Od rybára k Božiemu priateľovi

Louise Perrottová: Pohľad na život svätého Petra

V prvej časti svojho života bol malou rybou vo veľkom rybníku. Bol členom ohrozenej menšiny, žil v neistote zaostalej provincie mocnej Rímskej ríše. No keď začal nasledovať potulného rabína, jeho vplyv presiahol ďaleko za hranice jeho malého sveta – nielen na stránkach dejín, ale aj v srdciach všetkých tých, ktorí sa tiež stali učeníkmi Ježiša Krista.

Príbeh muža, ktorý sa narodil ako Šimon, syn Jánov, a zomrel ako Peter “Skala”, je plný dramatických protikladov. Dokonca aj dnes sa pozostatky galilejskej rybárskej dediny, ktorú kedysi nazýval domovom, úplne odlišujú od veľkoleposti Baziliky svätého Petra, ktorá bola postavená ako prejav úcty k miestu jeho mučeníckej smrti, a podľa všetkého aj archeologické nálezy svedčia o tom, že tu je pochovaný.

Rybár Šimon

Svätý Peter začal svoj život ako Simeon, v gréčtine Šimon, vyrastal v dedine Betsaida, ktorá bola na severovýchodnej strane Galilejského mora (Mk 1, 16; Jn 1, 44). Jeho otec sa volal Ján (meno matky nepoznáme). A hoci mal viac súrodencov, poznáme z nich iba jeho brata Andreja.

Keďže v Betsaide žili spolu Židia a ľudia, ktorý neboli židovského pôvodu, je pravdepodobné, že Šimon nehovoril len aramejsky, ale aj po grécky, rečou, ktorá bola spoločným jazykom zjednocujúcim mnoho ľudí v Rímskej ríši. Hoci nebol “učený” (Sk 4, 13), určite sa učil hebrejsky, aby rozumel Biblii v jej pôvodnom jazyku.

Židovské rodiny v Galilei boli v podstate nábožné, pridržiavali sa tradičného židovského náboženstva a zvykov, akými boli dodržiavanie sabatu a rituálne pravidlá očisťovania. Keď dovŕšil trinásť rokov, pripojil sa ku každoročnej karaváne z Betsaidy do Jeruzalema, ktorá putovala na sedemdňovú Paschu. A až do dospelosti mohol vyhlasovať, že nikdy nejedol nič, čo by bolo nečisté a poškvrnené (Sk 10, 14).

V roku 1987 sa v Betsaide začal archeologický výskum. Betsaida v aramejčine znamená rybárska dedina. Jeho ovocím bolo viac než sto rybárskych nástrojov z prvého storočia: háky, bronzové a železné ihlice na opravovanie sietí, kotvy a kamenné a olovené závažia na siete. Roku 1986 objavili rybársku loď. Neporušenú ju vytiahli z jazera a je vystavená v múzeu mora na pobreží.

Takéto nálezy dopĺňajú evanjeliový obraz rybárovho života. V Markovi 1, 16 Šimon a Andrej spúšťajú do mora ťažké rybárske siete; je to dobrý spôsob, ako chytiť genezaretské sardinky, ktoré stále tvoria polovicu úlovkov z Galilejského mora.V Matúšovi 17, 27 Petrova udica pravdepodobne zachytáva vykŕmeného kapra, nazývaného Barbel. Zázračný rybolov veľkého množstva rýb v Jánovi 21 sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnil vlečnou sieťou – rybársku sieťu spustili ako kolmú stenu sto metrov od pobrežia a na breh ju vyťahovali dve skupiny mužov.

Rybárčenie bola drsná práca, vyžadujúca si vytrvalosť po celú noc, zručnosť a fyzickú silu v narábaní so sieťami, na ovládanie päťmetrových lodí, rybár musel byť schopný udržať sa na vode aj za silných búrok, ktorými je Galilejské more povestné. Hoci nemáme k dispozícii nijaké fotografie, aby sme si pozreli, ako Šimon vyzeral, môžeme si byť istí, že to bol svalnatý chlap!

