Slovo medzi nami
DomovNovinkyPosolstvo Svätého Otca Františka na Svetový deň chudobných

Posolstvo Svätého Otca Františka na Svetový deň chudobných

Na Svetový deň chudobných prinášame pár myšlienok z Posolstva Svätého Otca Františka k tomuto dňu. Plné znenie Posolstva si môžete prečítať TU.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal

„Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal“ (Ž 34, 7). Slová žalmistu sa stávajú aj našimi slovami vo chvíli, keď sme povolaní čeliť rôznym situáciám utrpenia a marginalizácie, v ktorých žijú mnohí naši bratia a sestry, zvyčajne označovaní všeobecným termínom „chudobní“. Pisateľovi tohto žalmu nie je takáto situácia cudzia, práve naopak. Má priamu skúsenosť s chudobou, a predsa ju premieňa na chválospev a vzdávanie vďaky Pánovi. Tento žalm umožňuje dnes aj nám, ponoreným do mnohých foriem chudoby, aby sme pochopili, kto sú skutoční chudobní ľudia, na ktorých máme obracať svoj zrak, aby sme počuli ich volanie a spoznali ich potreby.

Predovšetkým nám bolo povedané, že Pán vypočuje chudobných, ktorí k nemu volajú, a je dobrý k tým, čo hľadajú u neho útočisko so srdcom zdrveným smútkom, osamelosťou a vylúčením. Pán vypočuje tých, ktorých ľudská dôstojnosť bola pošliapaná, no napriek tomu majú silu zdvihnúť svoj pohľad hore, aby dostali svetlo a posilu. Vypočuje tých, ktorí sú prenasledovaní v mene falošnej spravodlivosti, utláčaní politikou, nehodnou svojho mena, a zastrašovaní násilím; a predsa dokážu v Bohu vnímať svojho Spasiteľa. To, čo sa vynára z tejto modlitby, je predovšetkým zmysel pre dôveryplné oddanie sa Otcovi, ktorý počúva a prijíma.

Žalm charakterizuje postoj chudobného a jeho vzťah k Bohu troma slovami. Predovšetkým je to „volanie“. Stav chudoby nemožno úplne vystihnúť jedným slovom, ale stáva sa volaním, ktoré vystupuje k nebu a prichádza k Bohu. Čo iné môže vyjadrovať volanie chudobného, ak nie utrpenie a osamelosť, sklamanie a nádej? Môžeme sa pýtať: ako je to možné, že toto volanie, ktoré vystupuje až pred Božiu tvár, nedokáže preniknúť k našim ušiam a necháva nás ľahostajných a nedotknutých? Na Svetový deň chudobných sme pozvaní vážne si spytovať svedomie, aby sme pochopili, či sme skutočne schopní počúvať chudobných. Ak máme rozpoznať ich hlas, potrebujeme ticho na počúvanie. Ak príliš veľa hovoríme my, nedokážeme počuť ich.

Druhé slovo je „odpovedať“. Božia odpoveď chudobnému je vždy spásnym zásahom na uzdravenie rán duše a tela, na znovunastolenie spravodlivosti a poskytnutie pomoci, aby mohol znovu začať viesť život s dôstojnosťou. Božia odpoveď je tiež pre každého veriaceho výzvou, aby konal v hraniciach ľudských možností rovnako. Svetový deň chudobných má byť skromnou odpoveďou, ktorou sa celá Cirkev, roztrúsená po svete, obracia na chudobných každého druhu a v každej krajine, aby si nemysleli, že ich volanie zapadlo do prázdna. Pravdepodobne je to len ako kvapka vody v púšti chudoby; no predsa to môže byť znak spoluúčasti s tými, ktorí sú v núdzi, aby mohli pocítiť aktívnu prítomnosť brata či sestry.

Tretie slovo je „oslobodiť“. Chudobný Biblie žije s istotou, že Boh zasiahne v jeho prospech a navráti mu dôstojnosť. Chudoba nevznikla sama od seba, ale je spôsobená egoizmom, pýchou, chamtivosťou a nespravodlivosťou. To sú zlá také staré ako sám človek, ale tiež hriechy, ktoré zasahujú mnohých nevinných a majú tragické sociálne dôsledky. Pánovo oslobodzujúce konanie je aktom spásy pre tých, ktorí mu vyjadrili svoj smútok a obavy. Väzenie chudoby je mocou Božieho zásahu rozbité. Mnohé žalmy rozprávajú o týchto dejinách spásy, ktoré sa odzrkadľujú v osobnom živote chudobných, a oslavujú ich: „on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu“ (Ž 22, 25).

Chudobní sú prví, ktorým je dané spoznať Božiu prítomnosť a vydať svedectvo o  blízkosti Boha v ich živote. Boh ostáva verný svojmu prisľúbeniu a ani vo tme noci nedopustí, aby im chýbalo teplo jeho lásky a útechy. Predsa však je na prekonanie tiesnivej situácie chudoby potrebné, aby chudobní zakúsili prítomnosť bratov a sestier, ktorí sa o nich zaujímajú a dajú im pocítiť svoje priateľstvo a blízkosť, otvoriac bránu svojho srdca i života. Iba tak môžeme spoznať „spásonosnú silu pôsobiacu v ich životoch“ a „umiestniť ich do centra  putovania Cirkvi“ (apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 198).

V službe chudobným vôbec nejde o to, kto prvý zasiahne. Namiesto toho môžeme pokorne uznať, že to Duch nás povzbudzuje ku skutkom, ktoré sú znakom Božej odpovede a blízkosti. Keď nájdeme spôsob, ako sa priblížiť chudobným, vieme, že prvenstvo patrí jemu, lebo otvoril naše oči a naše srdce pre obrátenie. Chudobní nepotrebujú protagonistov, ale lásku, ktorá vie konať skryte a zabúdať na vykonané dobro. Skutočnými protagonistami sú Boh a chudobní. Kto sa dá do služby, je nástrojom v Božích rukách, umožňujúcim spoznať jeho prítomnosť a jeho spásu.

Zdroj: www.vaticannews.va/sk

 

Príbuzné články:

Za pápeža sa modlili chudobní a bezdomovci

----
Twitter
Visit Us
Follow Me
Tweet
Youtube
Soundtier