Ale takmer nič o ňom nevieme – o jeho detstve, ako sa stretol s Pannou Máriou a koľko mal rokov. Evanjeliá o tom všetkom mlčia. Sám Jozef v nich nepovedal ani slovo. Je tichým partnerom vo Svätej rodine: ten, kto pracuje, sníva a stará sa o svoju manželku a syna a potom z Nového zákona zmizne. Preto je jedna z najobľúbenejších postáv kresťanstva zároveň tajomstvom – tajomstvom, ktoré je úzko spojené s našimi súčasnými ťažkosťami.
Adventné obdobie nás pozýva porozmýšľať, prečo je dnes Jozef taký dôležitý. Cirkev ho oficiálne uctieva ako patróna robotníkov, otcov a šťastnej smrti. Ale rád o ňom premýšľam ako o patrónovi z iných dôvodov, ktoré nás tak hlboko oslovujú. Veď Jozef prežíval rovnaké krízy, aké dnes prežívajú milióny rodín: vládami podporovaný terorizmus, vynútená migrácia a tlak viesť rodinu v nepokojnej dobe. Žiaden iný svätec okrem neho nám nemôže pomôcť odpovedať na tieto ťažkosti s pevnou vierou a odvahou, akú prejavil.

Muž na ceste
Evanjeliá nie raz, ale trikrát opisujú Jozefa ako muža na ceste. Najprv sa vydáva do Betlehema s Máriou, svojou tehotnou manželkou, na sčítanie ľudu. Potom s novorodeniatkom utekajú z Betlehema do Egypta. A neskôr Jozef v pokojnejších politických časoch vezme rodinu do Jeruzalema na oslavu Veľkej noci. Čiže väčšina toho, čo vieme o Jozefovom živote, je odysea – šiel z miesta na miesto a často až na veľké vzdialenosti, aby splnil Božiu vôľu.
V mojej predstavivosti utkvela cesta do Egypta. Kráľa Herodesa vyľakali správy o novonarodenom kráľovi, ktorý býva v Betleheme. Nariadil zavraždiť všetkých chlapcov v meste. Raz ráno sa betlehemské rodiny zobudili na búchanie na dvere a škrípavý zvuk mečov, ktoré sa vyťahovali z pošiev. Nasledovali šialené a vystrašené náreky matiek a detí. Staroveká forma štátom podporovaného terorizmu prinútila Jozefa ujsť s rodinou z Judey do Egypta – bola to 320-kilometrová cesta cez púšť.
Koľkí ľudia sa dnes musia vydať na podobnú cestu a zanechať domov i pohodlie? Celosvetový počet migrantov v roku 2015 dosiahol 244 miliónov vrátane 20 miliónov utečencov. Migranti zo Strednej Ameriky opúšťajú manželky a deti, aby našli pracovné príležitosti v Severnej Amerike. Sýrske a libanonské rodiny podnikajú nebezpečné cesty do Európy, kde ich umiestnia do preplnených táborov; prenasledované rodiny v Eritrei a Africkom rohu utekajú do susednej Etiópie, ale okrem sucha tam nič nenájdu. V súčasnosti existujú doslova milióny Jozefov.
Uvažujte o Hassanovi, utečencovi zo Sýrie, ktorý bol kedysi elektrikárom. Mal auto a dom. Keď sa násilie v Sýrii stalo neznesiteľným, Hassan s manželkou, svokrou a troma deťmi našli útočisko v libanonskom Bejrúte. Ich betónový prízemný príbytok v utečeneckom tábore je často pod vodou. Hoci budúcnosť Hassanovej rodiny je neistá, usiluje sa príbytok opravovať, aby bol bezpečnejší. Usiloval sa zaregistrovať svojho novonarodeného syna v Libanone. Chce, aby sa jeho rodina na tomto novom mieste cítila dobre.
Pre ľudí ako Hassan a pre každého z nás na ceste je Jozef príkladom veľkej dôvery. Nesie to isté posolstvo, ktoré mu priniesol anjel: Neboj sa (Mt 1, 20). Jozef nepovedal ani slovo. Ponúka neochvejnosť, istotu a nádej. Dokázal prekonať vzdialenosti, aby dostal rodinu do bezpečia. Keď sa pýtame ako, môžeme si predstaviť Boha, ktorý kráča s Jozefom, vedie ho v kritických chvíľach a dáva mu odvahu i útechu. Keď Jozef podnikol takú nebezpečnú cestu, ukazuje nám, že Boh bude kráčať s každým z nás ta, kam nás cesta zavedie.

