Na jar tohto roku si pripomíname 100 rokov od prvých misii redemptoristov v Bardejovskom okrese v Šarišskej župe. Keďže už viac ako 20 rokov tam spravuje naša kongregácia pútnické miesto Gaboltov, vráťme sa v krátkosti k udalostiam v roku 1923.

S misiami vo farnostiach na Slovensku začali redemptoristi v roku 1874 v Nitrianskej diecéze. Čoskoro sa ich práca rozvinula vo všetkých diecézach Horného Uhorska okrem Košickej diecézy. Paradoxne práve v tejto diecéze však dostali po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku Československa možnosť konečne sa na Slovensku aj usadiť. Ako je známe, stalo sa tak vďaka košickému biskupovi Augustínovi Fischerovi-Colbriemu, ktorý redemptoristom v roku 1921 ponúkol uprázdnený františkánsky kláštor v Stropkove.

Prvé misie v Košickej diecéze vykonali pátri z tohto kláštora nasledujúci rok od 12. do 18. februára vo farnosti Sečovská Polianka na dolnom Zemplíne vo vtedajšom Sečovskom okrese. Po nich nasledoval rad misií v okolí. V roku 1923 sa napokon dostali aj do Šarišskej župy, do dvoch farností v Bardejovskom okrese.

Prečo trvalo polstoročie, kým sa redemptoristi dostali do Šariša?

Prečo trvalo až polstoročie, kým sa redemptoristi dostali zo západného Slovenska na východné? Za monarchie to bola otázka jednak dostupnosti a jednak národnostného uvedomenia. Uhorská vláda nebola redemptoristom nijako naklonená, nemohli teda dúfať v založenie nejakého domu v Hornom Uhorsku. Na misie mohli teda akurát tak dochádzať zo západnej časti monarchie, čiže boli závislí od železničnej dopravy. Akčný rádius redemptoristov narastal v Hornom Uhorsku úmerne tomu, ako sa rozširovala železničná sieť. Netrvalo dlho a dostali sa do farností na Spiši. Avšak ďalej nie. Rolu tu totiž zohrával aj druhý spomenutý faktor: na východnom Slovensku bol diecézny klérus ďaleko viac naklonený maďarónstvu než napríklad v Trenčianskej alebo Oravskej župe. A práve miestni farári boli tí, ktorí pozývali redemptoristov do svojich farností.

Keď sa v novembri 1918 skončila prvá svetová vojna, neznamenalo to, že na Slovensku hneď vznikli priaznivé pomery pre redemptoristov. Zďaleka tu nevládol pokoj a mier. Na toto územie si robila nárok nielen nová československá, ale aj maďarská a čiastočne i poľská republika. A tak sa k slovu opäť dostali zbrane. V roku 1919 prebiehali na východnom Slovensku intenzívne bojové akcie medzi vojenskými jednotkami Československej republiky a boľševickej Maďarskej republiky rád. Maďarské vojsko sa v okolí Bardejova dostalo takmer až po poľské hranice.

Pod tlakom dohodových mocností (víťazné štáty vo vojne) sa však Maďari museli stiahnuť nazad za demarkačnú čiaru a čoskoro padol aj samotný boľševický režim v Maďarsku. Situácia sa stabilizovala, keď 1. marca 1920 parlament vyhlásil Maďarské kráľovstvo, ktorého regentom sa stal Miklós Horthy, a keď Maďarsko bolo donútené podpísať 4. júna 1920 Trianonskú mierovú zmluvu. (Ratifikácia dokumentov a vyhlásenie mierovej zmluvy, čím sa aj de iure skončila vojna medzi Maďarskom a štátmi dohody, prebehli v júli 1921.) Ale ani to ešte neznamenalo úplnú politickú stabilitu v danom regióne.

Prví redemptoristi sa nasťahovali do kláštora v Stropkove v októbri 1921. Ešte sa však ani nestihli poriadne usadiť, keď pár dní na to bola v Československu vyhlásená čiastočná mobilizácia. Rakúsky cisár a český a uhorský kráľ Karol I. Habsburský sa totiž v tom istom mesiaci pokúsil druhý raz o návrat na trón. Československo reagovalo nekompromisne vyhlásením mobilizácie 24. októbra 1921. Spomedzi redemptoristov museli narukovať traja kňazi a niekoľko študentov teológie. Karol I. však svoj boj o trón definitívne prehral, a tak v novembri 1921 československá armáda demobilizovala a záložníci sa postupne vracali domov. Až po zažehnaní tohto napätia sa napokon na dlhšiu dobu pomery stabilizovali a redemptoristi mohli od roku 1922 konečne naplno rozvinúť svoju činnosť aj vo východoslovenských župách.

