Každú tretiu júlovú nedeľu slávia redemptoristi na celom svete svoj titulárny sviatok Najsvätejšieho Vykupiteľa. V duchu tradície sv. Alfonza veľké tajomstvá vykúpenia obsahujú Vtelenie (ľudská prirodzenosť preniknutá Božou prítomnosťou), Utrpenie Krista (poslanie darovať seba druhým v Kristovi) a Zmŕtvychvstanie (nový život, stála prítomnosť Ducha a pretváranie sa v ňom).

Ako svedkovia nedávame svedectvo iba tak, že pripomíname veľké tajomstvá nášho vykúpenia, ale predovšetkým tak, že tieto tajomstvá stále plnšie žijeme. Ako misionári pozývame aj ostatných, aby stále intenzívnejšie s nami zdieľali hojné vykúpenie, ktoré nám priniesol Kristus Vykupiteľ.

(Z listu generálneho predstaveného P. Micheala Brehla, 1.8. 2013)

Človek nutne potrebuje vykúpenie, ktoré Ježiš uskutočnil svojím krížom. Boh vykupiteľ je vždy nablízku so svojím milosrdenstvom a ponúka nám záchranu. To je odkaz stretnutia Svätého Otca Františka s veriacimi pri generálnej audiencii na Vatikánskom námestí v septembri 2016.

Katechézu Svätého Otca uviedlo biblické čítanie z Prvého listu apoštola Petra: «Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám, čo skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby sa vaša viera a nádej upínali na Boha.» (1 Pt 1,18-21)

Katechéza pápeža Františka: Milosrdenstvo a vykúpenie

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Úryvok, ktorý sme si vypočuli, nám hovorí o milosrdenstve Boha, ktoré sa uskutočňuje vo vykúpení, teda v spáse, ktorá nám bola darovaná skrze krv jeho Syna Ježiša (porov. 1 Pt 1,18-21). Slovo „vykúpenie“ sa málo používa, no jednako je zásadne dôležité, lebo označuje to najradikálnejšie oslobodenie, aké mohol Boh uskutočniť pre nás, pre celé ľudstvo a pre celé stvorenstvo. Zdá sa, že človek dneška sa už nerád zamýšľa nad tým, že bol oslobodený a spasený Božím zásahom; dnešný človek si robí ilúzie o vlastnej slobode ako o sile, vďaka ktorej sa dá všetko získať. A aj sa tým vystatuje. Avšak v skutočnosti to tak nie je. Koľké ilúzie sa predávajú pod zámienkou slobody a koľko nových druhov otroctva sa v dnešných dňoch vytvára v mene falošnej slobody! Toľké množstvo otrokov… – „Robím si to, čo ja sám chcem; vezmem si drogu, lebo sa mi to páči, som slobodný, a urobím aj iné.“ – Sú to otroci! Stávajú sa otrokmi v mene slobody. Všetci sme videli ľudí tohto druhu, ktorí nakoniec končia na zemi. Potrebujeme, aby nás Boh oslobodil od každej formy ľahostajnosti, egoizmu a pocitu sebestačnosti.

Slová apoštola Petra veľmi dobre vyjadrujú zmysel nového stavu života, ku ktorému sme povolaní. Stávajúc sa jedným z nás, Pán Ježiš nielenže na seba prijíma náš ľudský stav, ale nás pozdvihuje k možnosti byť Božími deťmi. Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiš Kristus, Baránok bez poškvrny, zvíťazil nad smrťou a hriechom, aby nás oslobodil od ich nadvlády. On je Baránkom, ktorý bol za nás obetovaný, aby sme mohli prijať nový život spočívajúci v odpustení, láske a radosti. Všetko to, čo prijal na seba, bolo aj vykúpené, oslobodené a spasené. Iste, je pravda, že život nás stavia pred skúšku a niekedy pre to trpíme. Každopádne, v týchto chvíľach sme pozvaní zamerať svoj pohľad na ukrižovaného Ježiša, ktorý trpí za nás a spolu s nami, ako istý dôkaz toho, že Boh nás neopúšťa. Nikdy však nezabudnime, že v súženiach a prenasledovaní, ako aj v každodenných bolestiach nás vždy oslobodzuje milosrdná ruka Boha, ktorý nás pozdvihuje k sebe a vedie nás k novému životu.

Láska Boha je bezhraničná: môžeme objaviť vždy nové znaky ukazujúce jeho pozornosť voči nám a predovšetkým jeho vôľu zachytiť nás a predchádzať. Celý náš život, aj keď poznačený krehkosťou hriechu, sa deje pred pohľadom Boha, ktorý nás miluje. Koľké stránky Svätého písma nám hovoria o Božej prítomnosti, blízkosti a jemnocite voči každému človeku, osobitne voči maličkým, chudobným a sužovaným! Boh má veľkú citlivosť, veľkú lásku voči maličkým, voči najslabším, voči vyradeným zo spoločnosti. Čím viac sme v núdzi, tým viac sa jeho pohľad na nás napĺňa milosrdenstvom. Zakúša k nám dojímavý súcit, lebo pozná naše slabosti. Pozná naše hriechy a odpúšťa nám. Vždy nám odpúšťa! Je taký dobrotivý. Taký dobrý je náš Otec.

Preto, drahí bratia a sestry, otvorme sa mu, prijmime jeho milosť! Lebo, ako hovorí žalm, «u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie» (Ž 130,7). [Pápež na záver pozval prítomných a trikrát spolu s nimi zopakoval tieto slová žalmu.]

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Zdroj: TKKBS

Príbuzné články:

List pátra Michaela Brehla, generála Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, k slávnosti Zoslania Ducha Svätého

Výročie schválenia Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa Apoštolskou stolicou