Homília Svätého Otca pri omši s misionármi milosrdenstva

Počuli sme z Knihy Skutkov apoštolov: «Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša» (Sk 4,33). Všetko sa odvíja od Ježišovho vzkriesenia: z neho vyplýva svedectvo apoštolov a prostredníctvom neho sa rodí viera a nový život členov spoločenstva v rýdzosti evanjeliového štýlu.

Dnešné omšové čítania dávajú dobre vyniknúť týmto dvom neoddeliteľným aspektom: osobnému znovuzrodeniu a životu spoločenstva. A tak, drahí bratia, keď sa obraciam na vás, myslím na vašu službu, ktorú vykonávate od Jubilea milosrdenstva. Je to služba, ktorá sa pohybuje v oboch týchto smeroch: na pomoc jednotlivcom, aby sa „narodili zhora“, a na pomoc spoločenstvám, aby vo svojom živote s radosťou a dôslednosťou napĺňali prikázanie lásky.

Dnešné Božie slovo ponúka v tomto zmysle dve usmernenia, ktoré by som chcel vystihnúť práve pre vás, vzhľadom na vaše poslanie.
Evanjelium pripomína, že ten, kto je povolaný vydávať svedectvo o Kristovom zmŕtvychvstaní, on sám v prvej osobe sa musí „narodiť zhora“ (porov. Jn 3,7). V opačnom prípade skončíme tak, že sa dostaneme do situácie Nikodéma, ktorý aj keď bol učiteľom v Izraeli, nerozumel Ježišovým slovám, keď hovoril, že na to, aby sme «uzreli Božie kráľovstvo», sa treba narodiť zhora, «narodiť sa z vody a z Ducha» (porov. v. 3-5). Nikodém nechápal Božiu logiku, ktorá je logikou milosti, milosrdenstva, v ktorej ten, kto sa stane maličkým, je veľký; ten, kto sa stane posledným, je prvým; ten, kto uzná, že je chorý, bude uzdravený.

Toto znamená skutočne ponechať primát v našom živote Otcovi, Ježišovi a Duchu Svätému. Avšak pozor: nejde o to, aby sme sa stali kňazmi „ostentatívnymi“, akoby sme boli úschovňami nejakej výnimočnej charizmy. Nie. Kňazi normálni, jednoduchí, skromní, vyrovnaní, avšak schopní nechať sa neustále znovuzrodzovať Duchom, poslušne vedení jeho silou, vnútorne slobodní – a to predovšetkým od seba samých –, pretože nimi hýbe „vanutie“ Ducha Svätého, ktorý veje, kam chce (porov. Jn 3,8).

Druhé usmernenie sa týka služby voči komunite: byť kňazmi schopnými „vyzdvihovať“ v púšti sveta znamenie spásy, čiže Kristov kríž, ako zdroj obrátenia a obnovy pre celú komunitu a pre samotný svet (porov. Jn 3, 14-15). Osobitne by som chcel zdôrazniť, že Pán – ktorý zomrel a vstal z mŕtvych – je silou, ktorá vytvára jednotu spoločenstva v Cirkvi a prostredníctvom Cirkvi aj v celom ľudstve. Povedal to Ježiš ešte pred utrpením: «A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe» (Jn 12,32).

Táto sila jednoty sa prejavila už od počiatku Jeruzalemskej komunity, kde – ako dosvedčuje Kniha Skutkov apoštolov – «množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu» (4,32). Bola to jednota, ktorá sa vytvárala konkrétnym zdieľaním dobier, preto, «všetko mali spoločné» (tamtiež) a «medzi nimi nebolo núdzneho» (v. 34). Avšak tento štýl života spoločenstva bol zároveň „nákazlivým“ pre okolie: živá prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána vytvára istú silu príťažlivosti, ktorá prostredníctvom svedectva Cirkvi a prostredníctvom rozličných foriem hlásania Dobrej zvesti, má tendenciu zasiahnuť všetkých, nikoho nevynímajúc.

Vy, drahí bratia, vložte do tejto dynamiky aj vašu osobitnú službu misionárov milosrdenstva. Skutočne, tak Cirkev ako aj súčasný svet zvlášť potrebujú milosrdenstvo, aby jednota, ktorú si Boh želá, v Kristovi prevážila nad negatívnym pôsobením Zlého, ktorý ťaží z mnohých súčasných prostriedkov, samých o sebe dobrých, ale ak sú zle používané, tak namiesto zjednocovania rozdeľujú. Sme presvedčení, že «jednota prevyšuje konflikt» (Evangelii gaudium 228), ale vieme aj to, že bez milosrdenstva nemá tento princíp silu uplatniť sa v konkrétnom živote a dejinách.

Drahí bratia, odchádzajte z tohto stretnutia s radosťou, že ste boli upevnení v službe milosrdenstva. Upevnení hlavne vo vďačnej dôvere, že ste boli ako prví povolaní vždy nanovo sa narodiť „zhora“, z Božej lásky. A zároveň potvrdení v poslaní ponúkať všetkým znamenie Ježiša „vyzdvihnutého“ od zeme, aby spoločenstvo bolo znakom a nástrojom jednoty uprostred sveta.

Preložila: Slovenská redakcia VR

V Ríme sa túto nedeľu, ktorá bola Nedeľou Božieho milosrdenstva, začalo stretnutie misionárov milosrdenstva s pápežom Františkom. Na podujatí, ktoré organizuje Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie v dňoch 8. – 11. apríla, sa zúčastní viac než 550 misionárov milosrdenstva z piatich kontinentov (z nich 16 redemptoristov). Toto osobitné poslanie zveril pápež František vybraným kňazom počas slávenia Jubilea milosrdenstva v rámci mimoriadneho Svätého roka milosrdenstva 2015 – 2016. Na konci tohto roka však pápež František svojím Apoštolským listom Misericordia et misera ich mandát predĺžil.

Mandát misionárov milosrdenstva dostali aj slovenskí kňazi: štyria redemptoristi, traja kapucíni a dvaja františkáni. Z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa dostali mandát pátri František Boldy, Michal Zamkovský, Peter Hertel a Jozef Mihok.

Misionári milosrdenstva – redemptoristi: (zľava) P. František Boldy, P. Michal Zamkovský, P. Peter Hertel, P. Jozef Mihok

“Som veľmi vďačný za službu ohlasovania a vysluhovania milosrdenstva mimoriadnym spôsobom, ktorý umožnil Svätý Otec František. Teším sa predovšetkým na dve stretnutia, na ktorých sa s misionármi osobne stretne pápež František, ktorého službu a vedenie si nesmierne vážim,“ povedal pred odletom do Ríma P. Michal Zamkovský. „Očakávam množstvo podnetov pre naše pôsobenie do budúcna. Plodným časom tiež určite bude vzájomne zdieľať svoje skúsenosti medzi samotnými misionármi. Opäť sa budeme môcť stretnúť s väčšou skupinou redemptoristov z celého sveta, ktorí sú povolaní do tejto služby. Silne verím v moc osobitného požehnania, ktoré Misionári opäť dostanú od pápeža Františka pre svoju službu v budúcnosti.“

Hlavným bodom programu bude v utorok 10. apríla predpoludním stretnutie so Svätým Otcom v Apoštolskom paláci. Misionári milosrdenstva budú následne o 12.00 koncelebrovať svätú omšu s pápežom Františkom v Bazilike sv. Petra.