V januári 2023 sa konali misie vo farnosti Hniezdne už štvrtýkrát. Významné boli predovšetkým tie v roku 1994, keďže išlo o jedny z prvých misií po páde totality, ktoré mohli redemptoristi z Podolínca opäť slobodne vykonať. Viedol ich páter Michal Zamkovský spolu s pátrom Milanom Mikloškom. Páter Michal potom viedol aj misie v roku 2011 i tieto ostatné, ktorými sa akoby doplnil okruh storočnice. V tomto príspevku sa chceme v krátkosti vrátiť k oným prvým misiám v roku 1923.

Po tom, čo sa v lete 1921 redemptoristi usadili v uprázdnenom piaristickom kláštore v Podolínci, rozvinuli ihneď intenzívnu misijnú činnosť na severnom Spiši. Za predstaveného kláštora v Podolínci bol vymenovaný páter František Ševčík (1867 – 1938), rodák zo Slušovíc na Morave, v tej dobe na Slovensku najznámejší redemptorista misionár. Na Slovensko dochádzal ešte za čias monarchie, keď redemptoristi nemohli mať trvalý dom, lebo uhorská vláda to neumožnila. Keď po vzniku Československa už bolo jasné, že Podolínec ostane v novej republike a nepripadne Poľsku, páter Ševčík s radosťou prijal ponuku pôsobiť na Spiši.

Na jar 1923 konali redemptoristi sériu misií v staroľubovnianskom okrese vo farnostiach Nižné Ružbachy, Gniazdy (terajšie Hniezdne) a Stará Ľubovňa. Kronika podolínskeho kláštora sa síce stratila, avšak vďaka niektorým iným zdrojom sa môžeme o misiách v Hniezdnom predsa len čo-to zaujímavého dozvedieť. Misie viedol spomínaný páter Ševčík spolu s pátrom Václavom Vachalcom (1869 – 1960). V ročenke Pražskej provincie redemptoristov (Litterae annales de rebus gestis provinciae Pragensis), do ktorej vtedy patrili aj rehoľné domy na Slovensku, sú tieto misie od 4. do 11. marca 1923 zapísané ako čisto nemecké.

Zo zachovaného misijného zápisníka pátra Ševčíka však vieme, že išlo vlastne o dvoje misií: najskôr pre Nemcov, potom pre Slovákov. Treba poznamenať, že obaja misionári hovorili dokonale po nemecky, keďže mali nemecké školy, a páter Ševčík po rokoch misijnej činnosti na Slovensku rozprával aj veľmi dobre po slovensky.

Nemecké misie v Hniezdnom si páter Ševčík poznačil ako svoju 474. misijnú prácu a slovenské misie ako 475. Ide o obdivuhodný počet! Šťastím pre nás je, že práve tieto misie si zapísal ako posledné v druhom diele svojho misijného zápisníka: tretí zápisník sa totiž stratil.

Nemecké misie sa začali na Tretiu pôstnu nedeľu 4. marca 1923. Avšak ako bolo vtedy častým zvykom, už večer predtým misionári vyspovedali školské dietky; k svätej spovedi pristúpilo 84 nemeckých detí. V nedeľu okrem úvodného príhovoru ráno pred svätou omšou a veľkej večernej kázne, ktoré viedol páter Ševčík ako vedúci misií, mal páter Vachalec katechézy pre deti, ženy aj mužov. Nasledujúce dni boli vždy dve kázania, ranné a večerné. K tomu v pondelok bolo ešte stretnutie a katechéza pre mládež. Nemecké misie vyvrcholili v stredu spoločným svätým prijímaním.

Ešte v ten istý deň, skôr než sa zakončil program pre Nemcov, mali už svätú spoveď slovenské deti, ktorých bolo 80. Vo štvrtok sa začal vlastný misijný program pre Slovákov, ktorých bolo menej než Nemcov. Niektoré témy misijných kázní boli štandardne rovnaké pre jedných i druhých. Zaujímavé sú však témy fakultatívne, tie si misionári vybrali podľa uváženia vzhľadom na pomery vo farnosti, o ktorých boli informovaní. Zatiaľ čo pre Slovákov zaznela kázeň o šiestom prikázaní, pre Nemcov to bola kázeň Die Feindschaften, to jest Nepriateľstvá.

Misie sa ukončili na Štvrtú pôstnu nedeľu, keď bola spoločná slávnosť posviacky misijného kríža pre všetkých farníkov. Slávnosť viedol páter Vachalec. V Litterae annales čítame, že starosta a miestna inteligencia dali najlepší príklad a vzorne sa zúčastňovali na misiách; išlo prevažne o Nemcov. Páter Ševčík si totiž poznamenal: „Deutsche haben sich sehr schön beteiligt.“ (Nemci sa zúčastnili vo veľmi peknom počte.)

O rok neskôr, v dňoch 6. – 11. apríla 1924, sa uskutočnila obnova misií. Podľa Litterae annales účasť bola opäť veľká, prišli dokonca aj tí, ktorí sa na misiách rok predtým nezúčastňovali.

P. Martin Macko CSsR