DomovNovinkyPútnici z vojnovej krajiny

Pútnici z vojnovej krajiny

V katolíckom týždenníku Gość Niedzielny 32/2016 zverejnili reportáž Szymona Babuchowského o komunite Iračanov, ktorí počas SDM 2016 boli súčasťou našej skupiny Redemptor. Viedol ich redemptorista chaldejského (východosýrskeho) obradu, ordinár diecézy Erbil, o. arc. Bashar Warda CSsR.

Do Poľska prileteli s dvojdňovým oneskorením, pretože bolo pre nich ťažko zohnať zodpovedajúce lietadlo. „Skupina je veľká a letov týmto smerom je málo. Dlho sme hľadali vhodný charter. K tomu prišli ešte aj meškania,“ vysvetlil arc. Bashar Warda, riadiaci chaldejskú arcidiecézu Erbil v Kurdistane, a ktorý bol spolu so skupinou takmer dvesto mladých Iračanov v Poľsku na Svetových dňoch mládeže.

Stratili sme Ninive

Napriek ťažkostiam pri cestovaní mali veľmi silnú motiváciu: „Chceme vyrozprávať našu históriu, a k tomu je potrebné osobné svedectvo,“ zdôraznil biskup. „Tiež mi záleží na tom, aby som našich mladých ľudí vychovával aj tým, že im ukážem katolícku vieru v Európe, s jej radosťou a kultúrnym bohatstvom. Je to taká dvojitá formácia.”

Časť mladých Iračanov, ktorí prileteli do Krakova, pochádzalo z oblastí postihnutých vojnou. „S Islamským štátom máme až tisíc kilometrov dlhú hranicu, a v samotnej oblasti Kurdistanu sa v súčasnosti nachádza dva milióny vnútorných utečencov. Stratili sme tiež kresťanské mesto Ninive. ISIS nám v Iraku úplne zničil najstarší kláštor sv. Eliáša zo 6. storočia a spálil vzácne rukopisy. Kostoly boli premenené na väznice a obchody,“ povedal chaldejský hierarcha. Dodal tiež, že obete vojny sa nemôžu spoľahnúť na štátnu pomoc, lebo v súčasnosti Irak prežíva všetky možné druhy kríz: politickú, sociálnu, náboženskú. V tejto situácii Cirkev ostáva jedinou inštitúciou, ktorá prináša skutočnú pomoc.

Nisha Marqus, mladá katechétka a učiteľka angličtiny, bola jednou z tých, ktorí sa pred dvomi rokmi starali o utečencov. „Musela som si vybrať: zostať doma a modliť sa alebo im pomáhať. Išla som do nášho kostola, kde už vtedy bývalo dvesto rodín. Varili sme pre nich, rozdávali potraviny a zdravotnícky materiál, vytvorili databázu utečencov. Niektorí si vyžadovali špeciálnu starostlivosť. Našťastie medzi dobrovoľníkmi boli aj lekári. Ja som sa starala o deti, ktoré po opustení domova prežili traumu. Mnohí z nás majú podobné skúsenosti a chceme o nich hovoriť.“

Otče náš po aramejsky

Nisha bola medzi štyridsiatimi mladými, ktorí sa pred piatkovou krížovou cestou modlili s pápežom modlitbu Otče náš v aramejčine a v tom istom jazyku spievali Žalm 15. Ako povedal arcibiskup Warda, mladí ľudia sa preniesli do Ježišovej doby, mohli takmer počuť jeho hlas. „Sme hrdí na to, že sa môžeme modliť v Ježišovom jazyku. Pri príležitosti Svetových dní mládeže ukazujeme svetu, že stále jestvujeme; že sme si zachovali našu identitu,“ povedala Nisha Marqus. Táto modlitba je pre ňu tiež pokračovaním v rodinnej tradícii. Jej otec Younan Hozaya, bol jedným z najznámejších básnikov v krajine. V literatúre sa pričinil o znovuoživenie sýrskeho jazyka, ktorý pochádza z jedného z aramejských dialektov.

