Pre sv. Alfonza nie je viera v Nepoškvrnené počatie len luxusným kvetom vloženým z lásky do Máriinho venca

Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, 8. decembra, sa Cirkev skláňa nad pravdou o tom, že Najsvätejšia Panna Mária bola od prvej chvíle počatia uchránená od poškvrny prvotného hriechu. Toto tajomstvo bolo vždy blízke sv. Alfonzovi de Liguori (1696–1787), ktorý Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov – už pri založení zveril pod zvláštnu ochranu Nepoškvrnenej Panny Márie.

Úcta k Panne Márii, ktorú si vybral za hlavnú patrónku kongregácie, sa u Alfonza zrodila už v detstve. Narodil sa v Marianelle pri Neapole v južnom Taliansku. Neapol bol známy silným kultom Panny Márie, o čom svedčia početné svätyne zasvätené Panne Márii a obrazy Božej Matky na stenách domov. V neapolskej kultúre stretávame všade „Máriu s Dieťaťom“ – Bohorodičku. V takejto atmosfére sa svätý učil mariánskosti a zrelú zbožnosť k Panne Márii si zachoval do konca svojho dlhého života. [1]

Keď v roku 1713 Alfonz dokončil štúdium na Univerzite v Neapole, zložil prísahu, v ktorej sa zaviazal brániť privilégium Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Nebolo to pre neho formálne gesto. O niekoľko rokov neskôr prísahu, ktorú slávnostne zložil v 16-tich rokoch obnovil. Pred obnovou prísahy, na slávnosť Panny Márie, zakončil kázeň o Nepoškvrnenom počatí týmito slovami: „Prestaňme diskutovať. Viac som tu povedal ako v iných kázňach, totiž naša malá kongregácia redemptoristov má svoju hlavnú patrónku Pannu Máriu pod titulom Nepoškvrnené počatie.“ [2] O význame tohto aktu napísal v knihe Slávna si, Mária. [3] K svojmu vydaniu knihy Le Glorie di Maria v roku 1750 pridal na obálku svoju rytinu Madony.

Madona od sv. Alfonza v knihe Slávna si, Mária

Pre Alfonza viera v Nepoškvrnené počatie Panny Márie nie je len luxusným kvetom vloženým z lásky do Máriinho venca. On ako redemptorista v tom vidí dôležitú dogmu pre vykúpený svet. Túto úplnú nevinnosť daroval Ježiš Kristus ľudstvu z ohromnej spásnej milosti, ako znak a prisľúbenie, ako prvotiny. Ľudská rodina sa pomaly dostáva z hriechu, až príde deň, keď celá, okrem tých, čo budú odporovať, bude očistená a bez poškvrny. Viera v Nepoškvrnenú je opačným pólom viery v prvotný hriech, je vyrovnaním čiernej, v ktorej videli ľudskú prirodzenosť protestanti a jansenisti. Ľudská prirodzenosť nie je skazená tak, aby v nej Boh nedovolil vyrásť kvetu plnej nevinnosti. A to je prvý zmysel slov „Spes nostra salve“ – „Nádej naša, zdravas´“, ktoré napísal Alfonz na titulnej strane svojej knihy Slávna si, Mária pod významnou rytinou, ktorú sám urobil pre tú, ktorá je „celá dobrá“. Vychádzajúc z dogmatickej vízie vykúpenia, dal Alfonz redemptoristom ako zvláštnu patrónku Pannu Máriu pod titulom Nepoškvrnené počatie. [4]

Titul Panny Márie – Nepoškvrnené počatie – je zo všetkých mariánskych titulov, ktoré Alfonz propagoval, najrozšírenejší, a to nie skrze populárnu či dokonca vedeckú literatúru, ale maľovaním jej obrazov a piesňami.

Obraz Madonna di S. Alfonso od sv. Alfonza de Liguori

Alfonz veril, že cez obraz možno priviesť človeka k Bohu, preto sám veľa maľoval. Vďaka tejto schopnosti sa mohol lepšie obracať k ľuďom. Učil ich a pripomínal mnohé prvky kresťanského učenia obrazmi tak, aby prenášali vízie k láske. Vyjadruje to v liste priateľovi maliarovi Paolo de Majo (1703 – 1784), u ktorého si objednal obraz Immaculaty pre karmelitánky vo Frasso Telesine, kde napísal: „Drahý môj, Paolo, hovoríš, že miluješ Pannu Máriu. Verím tomu, ale ja by som bol rád, aby sa táto láska preniesla na druhých. A keď bude obraz čoskoro dokončený, bude milovaná tiež inými.“ [5] Z niekoľkých mariánskych obrazov, ktoré namaľoval, je to predovšetkým veľmi známy obraz Madonna di San Alfonso.

Podobne využíval svoje hudobné a skladateľské schopnosti, aby prostredníctvom piesní viedol ľudí k oslavovaniu Boha a Panny Márie, ohlasovaniu Pánovho milosrdenstva a tajomstiev viery. Ako kňaz skomponoval mnoho známych piesní a učil ich ľudí počas ľudových misií. Zo zbierky piesní Canzocine spirituali sú veľmi známe mariánske piesne Ó bella mia speranza, dolce amor mio, Maria (Krásna moja nádej, sladká moja láska, Mária), (1737), či Sei pura, sei pia, Sei bella o Maria (Si čistá, si krásna, si krásna ó, Mária), (1750), ktoré sa spievajú aj v súčasnosti. [6]

Alfonziánske canzocine ľudia prijímajú s nadšením a zamilúvajú si ich v rôznych krajinách už vyše 280 rokov. Tieto piesne hrali výnimočnú úlohu vo formácii katolíckej identity na konci osemnásteho a v devätnástom storočí.

Viktor Mišuth CSsR

Zdroj:

Wiesław Broda, Maryja w życiu Świętego Alfonza. in : Święty Alfonz Maria de Liguori. Revertimini ad fontes, Nr 6/2/1996, Tuchów, 78-79.
Théodule Rey-Mermet, Alfons Liguori Święty wieku oświecenia(1696-1787). Warszawa, OO. Redemptoryści, 1987, 88-89.
Alfonz Mária de Liguori, Slávna si, Mária. Bratislava. Redemptoristi – Slovo medzi nami, Misionár, 2014, 225-244.
Théodule Rey-Mermet, Alfons Liguori Święty wieku oświecenia(1696–1787) Warszawa, OO. Redemptoryści, 1987, 431-432.
S. Alfonso, Lettere. Roma 1887, I, p. 565.
Oreste Gregorio, La Madonna Immacolata nelle canzocine spirituali di sant‚ Alfonso de Liguori,in : Spicilegium Historicum C. S. S. R., 3 (1995), 182-195.