|
S ikonou Matky ustavičnej pomoci som sa prvýkrát stretla v kostole v Gaboltove, ktorá sa tam ocitla tesne po tom, čo správu farnosti prebrali pátri redemptoristi. V tom čase som veľa o tej ikone nevedela, ani som nechápala, prečo ju tam redemptoristi umiestnili. Dnes už rozumiem, že redemptoristi len verne zachovali to, čo im pápež Pius IX. pred 150 rokmi prikázal – rozšírili úctu k ikone Matky ustavičnej pomoci aj v našej farnosti.
Už samotné pomenovanie tejto ikony vyjadruje obrovskú pravdu o Panne Márii a síce, že ona je Matkou, ktorá nám neustále pomáha. Preto niet divu, že táto ikona je jednou z najrozšírenejších ikon na celom svete. Veľmi rýchlo som si ju obľúbila aj ja.
Matka ustavičnej pomoci zohrala tiež dôležitú úlohu na ceste môjho povolania. Verím, že aj vďaka jej pomoci a modlitbe som dnes redemptoristkou.
Pred pár rokmi sa mi naskytla možnosť zúčastniť sa ikonopiseckého kurzu, ktorý sa konal v našom kláštore v Dubline. Mojou prvou ikonou bola ikona Matky Božej – Hodegetria – Tá, ktorá ukazuje cestu. A naozaj Panna Mária mi nielen ukazuje cestu k Ježišovi, ale začala mi ukazovať aj duchovnú cestu písania ikon. Je to cesta, na ktorej sa človek stretáva nielen s Bohom či daným svätcom z ikony, ale tiež so sebou samým. Pre mňa táto cesta zahŕňa aj proces oslobodenia a uzdravenia a hlavne prehĺbenia duchovného života. Nikdy by mi ani na um neprišlo, že raz budem písať ikony, vzhľadom na to, že ja a štetec sme si nikdy neboli veľmi blízki. Avšak pod vedením nášho rumunského učiteľa som pochopila, že najdôležitejšou podmienkou pre písanie ikon nie je talent, ale schopnosť nechať sa viesť – učiteľom, prototypom a predovšetkým Duchom Svätým. Či už je to miešanie pigmentov, nanášanie farieb, postupne prechádzajúc z tmy do svetla, alebo dokončovanie tváre, zvlášť očí, čím ikona akoby ožíva, to všetko má svoju hlbokú symboliku a vťahuje ikonopisca i toho, kto sa pred ikonou modlí, do tajomnej Božej prítomnosti.
Boh mi daroval milosť napísať aj ikonu Matky ustavičnej pomoci. Táto ikona mala byť svadobným darom pre môjho brata a jeho nastávajúcu, ktorá sa od svojho otca naučila obracať sa na Matku ustavičnej pomoci ako na svoju „Kamošku“. Samozrejme, že pri písaní ikony som sa modlila predovšetkým za mladý pár. Skúsenosť písania práve tejto ikony a práve s týmto úmyslom ma utvrdila v presvedčení o tom, že Panna Mária ako naša Matka nám chce pomáhať v konkrétnych, bežných, malých i veľkých udalostiach života a že stojí pri nás na každom kroku, ukazujúc nám svojho Syna, ktorý z lásky k nám podstúpil smrť na kríži.
Mojou najobľúbenejšou časťou z celej ikony sú spojené ruky Ježiša a Márie. Panna Mária pravou rukou ukazuje na Ježiša, ktorý sa pozerá na kríž v rukách archanjela Gabriela. Ježiš sa drží oboma rukami Máriinho palca. Strach, dôvera, blízkosť, podpora – všetko, čo každý z nás prežíva a potrebuje, je vyjadrené v tomto geste. Veľmi často, keď sa modlím pri ikone Matky ustavičnej pomoci, sú to práve tieto ruky, ktoré priťahujú moju pozornosť. A tak sama sa chytám Máriinho palca v každej potrebe, ako aj práve do tých rúk vkladám všetkých, za ktorých sa modlím.
Verím, že aj v tomto milostivom roku sa mnohí, aj vďaka misii bratov redemptoristov, priblížia k Matke ustavičnej pomoci a zakúsia jej vernú pomoc a ochranu.
Zdroj: Slovo medzi nami Máj/Jún 2015
Príbuzné články:
O redemptoristkách východného obradu v RTVS TU (od 19:18)
Modlitba redemptoristky Lucie z kláštora v Kežmarku
Ikona Matky ustavičnej pomoci v Kežmarku
Spomienka bl. Celeste Crostarosa sa slávila prvýkrát
Spicilegium hostoricum o Celeste |
