Rím, 14. septembra 2024

Spomienka bl. Márie Celesty Crostarosy

„Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa“

ROK VENOVANÝ FORMÁCII PRE MISIE

Pán nás poučuje, aby sme oživili Boží dar, ktorý v nás prebýva

Konšt. 77 – 90, EG; 050 – 085; Mt 10,5-15, Lk 9,1-6, 2 Tim 1,6

DRAHÍ SPOLUBRATIA, BRATIA VO FORMÁCII, LAICKÍ SPOLUPRACOVNÍCI NAŠEJ MISIJNEJ A REDEMPTORISTICKEJ RODINY A PRI TEJTO MIMORIADNEJ PRÍLEŽITOSTI AJ VŠETKY SESTRY REHOLE NAJSVÄTEJŠIEHO VYKUPITEĽA,

1.         Júlia Marcella Santa Crostarosa sa narodila 31. októbra 1696 v Neapole. Na jar roku 1718 vstúpila do Karmelu Sedembolestnej Panny Márie v  Marigliane. Ako karmelitánka zložila sľuby 21. septembra 1719. V októbri 1723 bol Karmel zatvorený a ona vstúpila do kláštora Rehole Navštívenia Panny Márie (Vizitky) v Scale, kde prijala meno sestra Maria Celesta zo Svätej Púšte. Habit prijala 9. februára 1724 a slávnostnú profesiu zložila 28. decembra 1726. Počas prebývania u sestier vizitiek 25. apríla 1725 po slávení Eucharistie dostala inšpiráciu k založeniu nového inštitútu. Povzbudená svojím spovedníkom a novicmajsterkou napísala regulu, ktorej jadrom je komunita ako živá pamiatka lásky Vykupiteľa. V roku 1730 sa stretla so svätým Alfonzom a s jeho pomocou sa 13. mája 1731 zrodila Rehoľa Najsvätejšieho Spasiteľa. Alfonz sa usiloval o schválenie Reguly Rehole, ktorú 8. júna 1750 pápež Benedikt XIV. schválil a zmenil názov na Rehoľu Najsvätejšieho Vykupiteľa. Celesta zomrela 14. septembra 1755 vo Foggii.

2.         Príbeh Celesty je zložitý a jej život nebol jednoduchý, musela sa pohybovať medzi svojimi víziami, napätím so svojím duchovným vodcom Falcoiom a Alfonzom a tiež politickými problémami svojej doby. S hlbokou vierou v Boha a vytrvalosťou doviedla svoj projekt do konca. V jej hagiografii na webovej stránke Dikastéria pre kauzy svätých sa píše: „Božia služobnica od mladosti silne prežívala povolanie k svätosti a mystickému manželstvu s Kristom, náročným ženíchom, a vždy sa usilovala o radikálnosť v rehoľnom zasvätení, ktorého reformu navrhovala, chápajúc život sestier ako dokonalé napodobňovanie Kristovho života a rehoľné spoločenstvo ako živú pamiatku jeho vykupiteľskej lásky pre všetkých. Eucharistia, otvorené srdce Spasiteľa a úcta k Panne Márii, tvorili trvalé centrum jej spirituality. Ponorená do modlitby a kontemplácie tajomstva Ježiša Vykupiteľa, sestra Mária Celesta vytrvalo čelila nielen každodennému duchovnému zápasu o dokonalosť, ale aj množstvu prekážok a nedorozumení, s ktorými sa stretávala na svojej životnej ceste.“ (https://www.causesanti.va/it/santi-e-beati/maria-celeste-crostarosa.html).

3.         Jedným z pojmov, ktoré sú Matke Celeste drahé, je byť živou pamiatkou Vykupiteľa. Ide o to, aby sme v sebe sprítomnili (stelesnili) život Krista Vykupiteľa a umožnili, aby sa láska pochádzajúca z hlbokej skúsenosti a dôverného spoločenstva s Ním prejavila v našom osobnom živote a v živote spoločenstva, a tak sa odrážala vo svete. Je to spiritualita, ktorá sa usiluje prežívať spoločenstvo s Kristom takým dôverným a premieňajúcim spôsobom, že život veriacich sa stáva živým dôkazom Božej vykupiteľskej lásky. Je to aktívna spiritualita, ktorá sa rodí z hlbokej kontemplácie, v ktorej sa ten, kto ju žije, stáva neustálym vyjadrením vykupiteľskej lásky Krista, stále prítomného a aktívneho vo svete.