Medzi Iračanmi, ktorí prišli do Krakova, boli dvaja biskupi, desať kňazov a sedem rehoľných sestier. Okrem toho bolo s nimi takmer dvesto mladých laikov, s krásnymi snedými tvárami. Pochádzali hlavne z Bagdadu, Karkúku a Arbilu. Posledne spomínané mesto sa nachádza v autonómnej oblasti Kurdistan na severe krajiny, preto okrem irackej vlajky mali pútnici tiež vlajku tejto oblasti. Hovorili, že v samotnom Kurdistane, okrem oblasti, ktorú ovláda Islamský štát, je teraz bezpečne, ale chýba tam práca a mnohí mladí v tejto krajine nevidia svoju budúcnosť.

Život v napätí

Všetci hostia z Iraku boli katolíkmi chaldejského obradu. Chaldejská cirkev vznikla v 16. storočí uzavretím únie s časťou východnej nestoriánskej Cirkvi s Rímom. „Máme tú istú vieru, čo kresťania zo Západu. Odlišuje nás len liturgia, v ktorej používame sýrsky jazyk,“ vysvetlil arc. Warda. „Líšime sa tiež v niečom aj v teológii, ktorá je u nás založená viac na Biblii, a menej na filozofii. Možno v nej vidieť väčší vplyv mníšskej tradície, monastickej. Pre nás, čo žijeme v islamskom svete, kde nie je sloboda vyučovania náboženstva, ale je sloboda vyznania, je predovšetkým liturgia miesto, kde sa učí viera. Tam nachádzame veľa myšlienok, vysvetľujúcich, čo je viera. Na rozdiel od Západu máme vo Východnej cirkvi málo učebníc teológie, ale zato veľa liturgických kníh.“

Kresťania v Iraku sú menšinou, prenasledovanou zvlášť od iracko-americkej vojny v roku 2003. Tri štvrtiny kresťanov už opustilo svoju krajinu. Zostávajúca časť, okolo 300 tisíc ľudí, žije v napätí, pretože sú považovaní za kolaborantov so západným svetom. Hromadné znásilnenia, únosy, popravy strelou do tyla alebo sťatím hlavy – sú vojnové metódy, ktoré používa Islamský štát. Medzi obeťami ISIS je okrem iného aj arcibiskup Mosulu, Paulos Faraj Rahho, ktorého zastrelili a telo vyhodili na smetisko.

Mladí Iračania prišli s nádejou, že počas Svetových dní mládeže pápež pripomenie svetu, čo sa v ich krajine deje. Chceli tiež počuť, že u nich sa uskutočnia nasledujúce SDM, aj keď si boli vedomí, že tento ich sen je ťažko uskutočniteľný. Vychutnávali si prítomnosť v Poľsku. „Program nás každý deň prekvapil. Navštívili sme aj svätyňu Božieho milosrdenstva. Nebola to bežná návšteva. Cítili sme, ako sa nás to miesto dotýka, dotýka srdca,“ vyznala Nisha Marqus.

Poliakov prosili, aby sa modlili za prenasledovaných kresťanov. Aby pripomínali ich drámu, prebúdzali vedomie a zasadzovanie sa za prenasledovaných kresťanov. Pretože pri každodennom žití s inými vecami, sa na to ľahko zabudne.

Preložil P.Viktor Mišuth

Warda, Zdzialek

Volodymyr Hruza biskupom na Ukrajine

Michal Bubnij biskupom na Kryme 

Svätý Alfonz – biskup

Kardinál Joseph Tobin

Kardinál Tobin vyvíja úsilie pomôcť mužovi čeliacemu deportácii

Vicente de Paula Ferreira CSsR novým biskupom v Belo Horizonte (Brazília)

Brazílsky pomocný biskup z Aparecidy, Nicoli Darci o morálnej kríze v Brazílii 

Arcibiskup z irackého Erbilu na Svetových dňoch nládeže v Krakove 

Venezuelskí biskupi varujú pred morálnou krízou

Prebieha blahorečenie argentínskeho biskupa – redemptoristu Jorgeho Gottaua

Francisco de Assis dos Santos biskupom v Brazílii

Volodymyr Hruza biskupom na Ukrajine

Michal Bubnij biskupom na Kryme