DomovSpiritualita a dejinyDiela sv. Alfonza – duchovná literárna klasika?

Diela sv. Alfonza – duchovná literárna klasika?

Je možné považovať niektoré literárne diela sv. Alfonza Mária de Liguori za klasiku? Ak áno, ktoré a z akých dôvodov? Čo ich robí takými výnimočnými? Prečo majú špeciálne čestné miesto v jeho literárnej tvorbe? Odpovede na tieto otázky závisia od chápania tohto pojmu a určujúcich kritérií, ktoré sú použité.

Pojem „klasika“ sa vzťahuje na literárne dielo, ktorému sa všeobecne pripisuje rozsiahla trvalá hodnota. Hoci vychádza zo špecifického historického kontextu a kultúrneho prostredia, klasické dielo presahuje priestor a čas, dotýka sa univerzálnych tém, ktoré pozdvihujú ľudského ducha a umožňujú čitateľovi hlbšie pochopiť, čo to znamená byť človekom. Klasické dielo nepatrí autorovi alebo historickému obdobiu, v ktorom ho napísal, ale patrí každému času, každému miestu a celému ľudstvu. Shakespearove diela sú klasikou v tomto význame slova rovnako ako Cervantesov Don Quijote,  Tolstého Vojna a mier a mnohé ďalšie. Existujú viaceré svetové edície diel uznávaných za literárnu klasiku ako aj antológie výňatkov z týchto diel.

Tento pojem sa aplikuje aj na duchovnú literatúru. Posvätné spisy veľkých svetových náboženstiev – Biblia, Korán, Upanišády – sú často označované ako klasické diela rovnako ako niektoré významné vysvetľujúce komentáre k nim. Určité diela kresťanskej teológie sa tiež považujú za klasiku, napr. Augustínove Vyznania, Summa theologica od Tomáša Akvinského a Esej o vývoji kresťanskej doktríny od Johna Henryho Newmana hrdo nesú tento titul.

Hoci by sa dalo diskutovať o tom, či niektoré zo 111 diel sv. Alfonza možno považovať za „klasiku“ vo vyššie uvedenom význame, niektoré z nich určite áno, ak použijeme rozšírené chápanie tohto pojmu. V dnešnej dobe pojem „klasika“ prerástol svoju pôvodnú definíciu a zobral na seba celú škálu analogických významov. Spomeňme aspoň niektoré z nich. Okrem už spomínaných diel trvalej hodnoty, ktoré sa zaoberajú univerzálnymi témami ľudskej skúsenosti, sa dnes diela nazývajú klasikou, ak vynikajú v určitom historickom období, ak stelesňujú určitý literárny žáner, alebo ak predstavujú to najlepšie z pera slávneho autora, príp. vrchol konkrétnej dobre definovanej literárnej tvorby. Hoci tieto sekundárne významy pojmu sú vo svojej podstate odvodené, udeľujú literárnemu dielu určitý stupeň uznania a legitimity, ktoré mu dávajú vyniknúť medzi inými dielami vo svojej kategórii.

V tomto svetle sa mnohé Alfonzove diela dajú právom označiť za klasiku. Z pohľadu literárneho žánru, kvality obsahu a historického dopadu je jeho Morálna teológia všeobecne považovaná za klasické dielo rímskokatolíckej morálnej kazuistiky, prístupu k morálnej teológii, ktorý sa zameriaval na uplatňovanie práva v konkrétnych prípadoch a panoval od 17. do polovice 20. storočia. Podobne jeho Praktický sprievodca spovedníka je vyzdvihovaný ako vynikajúca príručka pre spovedníkov a tešil sa veľkej obľube u pastoračne založených kňazov ešte veľmi dlho po Alfonzovej smrti.

