Dali ste si už dali novoročné predsavzatia? Urobili ste si aj plán, ktorý vám pomôže držať sa predsavzatí aj po uplynutí niekoľkých týždňov či mesiacov? Sociológia a psychológia sa zhodnú v tom, že tí, čo si robia plány a dávajú si reálne ciele, majú vyššiu pravdepodobnosť úspechu než tí, ktorí žijú len tak, spoliehajú sa na šťastie a dúfajú v to najlepšie.
Niekoľko evanjeliových príbehov dáva do popredia ľudí, ktorí videli zázračné veci, lebo mali plány a ciele. Žena, ktorá sa predrala zástupom, aby sa dotkla okraja Ježišovho plášťa, mala určite cieľ a neoddýchla si, pokým ho nedosiahla. A bola uzdravená (Mk 5, 25 – 34)! Kanaánčanka, ktorej dcéru trápil zlý duch, mala tiež cieľ. Bola bystrá a odhodlaná. Stále naliehala na Ježiša, aby oslobodil jej dcéru. A fungovalo to (Mt 15, 21 – 28)!
Farizej Nikodém potreboval plán. Uvedomoval si odpor, aký Ježiš vyvolal medzi náboženskými predstaviteľmi, a dával si pozor. Nechcel, aby ho prichytili, že sa Ježiša pýta na jeho učenie. Naplánoval si teda tajné nočné stretnutie s ním. A dostal odmenu za svoje úsilie. Spoznal, že Boh túži, aby sme sa všetci znovuzrodili „zhora“ (Jn 3, 1 – 17).
Stále znova a znova vidíme ľudí, ktorí plánujú, sú vytrvalí, predierajú sa dopredu, aby sa mohli stretnúť s Ježišom. A v každom prípade ich stretnutie viedlo k novému vyliatiu milostí: k hlbšej viere, mocnému uzdraveniu alebo odpusteniu hriechov. Jeho milosť budovala na ich ľudskej prirodzenosti.

Dobrovoľný Spasiteľ

Aj Ježiš mal svoje plány. Netúlal sa len sem a tam s nádejou, že ho budú ľudia nasledovať. Vedel, že má ísť do Jeruzalema. „Pevne sa teda odhodlal,“ že tam pôjde. Pripravoval sa na konflikty, ktoré nastanú (Lk 9, 51 – 52). Poslal pred sebou poslov, aby ľuďom v rôznych mestách a dedinách hovorili, že bude tade prechádzať. Naplánoval si, ako vojde do Svätého mesta – tak, aby naplnil starozákonné prisľúbenie o kráľovi, ktorý prichádza vládnuť nad svojím ľudom (Mt 21, 1 – 10). Dokonca mal plán, kde a ako budú jeho učeníci spolu s ním spoločne sláviť jeho poslednú veľkonočnú večeru (26, 17 – 19).
Samozrejme, všetky tieto epizódy zapadajú do Božieho plánu vykúpiť nás z hriechov. Všetko, čo Ježiš povedal a urobil, bolo súčasťou tohto veľkolepého plánu. Od chvíle svojho krstu v rieke Jordán až po deň, keď sa víťazne vrátil do neba, Ježišovým prvoradým cieľom bolo plniť Otcovu vôľu (Jn 6, 38). Každé uzdravenie, každá kázeň, každý skutok milosrdenstva, každý spor s nepriateľmi – to všetko o čosi viac napĺňalo Boží plán až po vyvrcholenie pri Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní.
A čo je ešte lepšie, Boh stále rozvíja svoje plány. Odo dňa Turíc, keď nám dal Cirkev, až dodnes Boh pôsobí a slobodne, starostlivo a strategicky posúva dejiny ku dňu, keď sa Ježiš vráti, aby priniesol svoje večné kráľovstvo. Pôsobí aj v živote ľudí. Dáva im milosť, ktorú potrebujú, aby prijali jeho plán; plán, ktorý im dáva „budúcnosť a nádej“ (Jer 29, 11).

Aký je váš plán?

Ak má teda Boh plány a stratégie a ak všetci spomínaní novozákonní hrdinovia a hrdinky mali svoje plány, možno je dobré prísť so svojimi plánmi.
Pápež František opakovane hovorí, že Eucharistia nám „zväčšuje srdce“. Povedal, že Eucharistia nás otvára, aby sme mohli prijímať ďalšie Božie milosti. V tomto roku sa rozhodnime dať Eucharistii príležitosť, aby v nás pôsobila. Rozhodnime sa, že budeme chodiť na svätú omšu s plánom – s plánom, ktorý umožní Božej milosti, stelesnenej v Eucharistii, budovať na našich prirodzených daroch a talentoch.
Aby sme vám pomohli vymyslieť plán na svätú omšu, chceme sa sústrediť na dva dôležité spôsoby, akými Boh vylieva svoju milosť počas Eucharistie. Samozrejme, mohli by sme uviesť mnohé ďalšie spôsoby, ale tieto dva sa týkajú liturgie, takže najviac nám pomôže, keď sa na ne pozrieme. Prvým je milosť jasnejšie vidieť Ježišovu lásku v liturgii. A druhým je milosť dostať a prežívať väčšiu slobodu od hriechu a viny.