4.         Podľa sestry Hildegardy Magdalény Pleva O.Ss.R. vo „Viva Memoria“: „Je to neustály a dynamický proces, prostredníctvom ktorého sa človek vnútorne mení, postupne sa zbavuje falošného ja, aby sa zjavil Kristus, ktorý prebýva v ňom. Podľa zámeru Boha Otca je to Ježiš, v ktorom sme boli povolaní mať účasť na jeho živote, v čnostiach jeho vtelenia ako ľudskej bytosti. Postupné zjavovanie Ježišovho dynamického života v duši sprítomňuje osobu a konanie Ježiša Krista v našom svete a čase. Podľa Márie Celesty sa neustály a dynamický proces osobnej a duchovnej premeny uskutočňuje mocou Ducha Svätého v prostredí, ktoré sa rodí z cnosti a disponovanosti voči Bohu vo chvíľach ticha a samoty.“ (PLEVA, H. M. Viva Memoria. In: WALES, Sean, BILLY, Dennis. Dicionário de Espiritualidade Redentorista. Goiânia: Scala, 2012, s. 301).

5.         Od prvých storočí Cirkev uznáva hodnotu kontemplatívneho života, ktorý sa vyznačuje hľadaním dôverného spojenia s Bohom prostredníctvom neustálej meditácie a liturgického života prostredníctvom Eucharistie, sviatostí a Lectio Divina, askézy, kláštorného a komunitného života, mlčania, samoty a sebapoznávania, jednoduchosti a prísnosti života, práce na podporu apoštolátu, života v láske, neustáleho štúdia, duchovného čítania a sebapoznávania. Ako pripomína pápež František v apoštolskej konštitúcii Vultum dei quaerere, o ženskom kontemplatívnom živote: „Kontemplatívny život je od prvých storočí až po dnešné dni stále živo prítomný v Cirkvi, pričom sa striedajú obdobia veľkého zápalu s obdobiami úpadku. Za túto stálu prítomnosť vďačíme ustavičnej Pánovej prítomnosti a tiež schopnosti Cirkvi obnovovať sa a prispôsobovať sa zmenám spoločnosti. V Cirkvi je neprestajne živé hľadanie Božej tváre a bezpodmienečná láska ku Kristovi, dva prvky, ktoré sú pre ňu špecifické a charakteristické.“ (č. 9). Preto musíme rozpoznať dôležitosť Rehole v Cirkvi a tiež pre Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa, keďže oba inštitúty majú ten istý charizmatický zdroj – Vykupiteľa.

6.         Na mnohých miestach prežíva Rehoľa ťažké obdobie kvôli starnutiu sestier a nedostatku povolaní. Podobne ako iné kongregácie a kláštory, aj Rehoľa prechádza obdobím reštrukturalizácie prostredníctvom federácií. Vyzývam všetkých spolubratov a Sekretariáty pre pastoráciu povolaní, aby rozpoznávali povolania ku kontemplatívnemu životu, najmä v Reholi Najsvätejšieho Vykupiteľa. Kontemplatívny život sestier osvetľuje aktívny život Kongregácie v jej rôznych apoštolských dielach. Prostredníctvom kontemplácie nám sestry vždy pripomínajú, aby sme svoj pohľad upierali na Vykupiteľa, ktorý je dôvodom nášho života a ktorému zasväcujeme svoj život pre misiu. Mnohokrát spolubratia pomáhajú kláštorom tým, že slávia Eucharistiu, spovedajú, duchovne sprevádzajú a asistujú vo formácii sestier. Vďaka spolubratom, ktorí poskytujú túto službu Reholi!  Aj napriek ťažkostiam povzbudzujem sestry, aby sa ich poslanie, ich spiritualita a ich životný štýl stal známym prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, najmä sociálnych sietí, bez toho, aby stratili hlboký rozmer kontemplácie. Nesmú sa nechať odradiť ani v situáciách, keď je život komunity ťažký, počet sestier nestačí na každodennú prácu a povolaní je málo. Musia počúvať požiadavku Vykupiteľa a v poslušnosti jeho slovu hodiť siete do najhlbších vôd tohto sveta bez strachu z budúcnosti a otrasov našej histórie (porov. Lk 5,4).

7.         Mária, Matka ustavičnej pomoci, sv. Alfonz a Matka Mária Celesta Crostarosa, nech ochraňujú Rehoľu a vzbudzujú nové povolania ku kontemplatívnemu životu a dodávajú povzbudenie a vytrvalosť všetkým sestrám, ktoré sa snažia, aby ich život bol v tomto svete živou pamiatkou Vykupiteľa.

Bratsky v Kristovi Vykupiteľovi,                                                                               

P. Rogério Gomes CSsR, generálny predstavený

Preklad: sr. Ľudmila Senderáková OSsR