Učeník Peter

Jedného dňa sa Šimon a Andrej presťahovali do dediny Kafarnaum (Mk 1, 29), ktorá bola na západnom pobreží Galilejského mora. Žilo v nej asi šesťsto až tisícpäťsto ľudí. Spojili sa s inými rybármi, bratmi Jakubom a Jánom (Lk 5, 10). Šimon si možno zobral ženu z Kafarnauma (tam, kde žila jeho svokra: Mk 1, 30). Alebo chcel byť bližšie k Magdale, k centru rybolovu a obchodu so soľou.

Kafarnaum nebola bohatá obec. Ulice boli úzke a domy malé, steny boli z čiernej čadičovej skaly a strechy zhotovené z trámov a vetví boli pokryté vyschnutým hlineným mazom. Petrov dom rovnako ako aj domy jeho susedov mal jednu veľkú a niekoľko menších miestností, ktoré boli natisnuté okolo spoločných dvorov, používaných na varenie a na ďalšie domáce činnosti.

Bol bežný pracovný deň, nejaký čas po Petrovom usadení sa v Kafarnaume. Šimon a jeho traja priatelia rybári v ten deň počuli osudnú výzvu a prijali ju: “Nasledujte ma” (Mk 1, 16–20). Písmo sa nezmieňuje o tom, ako Peter zosúladil rodinný život a nečakané povolanie a aká bola reakcia jeho rodiny a priateľov. Môžeme si predstavovať všeličo. Je však isté, že Peter získal podporu svojej ženy a časom ho aj ona sprevádzala na jeho misijných cestách (l Kor 9, 5).

Všetky štyri evanjeliá zdôrazňujú, že Peter bol najvýznamnejším učeníkom. Bol dôverným svedkom premenenia Pána, vzkriesenia Jairovej dcéry a Ježišových modlitieb v Getsemanskej záhrade. Petrov dom sa pravdepodobne stal Ježišovým zázemím pre činnosti, ktoré vykonával, keď prišiel domov (Mk 2, 1; Mt 4, 13).

Šimonovo postavenie Ježiš potvrdil zmenou jeho mena a vyhlásením, že svoju Cirkev postaví na Petrovi, Skale (kepha v aramejčine), a dá mu kľúče od nebeského kráľovstva a moc zväzovať a rozväzovať (Mt 16, 18–19). Ježiš poveril Petra posilňovaním ostatných učeníkov (Lk 22, 32) a vyzval ho, aby ho napodobňoval v službe lásky a v sebaobetovaní: “Pas moje ovce” (Jn 21, 15–17).

Sebavedomý, oduševnený, spoločenský a úprimný Peter mal vlastnosti rodeného vodcu. Hoci spočiatku sa podobal viac pieskovým dunám než skale! Aj keď bol dosť odvážny na to, aby sa pokúsil kráčať po rozbúrených vlnách a vyznávať večnú vernosť, v oboch prípadoch precenil svoje sily (Mt 14, 28–31; Mk 14, 29–30. 66–72). Potvrdil Ježišovu totožnosť; a hneď potom prejavil úplné nepochopenie jeho poslania a vyslúžil si ostré pokarhanie (Mk 8, 29. 32–33).

Týchto pár príhod je typických pre Petrovu charakteristiku v Novom zákone. Biblia sa nepokúša zatajovať jeho chyby a nedostatky. Práve tie sú v ostrom protiklade a prezrádzajú nám vodcu, s ktorým sa môžeme porovnávať – človeka z mäsa a kostí, ktorý sa stal súcim pre vznešené povolanie, keď oľutoval svoje pyšné spoliehanie sa na seba a uznal, ako veľmi potrebuje Boha.

Peter – apoštol a mučeník

Petrova sebadôvera bola možno najviac otrasená na Zelený štvrtok, keď zistil, že je naozaj schopný podlej zrady. Obkolesený zástupom podozrievavých ľudí trikrát zaprel, že vôbec pozná Ježiša. Pocit zlyhania v takomto rozhodujúcom momente mohol Petra hnať po tom istom samovražednom chodníku, po akom šiel Judáš. Namiesto toho sa odovzdal do Božej milosti. Čo asi musel cítiť, keď sa jemu ako prvému zjavil zmŕtvychvstalý Kristus – určite ho ubezpečil, že je mu odpustené, a znovu potvrdil jeho mimoriadne vyvolenie (1 Kor 15, 5)!

