Svätý Alfonz svoj nový Inštitút zasvätil pod ochranu Panny Márie Nepoškvrnene počatej. Bol hlboko presvedčený o tom výnimočnom privilégiu Márie, ktoré jej bolo udelené preto, aby ju pripravilo byť nepoškvrnenou svätyňou Ducha Svätého a Božou Matkou. Zároveň pevne veril, že toto privilégium jej bolo dané ako znamenie nádeje pre nás. Ona od samotného začiatku získala to, čo my máme nádejou dostať – copiosa redemptio, hojné vykúpenie. Milosť vykúpenia chránila Máriu pred pádom. Nás milosť vykúpenia môže pozdvihnúť po páde.

Nepoškvrnené počatie jednoznačne ukazuje na to, čo Boh môže urobiť s našou krehkou a zranenou ľudskou prirodzenosťou. Mária je vykúpená, podobne ako my. A tu opäť jansenisti a rigoristi podnecovali proti Nepoškvrnenému počatiu. Podľa nich je ľudská prirodzenosť beznádejne skazená a všetci sme odsúdení na záhubu. Alfonz nemohol akceptovať tento pesimistický pohľad na ľudstvo, rovnako ako aj poňatie obmedzenej milosti a obmedzeného Božieho milosrdenstva.

Vo svojej zanietenej obrane a učení o Nepoškvrnenom počatí, Alfonz bránil dve veľmi dôležité zásady katolíckej vierouky – sensus fidelium, zmysel pre vieru veriacich a vždy prítomné pôsobenie Ducha Svätého vo vedení Cirkvi vo veciach viery a uctievania. Zjavenie nie je statickým okamihom v čase, niečím, čo sa už dávno pominulo, ale Duch Svätý naďalej vedie Cirkev a Boží ľud skrze vieru a ľudovú zbožnosť, doktrínu a uctievanie.

Príbuzné články:

Svätý Alfonz de Liguori a Mária, Božia Matka (Michael Brehl)