Mnohé Alfonzove asketické a duchovné diela si rovnako zaslúžia tento titul. Knihy ako Návštevy najsvätejšej sviatosti (1745), Sláva Panny Márie (1750), Neprestajný dôverný rozhovor s Bohom (1754), O zjednotení s Božou vôľou (1755), Vo svetle večnosti: príprava na smrť (1758), Modlitba, veľký prostriedok spásy (1759), Dôstojnosť a povinnosti kňaza (1760), Pravá nevesta Ježiša Krista (1760-61) a Cesta lásky (1768) mali veľký vplyv nielen na taliansky katolicizmus 18. storočia, ale boli preložené do mnohých jazykov a vychádzali v hojnom počte v opakovaných vydaniach. Uveďme aspoň dva príklady – v priebehu rokov bola Sláva Panny Márie preložená do viac ako 60 jazykov a Návštevy najsvätejšej sviatosti vyšli asi v 2 000 vydaniach v mnohých jazykových verziách.

Spomínané Alfonzove diela mali obrovský dopad na katolícku morálku, spiritualitu a ľudovú zbožnosť počas jeho života i neskôr, vlastne až do polovice 20. storočia. Ak je pravdou, že po ukončení II. vatikánskeho koncilu jeho diela stratili veľa zo svojej popularity a upadli do určitého literárneho zabudnutia, sú tu jasné náznaky oživenia záujmu o jeho myšlienky a nádej, že jeho diela opäť dosiahnu veľkú čítanosť.

Vydanie antológie Alfonz de Liguori: Vybrané spisy v prestížnej edícii Klasické diela západnej spirituality v roku 1999 je jednou z indikácií, že jeho diela sú na vrchole literárnej renesancie. Ďalšou je vydanie diela Návštevy najsvätejšej sviatosti a Panny Márie, Božej Matky v edícii Klasické diela s komentármi v roku 2007. Tiež stojí sa zmienku, že minimálne jedna z Alfonzových hudobných skladieb Tu scendi dalle stelle (Ty zostúp z hviezd) sa teší statusu „klasiky“ ako najobľúbenejšia talianska vianočná koleda.

Redemptoristi považujú „apoštolát pera“ za dôležitú súčasť svojej charizmy a pozerajú sa na Alfonzov horlivý zápal a vášeň pre písanie ako na niečo hodné obdivu a nasledovania v službe evanjeliu. Pokračujú vo vydávaní nových edícií, prekladov a komentárov Alfonzových klasických diel. Mnohé z nich sa často čítajú v malých skupinách alebo sa používajú ako duchovné čítanie v súkromí. Rehoľa ich tiež využíva pri misionárskom apoštoláte. Keď redemptoristi poznávajú Alfonzove diela a pestujú lásku k nim vo vlastných životoch, hlbšie spoznávajú svojho zakladateľa a sú schopní deliť sa o túto lásku a poznanie s tými, ktorým slúžia. V posledných rokoch sa vynakladá špeciálne úsilie viac rozšíriť Alfonzove diela medzi laických spolupracovníkov redemptoristov. Náboženské kongregácie, ktoré zdieľajú alfonziánsku charizmu, tiež vyvíjajú veľkú snahu oboznámiť sa s jeho dielom a šíriť ho medzi ľuďmi.

Redemptoristi bratislavskej viceprovincie si tiež vysoko cenia apoštolát pera a považujú ho integrálnu súčasť svojho misijného poslania na Slovesnku. Od svojho príchodu na Slovensko sa snažili misijne pôsobiť aj cez útle brožúrky a časopisy. V súčasnosti vydávajú rôzne knihy na spoznanie a prehĺbenie viery a života s Bohom. Vydali už aj niekoľko kníh sv. Alfonza. Okrem rôznach kníh ponúkajú veriacim aj časopis Slovo medzi nami, ktorý je určený na pestovanie pravidelného vzťahu s Bohom. Vydavateľstvo redemptoristov Slovo medzi nami bude 4. októbra v Banskej Bystrici (farnosť Radvaň) sláviť 15. výročie vzniku časopisu Slovo medzi nami.

gabriela.kalafusova@hotmail.com