Prvých pätnásť kapitol Skutkov apoštolov ako aj rôzne listy Nového zákona zobrazujú Petra, ako horlivo plní povolanie vodcu mladej Cirkvi. Dozerá na výber iného apoštola, na Turíce prednáša prvú, dôležitú misijnú reč, uzdravuje, modlí sa s novými kresťanmi za vyliatie Ducha Svätého. Ako hlava Cirkvi odsudzuje podvod a nečestnosť (Sk 5, 1–11; 8, 14–24). Za svoje neohrozené ohlasovanie je prenasledovaný a uväznený, ale aj zázračne oslobodený. Jeruzalemská cirkev v ňom mala oporu – obzvlášť s ním sa chcel Pavol stretnúť po svojom obrátení (Gal 1, 18; 2, 9).

Hoci za apoštola pohanov sa pokladá svätý Pavol, Peter bol cez zjavenie vedený prijať prvých nežidov do Cirkvi. Bol to závažný krok vedúci takmer k rozkolu, ale on ho obhájil tak presvedčivo, že ho prijali a radikálne zmenil obraz Cirkvi. (Sk 10,1 — 11, 18). Vo svojom poslednom vystúpení v Skutkoch apoštolov, kde opäť obhajuje misijnú činnosť jeruzalemskej cirkvi, vydáva ďalšie rozhodnutie, týkajúce sa prijatia čerstvo obrátených nežidov. (Sk 15, 7–11).

Podľa starovekej tradície Peter ako hlava Rímskej cirkvi strávil posledné roky pravdepodobne navštevovaním nových cirkví v Korinte, Antiochii a  v Malej Ázii. Potom okolo roku 64 počas vlády cisára Nerona podstúpil poslednú skúšku. Tentokrát Ježiša nezaprel, ale ochotne prijal mučeníctvo. Tradícia hovorí, že sa necítil hodným toho, aby sa pripodobnil Ježišovi v jeho smrti, a preto požiadal, aby ho ukrižovali dolu hlavou.

Kráčať s Petrom

Koncom 2. storočia spisovateľ opísal udalosť, v ktorej je Peter vystavený jednému z posledných pokušení. Kráča po Via Appia, uteká pred Neronovým prenasledovaním a stretáva sa s Ježišom idúcim opačným smerom, do mesta. “Quo vadis?” spytuje sa Peter prekvapene. “Kam ideš?” – “Idem do Ríma dať sa ukrižovať,” odpovedá Ježiš.

A Peter pochopil, že Ježiš sa chystá zomrieť namiesto neho, a posledný raz si vyberá poslušnosť. Otáča sa a vracia sa do mesta, aby sa stretol so svojou smrťou.

Hoci to môže byť legenda, tento dojímavý príbeh zdôrazňuje fakt, že najvýznamnejšou zmenou v živote tohto rybára, ktorý sa stal rybárom ľudí, nebola len táto jedna, ktorá ho viedla od Galilejského mora do Ríma. Bola to cesta jeho vnútornej premeny zo sebavedomého muža na pokorného učeníka, z muža, kto bol presvedčený o svojej vlastnej sile, na človeka, ktorý si uvedomil, že Pánovi sa môže páčiť, iba ak sa naučí čerpať silu od Ježiša, svojho milovaného Pána.

Ak hľadáme sprievodcu, ktorý nás bude sprevádzať na našich cestách, asi ťažko urobíme niečo lepšie, ako zveriť sa do rúk vodcu apoštolov, ktorý doslova i obrazne kráčal po tej istej ceste ako Ježiš. Peter nám ukazuje, ako máme reagovať na svoje nevyhnuté omyly a pády na ceste: prijímaním milosti, ktorá nás pozdvihuje bližšie k Ježišovi a mení sebadôveru na dôveru v Boha.

Zdroj

Príbuzné články:

Petrov pisár: Sv. Marek (anglicky)

Jozef, patrón šťastnej smrti

Sv. Jozef, patrón II. vatikánskeho koncilu

Bezpečný v Jozefovom náručí

Svätý Jozef: otec, utečenec, vzor

Sv. Marek horlivý

Sv. Peter Faber

Perpetua a Felicita (Hrdinské duo)

Akvila a Priska (svätí manželia)