Dnes, 4. augusta, si pripomíname sviatok sv. Jána Mária Vianney (1786 – 1859), patróna všetkých kňazov a spovedníkov. Tento mimoriadne horlivý kňaz pôsobil vo Francúzsku vo farnosti Ars. Celý život sa postil a modlil za obrátenie hriešnikov. Prichádzali za ním 10-tisíce pútnikov, aby si vypočuli jeho kázne a vyznali svoje hriechy. Sv. Ján Mária Vianney vynikal dobrotou, láskou a priamosťou. Aktívne využíval dary Ducha Svätého. Darilo sa mu priviesť naspäť k Bohu aj tých najväčších hriešnikov. Ponúkame vám pár jeho vzácnych myšlienok z knihy Svätci v milosrdenstve, ktorá vyšla v našom vydavateľstve.

Osobitná úcta patrí všetkým tým „mužom milosrdenstva“, ktorí boli povolaní k vysluhovaniu sviatosti Božieho milosrdenstva a ktorí túto službu zbožne napĺňali. Svätý farár z Arsu (svätý Ján Vianney) bol o tejto pravde presvedčený, a tak s láskou hovorieval: „Kňazstvo je láskou Ježišovho srdca.“ A dodal tiež: „Dobrý pastier, duchovný pastier podľa Ježišovho srdca, je tým najväčším pokladom, aký môže dobrý Pán darovať farnosti. Je jedným z najvzácnejších darov Božieho milosrdenstva.“

Vo svojich kázňach často používal tradičné krásne biblické obrazy, ktoré podával mimoriadne živým a realistickým spôsobom. Raz svojim farníkom vysvetľoval:

Náš Pán sa správa k zemi ako matka, ktorá nesie na rukách svoje dieťa. Toto dieťa sa správa zle: kope svoju mamu, hryzie ju a škrabe. Ale matka na to nedbá. Vie, že keby dieťa pustila, padlo by, lebo ešte nevie chodiť samé. Takto sa správa aj náš Pán: Znáša všetko zlé zaobchádzanie, ktoré od nás zakusuje. Znáša všetku našu aroganciu, odpúšťa nám všetky naše pochabosti. Preukazuje nám milosrdenstvo aj napriek tomu, ako sa k nemu správame. (Curato d‘Ars. Scritti scelti. Rome: Città Nuova, 1976, s. 72)

Svätý farár sa niekedy stretával s ľuďmi, ktorí boli znechutení a pochybovali o Božom milosrdenstve kvôli tomu, že si uvedomovali, že pravdepodobne zhrešia znova. Svätý Ján im dal takúto nádhernú a inšpirujúcu odpoveď: „Dobrý Pán vie všetko. On vie ešte predtým, ako idete na spoveď, že znova zhrešíte, a predsa vám odpúšťa. Aká veľká je láska nášho Pána, ktorý sa dobrovoľne rozhoduje zabudnúť na budúcnosť len preto, aby nám odpustil“ (Nodet. Le curé d’Ars. Sa pensée – Son cœur. Paris: Xavier Mappus, 1995).

A keď ho jeho farníci chválili kvôli tomu, aké zástupy hriešnikov hľadajúcich odpustenie prúdili do ich farnosti z celého Francúzska, pokorne odpovedal: „To nie hriešnik sa vracia k Bohu s prosbou o odpustenie; to skôr Boh sám beží za hriešnikmi a pôsobí na nich tak, aby sa k nemu vrátili.“