Prvé misie na Šariši v Gaboltove

Môžeme považovať za zhodu dejinných udalostí, že úplne prvé misie v Šarišskej župe boli práve v Gaboltove, vo farnosti, ktorú od začiatku tohto milénia až do súčasnosti redemptoristi spravujú. Pre úplnosť treba poznamenať, že sa tu venujeme rímskokatolíckym misiám. Gréckokatolícki redemptoristi, ktorí boli súčasťou prvej komunity v Stropkove, sa do Šariša, ako aj do Bardejovského okresu dostali o málo skôr.

Spomínané misie v rímskokatolíckej farnosti v Gaboltove otvoril predstavený kláštora v Stropkove P. Karol Stašík (1868 – 1958), rodák z Vyšnej Lipnice, ktorý bol vysvätený v roku 1893 za kňaza pre Spišskú diecézu a v roku 1908 vstúpil k redemptoristom. Spolu s ním prišiel P. František Lesák (1886 – 1963). Misie začali na druhú veľkonočnú nedeľu 15. apríla a trvali do utorka 23. apríla 1923. Na tretí deň P. Stašík odišiel do Červenky na Morave osláviť jubileum jedného zo spolubratov a namiesto neho prišiel zo Stropkova P. Eduard Sousedík (1893 – 1971). Farnosť Gaboltov mala vtedy okolo 880 duší, kázní počas misií zaznelo 28. Misie boli príkladne navštevované i z ďalekého okolia, preto k spovedi pristúpilo takmer tisíc veriacich. Sviatosti prijali učitelia i notári, akurát z pohraničnej stráže nikto. Práve pod dojmom misií mnoho veriacich, ktorí prišli do Gaboltova, vstúpilo do Bratstva posvätného škapuliara.

Druhé misie v Osikove

Z Gaboltova odišli misionári priamo na ďalšie misie do Veľkých Zalužíc v Satmárskej diecéze v Užhorodskej župe. Do okolia Bardejova sa však vrátili v lete. Od soboty večera 18. augusta do utorka 28. augusta 1923 konali P. František Lesák a P. Eduard Sousedík misie vo farnosti Osikov. Misie neboli v tejto farnosti pre veriacich neznámou vecou, v roku 1908 ich tam konali jezuiti z Trnavy. Ale ani redemptoristi tu neboli neznámi. Z filiálky Vaniškovce pochádzali traja rodní bratia Gajdošovci, ktorí ešte za monarchie emigrovali do USA, tam vstúpili do kongregácie redemptoristov a slúžili v nej ako rehoľní bratia. Predovšetkým jeden z nich udržiaval čulý písomný styk s vlasťou.

Stropkovskí pátri hodnotili misie v Osikove ako jedny z najkrajších, aké zažili. Nadšenie ľudí bolo veľké, niekoľko kázní bolo vonku mimo kostola. Štyria mladíci hneď žiadali o vstup do malého seminára redemptoristov. P. Lesák zapísal do kroniky: „Pred sv. prijímaním žien, bozkaly sa verejne hnevnice, pomerujúc sa. Len jedna z kostola odišla, nechcejúc sa pomeriť. Hnevajú sa dve príbuzné pre kožuch po zosnulom otcovi.“ Po zakončení misií a požehnaní misijného kríža misionárov odprevádzala veľká procesia až na vlakovú stanicu.

Jubileum

Neviem ako v Osikove, ale v Gaboltove by sme v súčasnosti darmo hľadali na terajšom misijnom kríži rok 1923. Sú na ňom až neskoršie letopočty počnúc misiami v roku 1947, ktoré konali františkáni. Napriek tomu misie konané v Gaboltove v apríli 1923 ostávajú pre nás redemptoristov latinského obradu bodom, od ktorého sa datuje bohatá storočná činnosť našej kongregácie v Šariši.

P. Martin Macko CSsR