Milosť milovať

Svätá omša je od začiatku do konca oslavou Božej lásky. Celá liturgia má sústrediť naše srdce na Otca, ktorý nás tak veľmi miloval, že poslal svojho Syna na tento svet. Sústreďuje naše srdce na Ježiša, ktorý nás tak veľmi miloval, že dal svoje telo a krv v Eucharistii. A sústreďuje naše srdce na Ducha Svätého, ktorý nás oslovuje v každom biblickom čítaní a posväcuje nás, keď prijímame Eucharistiu.
Keď vezmeme do úvahy, že toto sústredenie je veľmi silné, možno by ste si mysleli, že je ľahké prijímať túto milosť vždy, keď ideme na svätú omšu. Ale slová a gestá, znamenia a symboly svätej omše nám môžu tak zovšednieť, že zabudneme na to, aká je liturgia silná a plná milosti. Preto musíme prísť s plánom, s úmyselným rozhodnutím hľadať a nachádzať milosť, ktorá na nás čaká.
Vždy, keď vstúpime do kostola, krátko upriamme zrak na kríž. V priebehu svätej omše sa sústreďme na myšlienku, že Ježiš sa obetuje za nás. Čo najčastejšie si pre seba opakujte tieto slová: „Boh ma miluje. Boh všetkých miluje.“
Keď svoju pozornosť sústredíme na to, čo za nás Ježiš vykonal na kríži, otvoríme sa jeho milosti. Keď budeme uvažovať o Božej láske, obmäkčí nám to srdce. Zväčší nám to srdce. Dá nám to silu, aby sme pristupovali k ľuďom vo svojom okolí s väčšou láskou, milosrdenstvom a láskavosťou.
Prichádzajte teda na svätú omšu s plánom. Očakávajte, že vám Božia láska zväčší srdce. Položte si otázku: „Ako sa dnes môžem otvárať tejto láske, aby ma jeho milosť urobila láskavejším?“ Po svätej omši si položte otázku: „Čo mi dnes Boh ukázal? Čo vo mne počas svätej omše urobil?“ Láska, ktorú chce vyliať na nás, je nekonečná!

Milosť milosrdenstva

Všimli ste si, koľko príležitostí na pokánie je vo svätej omši? Po prvé, je tu úkon kajúcnosti, keď vyznávame všemohúcemu Bohu a svojim bratom i sestrám, že sme zhrešili. Potom v Sláva Bohu na výsostiach voláme k Bohu: „Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami,“ a opäť: „Ty sedíš po pravici Otca, zmiluj sa nad nami.“ Potom v eucharistickej modlitbe sa kňaz modlí: „Prosíme ťa, zmiluj sa nad nami všetkými, aby sme si zaslúžili účasť na večnom živote v spoločenstve so svätou Bohorodičkou Pannou Máriou…“ V modlitbe Pána prosíme Boha, aby nám odpustil naše previnenia. Voláme: „Baránok Boží… zmiluj sa nad nami.“ A pred svätým prijímaním sa modlíme: „Pane, nie som hoden… ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ To je prinajmenšom šesť príležitostí, aby sme povedali Bohu, že ľutujeme svoje hriechy! Každá príležitosť nás otvára na prijatie jeho milosti a uzdravujúcej sily. Každá príležitosť nás spája s Otcom, ktorý je vždy pripravený bežať a objať nás. Je to Otec, ktorý pre nás usporiadal hostinu. Ponúka nám príležitosť získať odpustenie všetkých našich všedných hriechov (Katechizmus Katolíckej cirkvi 1393 – 1395, 1436).
Ale milosrdenstvo nie je celý obraz. Pri svätej omši tiež prijímame milosť byť silní v pokušení. Vždy, keď prijímame Eucharistiu, dostávame Božiu silu, milosť a pomoc pre každú problémovú situáciu. Prijímame samého Ježiša s celou jeho svätosťou, čistotou a mocou. Slovami svätého Ambróza: „Tento každodenný chlieb prijímame ako liek na každodenné choroby.“ Keď sa modlíte úkon kajúcnosti alebo keď vyslovujete iné slová pokánia, nerecitujte ich len tak. Hovorte ich zo srdca. Vedzte, že v tej chvíli máte odpustené a vaša prirodzenosť sa buduje a posilňuje.

Príďte pripravení

Je príliš ľahké chodiť na svätú omšu bez plánu, prejsť liturgiou bez toho, aby sme očakávali, že sa stane niečo významné. Nech sa to v tomto roku nestane! Vždy, keď prídete na svätú omšu, príďte s plánom. Príďte hľadať milosť jeho lásky a milosť jeho milosrdenstva. Príďte s očakávaním, že nájdete milosť, aby ste boli pevní v pokušení. Dajte si to ako ciele na tento rok a potom sledujte, ako sa váš život mení.

Zdroj: Slovo medzi nami č. 1/2015, 16. ročník