Poučenie od Matta Talbota, alkoholika, budúceho svätca
Woodeene Koenigová-Brickerová

Niekedy sa zdá, že zmeniť zlozvyk trvá celú večnosť. Ale nie je to relatívne? čo znamená, že je zmena rýchla či pomalá?

Myslím si, že väčšina z nás by chcela povedať, že zmena prichádza pomaly, a to najmä vtedy, keď sa týka hlboko zakoreneného návyku. Predstavujeme si dlhé hodiny v telocvični, aby sme schudli, alebo mesiace zápasov o prekonanie závislostí, akou je napríklad fajčenie. Zdá sa, že zmena je dlhý, náročný proces. Preto sa o ňu ani mnohí z nás nepokúšajú. Možno len v tom prípade, že ste si dali predsavzatie na Pôstne obdobie alebo nový rok.

Na chvíľu však uvažujte o slove „áno“ pri oltári, o plači novorodeniatka alebo o slovách: „Ty si kňaz naveky.“ V jednom okamihu sa zmení život. Už nikdy viac sa z toho manželského páru nestanú slobodní, žena už neprestane byť matkou a muž už nikdy neprestane byť kňazom. Od tej chvíle je všetko iné. Alebo si predstavte spoveď: naše hriechy sa vymažú za oveľa kratší čas, než sme ich spáchali!

V istom zmysle je teda zmena veľmi rýchla, ba okamžitá. Ale žiť túto zmenu? To je už iný príbeh. Otázka teda znie: Keď sme prijali milosť, že budeme brať vážne prekonanie určitého návyku, závislosti alebo zlozvyku, ako máme pri tomto rozhodnutí vydržať dlhodobo? Hoci nejestvujú ľahké odpovede, pomôže nám, keď sa pozrieme na ľudí, ktorí zažili túto dynamiku „rýchlej pomalej zmeny“. Jeden výnimočný vzor je Matthew Talbot, írsky robotník, ktorého pápež Pavol VI. v roku 1975 vyhlásil za ctihodného.

Využi milosť!

Matt Talbot sa narodil v Dubline v roku 1856. Bol alkoholik. Nebol to „spoločenský pijan“, ale pijan z rodiny tvrdých alkoholikov. Talbotovci boli chudobní a Matt chodil do školy len rok. Keď mal dvanásť rokov, odišiel pracovať do predajne vín. Tam začal piť a onedlho sa z neho stal ťažký alkoholik.

Aby mal na svoj návyk peniaze, chodil pracovať do skladu a stavebnej firmy. Celú svoju výplatu minul v krčmách. Často popíjal so svojím otcom a bratmi. Bol známy tým, že dal do zálohy svoje oblečenie i čižmy, aby získal peniaze na alkohol. Dokonca raz ukradol husle slepému pouličnému hudobníkovi.

Matt žil šestnásť rokov len pre chľast. Potácal sa z práce do krčmy a späť. Viac a viac sa prepadával do zovretia závislosti. Keď bol jedného dňa na mizine a žiaden kumpán mu nechcel kúpiť alkohol, Matt si zrazu uvedomil, v akej kaši sa ocitol. V okamihu plnom milosti sa rozhodol „prisahať“, že tri mesiace nebude piť. Šiel domov a povedal to svojej matke, ktorá sa modlila za jeho obrátenie. Poradila mu, aby nič nesľuboval, kým sa naozaj nechce zmeniť. „Nech ti Boh dá silu, aby si dodržal sľub,“ povedala, keď Matt šiel na svoju prvú spoveď po mnohých rokoch.

Rozhodni sa a povedz

Mattova mama niečo pochopila: prvý kľúč ku zmene je rozhodnutie. Nielen o tom premýšľať, ale využiť milosť a rozhodnúť sa. Často „chceme chcieť“ zmenu, ale keď príde na lámanie chleba, vôbec nie sme ochotní urobiť to neodvolateľné rozhodnutie a zmeniť sa. Tu sa to však všetko začína. A môže sa to stať v okamihu, ako to bolo v Mattovom prípade.

Keď sme voči sebe hlboko úprimní, vieme, kedy sme sa naozaj rozhodli a kedy to len hráme. Skutočné rozhodnutie pochádza z hĺbky duše; vieme s istotou, že sme prekročili čiaru a už niet návratu. Je to niečo podobné ako v Ježišovom prípade, keď „sa rozhodol ísť do Jeruzalema“ (Lk 9, 51). Keď Matt Talbot urobil sľub, nemohol sa obzerať späť.

Bol to však len začiatok. Okrem toho, že urobíme rozhodnutie, je dôležité o tom niekomu povedať. Duchovní vodcovia to nazývajú „zodpovedať sa niekomu“. Rozhodnutie, ktoré sme urobili v skrytosti a ponechávame ho v skrytosti, môžeme veľmi ľahko pustiť z hlavy. V Mattovom prípade bola svedkom jeho matka a pripomínala mu rozhodnutie vzdať sa alkoholu. Keď sa zmeníme, aj my to musíme niekomu povedať. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú svadby a vysviacky verejnými udalosťami: každý účastník je svedkom zmeny.