Patrón obetí terorizmu
Teror a náboženské prenasledovanie, ktoré z Jozefa urobili utečenca, pokračuje aj dnes. Kresťanské kostoly a arabské mešity sú vypaľované a bombardované. Unášajú nevinné deti. Od Svätej zeme po Indiu, od Európy po Ameriku nespočetné rodiny vedia, čo znamená žiť v tieni smrti. Videli, ako plačúci otcovia nesú na pleciach maličké rakvy. Pozerali sa do prázdnych, šokovaných očí matiek, ktoré nedokážu slovami vyjadriť svoj žiaľ. Po mnohých stránkach sú to potomkovia betlehemských rodín.
Svätý Jozef môže byť ich obhajcom i orodovníkom. Plače s nimi, žiali s nimi a modlí sa za nich. Vie, že jediné, čo zabránilo, aby jeho rodina mala rovnaký osud, bol hlas anjela – a jeho odovzdanie do Božieho plánu. Jeho príklad tichej sily nám môže slúžiť ako povzbudenie, keď si chceme uchovať nádej v čase ťažkostí a osobnej bolesti. Tento jednoduchý skromný muž pochopil viac, než si uvedomujeme, čo znamená starať sa o rodinu v ťažkých, nebezpečných alebo násilných časoch. Je empatickým orodovníkom za nás, keď prosíme Boha, aby utešil plačúcich, pozdvihol utláčaných a povzbudil vystrašených.

Priateľ znepokojených
Na konci 19. storočia bohatí Parížania vyhľadávali služby portrétistu Jamesa Tissota, známeho francúzskeho umelca. Keď raz Tissot hľadal námet na maľbu, vkročil do kostola a veľmi ho oslovilo to, čo uvidel. Táto hlboká náboženská skúsenosť ho presvedčila, aby zvyšok svojho života venoval duchovným témam. Brooklynské múzeum uchováva veľa jeho náčrtov a akvarelov. Je medzi nimi aj nezvyčajný portrét svätého Jozefa.

Na Tissotovej maľbe sa Jozef opiera o tesársky stôl. Jeho dielňa je plná nástrojov a hoblín. Z okien sa dá pozerať na nazaretské ulice, kde sa obyvatelia mesta venujú svojim záležitostiam. Ale uprostred stojí Jozef. Rukou si podopiera bradu a je zamyslený. Názov maľby hovorí za všetko: Jozefova úzkosť.
Zriedka si ho takto predstavujeme. Na Tissotovej maľbe však vidíme muža, ktorý poznal obavy a neistotu. Jozef sa nečakane stane otcom a navyše za záhadných okolností. Musel si klásť otázku, ako uživí túto rozrastajúcu sa rodinu a ako pochybujúcemu, posudzovačnému svetu vysvetlí to, čo sa stalo.
Jozefova úzkosť je úzkosť nervózneho otca, ktorý očakáva narodenie dieťaťa. Je to úzkosť človeka, ktorý stojí pred neistou budúcnosťou alebo pred neriešiteľným tajomstvom, alebo pred príliš náročnou prácou. Jeho obavy veľmi dobre pozná každý, kto cíti, že bremená tohto sveta sú príliš ťažké. Preto ho môžeme veľmi dobre pochopiť. Jozef sa vo chvíľach obáv a neistoty drží viery, nádeje a dôvery. Jeho príklad nám to ukazuje.

„Neboj sa!“
V tomto Adventnom období, keď sa mnohí z nás budú pýtať, ako konať Božiu vôľu alebo dôverovať jeho plánu, svätý Jozef nám ukazuje cestu. Pre Jozefa i pre nás sa táto cesta začína tak, že nasledujeme anjelovu výzvu, aby sme sa nebáli. Boh pomohol Jozefovi zvládnuť ťažkosti. Neodňal mu ich, ale ukázal mu, že je dôveryhodný.
A Jozef počúval Božie vnuknutia a s odvahou ich plnil. Dôveroval Bohu a bol verný v modlitbe, hoci jeho pracovný i rodinný život sa prevrátili hore nohami. Jeho láska k Panne Márii a Ježišovi ho nútila ísť ďalej. Jeho odvaha, dôvera a vytrvalosť sa stali základom, aby Ježiš rástol a plnil Otcovu vôľu.
Aj my v tomto Adventnom období môžeme otvoriť Ježišovi dvere. Keď sa usilujeme plniť Božiu vôľu a milujeme svoje rodiny, môžeme veriť, že Jozef za nás oroduje. Keď tento rok zapálite sviece a zaspievate „Narodil sa Kristus Pán,“ nezabúdajte, že Ježišovo svetlo je ešte jasnejšie. Božia prítomnosť je bližšie.
Ak o tom pochybujete, predstavte si Jozefa, veľkého a tichého člena Svätej rodiny, vzor odvahy a vytrvalosti v ťažkých časoch. Držte sa slov anjela, ktoré sa ozývajú jemu i nám ako veľké posolstvo adventnej nádeje: Neboj sa!

Diakon Greg Kandra pôsobí v brooklynskej diecéze.

Príbuzné články:

Jozef, patrón šťastnej smrti

Sv. Jozef, patrón II. vatikánskeho koncilu

Bezpečný v Jozefovom náručí

----
Twitter
Visit Us
Youtube
Soundtier