Prvý vatikánsky dokument o športe: „Vydať zo seba to najlepšie“

Vo Vatikáne, 1. júna (v piatok) vyšiel vôbec prvý vatikánsky dokument na tému šport. Pripravilo ho Dikastérium pre laikov, rodinu a život pod názvom: „Vydať zo seba to najlepšie. O kresťanskom pohľade na šport a ľudskú osobu.“ Pri tejto príležitosti pápež František zaslal list prefektovi dikastéria kardinálovi Kevinovi Farrellovi.

Prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život kard. Kevin Farrell pripomenul jedinečnosť dokumentu:

„Chcel by som zdôrazniť, že ide o prvý dokument Svätej stolice o športe. Je pravdou, že existujú príhovory a posolstvá rozličných pápežov venované svetu športu a Svätá stolica zorganizovala nemálo konferencií v tomto ohľade, avšak doteraz neexistoval dokument, ktorý by zhŕňal myšlienky a túžby Katolíckej cirkvi ohľadom športovej činnosti, vykonávanej tak na profesionálnej, ako aj na amatérskej úrovni.“

Posolstvo Svätého Otca Františka

Pápež František vo svojom posolstve pri príležitosti nového dokumentu: „Vydať zo seba to najlepšie“ zdôrazňuje význam športu ako miesto stretnutia, prostriedok formácie mladých, a aj ako prostriedok pre misiu a posväcovanie.

Šport ako miesto stretnutia

„Šport je miestom stretnutia, kde sa ľudia akéhokoľvek spoločenského postavenia či situácie zjednocujú, aby dosiahli spoločný výsledok. V kultúre ovládanej individualizmom a skartovaním mladých generácií i starších ľudí je šport privilegovanou oblasťou, kde sa ľudia stretávajú bez rozdielu rasy, pohlavia, náboženstva či ideológie a kde môžeme zakúsiť radosť zo súťaženia pre dosiahnutie méty – a to spoločne, ako súčasť tímu, kde sa úspech či porážka zdieľajú a prekonávajú.

Toto nám pomáha zamietnuť myšlienku, že cieľ dosiahneme zameriavajúc sa na seba samých. Nevyhnutnosť druhého človeka zahŕňa nielen spoločníkov tímu, ale aj vedúcich, trénera, podporovateľov, rodinu, skrátka všetky tie osoby, ktoré s nasadením a odhodlanosťou umožňujú dospieť k tomu, aby sme „vydali zo seba to najlepšie“. Toto všetko robí šport katalyzátorom skúseností komunity, ľudskej rodiny.

Keď otec športuje so svojím synom, keď deti spoločne hrajú v parku či v škole, keď športovec oslavuje víťazstvo so svojimi podporovateľmi, vo všetkých týchto oblastiach je možné vidieť hodnotu športu ako miesta jednoty a stretnutia medzi osobami. Veľké výsledky, v športe, tak ako aj v živote, dosahujeme spoločne, v tíme!“

Šport ako prostriedok výchovy, misie a posväcovania

Šport je tiež výchovným prostriedkom, píše v liste pápež František a vysvetľuje: „Vieme, ako nové generácie hľadia na športovcov a inšpirujú sa nimi“. Preto by podľa Svätého Otca športovci mali byť „príkladom cností, ako je veľkodušnosť, pokora, obetavosť, stálosť a veselosť“.

Šport je tiež prostriedkom misie a posväcovania, zdôraznil Petrov nástupca:

„Cirkev je povolaná byť znamením Ježiša Krista vo svete aj prostredníctvom športu praktizovaného v oratóriách – pastoračných centrách, farnostiach a školách, či v združeniach. … Šport môže otvoriť cestu ku Kristovi v tých miestach a prostrediach, kde ho z rozličných dôvodov nie je možné ohlasovať priamym spôsobom. A osoby prostredníctvom svedectva o radosti, vykonávajúc šport komunitnou formou, môžu byť poslami Dobrej zvesti. … Vydať zo seba to najlepšie v športe je tiež povolaním ašpirovať ku svätosti.“

Svätý Otec vo svojom posolstve kardinálovi Farrellovi napokon význam športu zhrnul nasledovne:

„Pre kresťana-športovca bude teda svätosť prežívaním športu, s tými, ktorí sú navôkol nás, ako prostriedku k stretnutiu, k formácii osobnosti, ku svedectvu a hlásaniu radosti z toho, že sme kresťanmi.“