Blahoslavení redemptoristi mučeníci

Sv. Alfonz sníval o redemptoristoch misionároch, ktorí by ohlasovali evanjelium v ďalekých krajinách a možno tam aj podstúpili mučenícku smrť vo vernosti evanjeliu. Napriek tomu počas prvých 200 rokov existencie Kongregácie (až do roku 1936) nebol žiaden redemptorista zabitý pre vieru a Cirkvou uznaný ako mučeník. V 20. storočí Kongregácia nielen expandovala na päť kontinentov, ale bola verná ohlasovaniu hojného vykúpenia až do preliatia krvi zoči voči totalitným režimom a násilnej propagácii ateizmu. Od roku 2001 Cirkev vyhlásila až 11 redemptoristov mučeníkov za blahoslavených. Stojí za povšimnutie, že všetci žili v 20. storočí v Európe, kde aj boli umučení – 6 Španieli, 4 Ukrajinci a jeden Čech, ktorý pôsobil na východnom Slovensku.

V nedeľu 13. októbra 2013 sa v španielskom Teragone uskutočnilo blahorečenie 522 mučeníkov z čias občianskej vojny v Španielsku (1936-1939). Medzi nimi je aj šesť  redemptoristov z Cuency: pátri Javier Gorosterratzu Jaunarena, Ciriaco Olarte Pérez de Mendiguren, Miguel Goñi Áriz, Julián Pozo Ruiz de Samaniego, Pedro Romero Espejo a brat Victoriano Calvo Lozano. Toto blahorečenie je veľmi dôležitou historickou udalosťou nielen pre madridskú provinciu a Cirkev v Španielsku, ale aj pre celú našu Kongregáciu.

Bl. Julián Pozo y Ruiz de Samaniego (1903-1936) vstúpil do redemptoristického seminára v  v El Espino v roku 1913. V roku 1920 zložil rehoľné sľuby a kňazskú vysviacku prijal v roku 1925. Od roku 1921 trpel na tuberkulózu. Pre svoju hlbokú spiritualitu bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným sprievodcom. V roku 1928 ho poslali pracovať do apoštolskej komunity v Cuence. Kvôli prenasledovaniu sa presťahoval do seminára, kde bol 9. augusta 1936 zatknutý počas modlitby ruženca. V ten istý deň ho pri ceste vedúcej z Cuenca do Tragacete zastrelili.

Bl. José Javier G. Jaunarena (1877-1936) vo veku 16 rokov odišiel k redemptoristom. V roku 1896 zložil rehoľné sľuby a vysvätený bol v roku 1903. Niekoľko rokov vyučoval v El Espigno (Burgos) a v Astorge (Léon) a neskôr žil v komunitách v Pamplone (Navarra), Madride a Cuence. Bol to nesmierne rozhľadený človek. Pracoval aj ako ľudový misionár. Bol vyhľadávaným spovedníkom a duchovným sprievodcom. Vydal dve historické diela a napísal príručku ku štúdiu filozofie. 10. augusta 1936 ho zatkla milícia Ľudového frontu. Odvliekli ho na cintorín v Cuence a zastrelili ho. P. Jaunarena predtým vrahom odpustil.

Bl. Pedro Romero Espejo (1871-1938) vstúpil do školy, ktorú viedli redemptoristi v El Espino a v roku 1889 zložil rehoľné sľuby. Vysvätili ho za kňaza v roku 1896. Bol to nesmierne hanblivý človek a predstavení od neho nevyžadovali kazateľskú činnosť. Svoj život zasvätil vysluhovaniu sviatosti zmierenia, rozjímaniu, modlitbe a umŕtvovaniu. Všetci ho vnímali ako človeka chudobného v duchu. Pôsobil v Astorge (Léon) a Madride. Neskôr ho poslali do Cuency. Po vypuknutí občianskej vojny ho nútili rovnako ako jeho spolubratov opustiť komunitu a žiť so svojou rodinou. Aby na seba nepriťahoval pozornosť prenasledovateľov a aby sa mohol naďalej venovať apoštolátu, rozhodol sa, že bude žobrať v uliciach. Viackrát ho zadržala milícia. Napokon ho v roku 1938 zatkli a uväznili. Spoluväzňom slúžil fyzicky aj duchovne. Zomrel na dyzentériu 29. mája 1938.

Bl. Ciriaco Olarte y Pérez Mendiguren (1893-1936) v roku 1904 vstúpil do formácie pod vedením redemptoristov v El Espino (Burgos). Vysviacku prijal v roku 1917. V rokoch 1920–1926 pracoval ako misionár v Mexiku. V tom čase sa v Mexiku šíril antiklerikálny duch. V rokoch 1926–1935 apoštolsky pôsobil v komunite Matky ustavičnej pomoci v Madride a od mája 1935 v Cuence. Večer 31. júla 1936 ho zatkli a odviedli na miesto s názvom “Las Angustias”, kde ho vážne zranili a nechali dlhé hodiny trpieť, až kým nezomrel.

Bl. Miguel Goñi Ariz (1902-1936) vstúpil k redemptoristom v roku 1918. V roku 1920 zložil rehoľné sľuby. Napriek chatrnému zdraviu a hanblivej povahe ho v roku 1925 vysvätili za kňaza. Stal sa z neho silný a neúnavný ľudový misionár. Najprv slúžil v komunitách v Nava del Rey (Valladolid), Granade, Santanderi a Vigu. V roku 1932 bol preložený do Cuency, kde pastoračne pôsobil hlavne v redemptoristickom kostole sv. Filipa Neriho. 31. augusta 1936 ho milícia zatkla, postrelila a nechala vykrvácať.

Bl. Victor (Victoriano) Calvo Lozano (1896-1936) bol rehoľným bratom. Veľmi sa chcel stať kňazom, ale doba v ktorej žil, prekážky zo strany rodiny a finančné problémy mu nedovolili začať študovať. 31. marca 1919 napísal svojej rodine list, v ktorom vysvetľuje, prečo sa rozhodol odísť a stať sa redemptoristom. V roku 1920 zložil rehoľné sľuby a vzal si rehoľné meno Victoriano. V nasledujúcom roku bol pridelený do komunity v Cuence. Pracoval tam ako ekonóm a vrátnik. Hoci nechodil do školy, mal vrodený cit pre kultúru. Vynikal predovšetkým v hlbokom poznaní asketických diel. Jeho predstavení mu dali povolenie duchovne viesť ženy. Napísal pre ne sériu duchovných cvičení a iné diela. 10. augusta 1936 ho milícia zatkla a brutálne zavraždila na cintoríne v Cuence.

Príbuzné články:

Všetkých Svätých – správa v TA3 (2017)

Súvisiace články:

Prebieha blahorečenie Božieho služobníka otca Viktora Almeida Coelho de Almeida

Proces blahorečenia božích služobníkov Márie de la Concepción (Conchity) Barrechegurenovej Garcii a .P. Francisca Barrecheguren. 

Boží služobník Marcel Van

Ctihodný Pelágio Sauter