Je to aj jeden z dôvodov, prečo sa spovedáme kňazovi. V rámci sviatosti hovoríme, že sa rozhodujeme viac nehrešiť. Kňaz je svedok nášho rozhodnutia zmeniť sa. Pokánie, ktoré nám uložil, nám potom pripomína, že sme urobili toto rozhodnutie pred Bohom.

Pestuj sebadisciplínu

Hoci okamžité rozhodnutie dostalo Matta Talbota na cestu k svätosti, celý život musel túto zmenu žiť. Urobil to tak, že sa učil sebadisciplíne. Svoje rozhodnutie žil deň čo deň. Toto je pomalá časť zmeny – časť, ktorá nie je taká príjemná.

„Nikdy nepohŕdaj človekom, ktorý sa nedokáže vzdať alkoholu. Je ľahšie dostať sa z pekla!“ napísal raz Matt svojej sestre. Ale vydržal. Po troch mesiacoch svoj sľub predĺžil na šesť mesiacov. A s pomocou kňaza bol až do konca života triezvy.

Matt nielenže odolával nutkaniu piť. Jeho sebadisciplína sa týkala aj istej formy fyzického umŕtvovania: spal na dlážke, jedol veľmi málo a dokonca okolo pása, rúk a nôh nosil skryté reťaze (túto fyzickú disciplínu mu odporúčal jeho duchovný poradca). Zachoval si veselú myseľ, väčšinu svojich peňazí rozdal chudobným a na svoj plat si poctivo zarábal.

Hoci niektoré Mattove asketické praktiky boli extrémne, väčšina z nás by mala úžitok z pestovania sebadisciplíny. Aj my sa môžeme naučiť ovládať svoje postoje, usilovne pracovať a dávať prednosť potrebám iných pred svojimi.

„Ježišu, milosrdenstvo!“

Je teda „rýchla“ časť zmeny zväčša Božie dielo a „pomalá“ časť zväčša záležitosť nášho úsilia? Vôbec nie! Akokoľvek veľké rozhodnutie a disciplína nemôžu zaručiť úspech. A to je ďalšie poučenie zo života Matta Talbota: celý proces zmeny si vyžaduje Božiu milosť. Matt si hneď uvedomil, že svoju závislosť nedokáže prekonať sám. Musel sa odovzdať Bohu a dovoliť Duchu Svätému, aby mu dal silu, ktorá mu chýbala.

Na druhý deň ráno po sľube sa Matt plný strachu a obáv z toho, či svoj sľub dodrží, vybral na svätú omšu a prijal sväté prijímanie. A robil to každý deň až do konca života. Práve sa chystal na svätú omšu, keď 7. júna 1925 zomrel na zlyhanie srdca.

Matt sa najmä v prvých troch mesiacoch triezvosti naučil odovzdávať sa do Božieho milosrdenstva. Keď ho trápil vnútorný hlas, ktorý hovoril: „Nemá to zmysel. Nikdy neprestaneš piť,“ vtedy kľačal s vystretými rukami na schodoch katedrály a modlil sa: „Ježišu, milosrdenstvo! Mária, pomôž!“ A inokedy, keď Matt vošiel do krčmy a takmer si objednal drink, celý deň strávil v kostole. Modlil sa o pomoc proti pokušeniu. Rozhodol sa, že už nikdy viac nebude nosiť pri sebe peniaze.

Ak sa chceme zmeniť, aj my môžeme čerpať silu z častého prijímania Eucharistie a zo spovede. Môžeme sa obrátiť k Pánovi v modlitbe. Veľkou pomocou sú pobožnosti – napríklad ruženec. Pomôže aj duchovné čítanie – počnúc Bibliou. Keď budeme každý deň nejaký čas, napríklad desať minút denne, čítať niečo povznášajúce, môže nám to pomôcť, aby sme sa spoliehali na Boha a upevňovali sa v rozhodnutí prekonať prekážky, ktoré sa vynárajú, keď naozaj chceme zažiť skutočnú zmenu.

Uskutočňuj zmenu, ktorá je naozaj dôležitá

Matt Talbot sa svojim priateľom a rodine zdal ako obyčajný, ťažko pracujúci muž so silným náboženským presvedčením. Vo vnútri to bol bojovník, ktorý viedol duchovný zápas. Trval štyridsať rokov a urobil z neho hrdinu viery. Jeho príbeh nám ukazuje, že tie najhlbšie a najtrvácnejšie zmeny nie sú teatrálne, rýchle vyhlásenia. Sú to skôr vnútorné rozhodnutia, ktoré môžu trvať len sekundu, ale ich naplnenie si vyžaduje celý život.

Zdroj: Slovo medzi nami č. 2/2015