Nikodém nás učí, že vo viere možno rásť len v osobnom stretnutí s Kristom, cez načúvanie jeho slovu.

Pohliadni a ži: Kristus ako predobraz medeného hada vyzdvihnutého na púšti

Evanjelium štvrtej pôstnej nedele podáva úryvok z nočného rozhovoru Nikodéma, farizeja, člena Sanhedrinu s Ježišom. Tento nočný dialóg by sme mohli nazvať „evanjelizačný rozhovor“. Nikodém je postavou, ktorá istým spôsobom predstavuje každého človeka, prichádzajúcim za Kristom a je otvorený spoznať jeho náuku. V Jánovom evanjeliu (3,9-15) dostáva tento „učiteľ Izraela“, ako ho nazval Ježiš v 10. verši, liek na svoju utrápenú dušu od veľkého Lekára (porov. Lk 5,31). Ježiš dáva tomuto nočnému učeníkovi poznať, aby videl Mesiáša vyzdvihnutého na kríži utrpenia a smrti. Používa pritom príbeh o vyzdvihnutom medenom hadovi. Tým aj nás núti zdvihnúť hlavu.
Ježiš sa predstavuje ako pravý medený had, ktorý musí byť vyzdvihnutý a hľadieť na nás, aby sme skutočne žili. Čo presne sa Nikodém v týchto chvíľach naučil? A čo sa môžeme naučiť z tohto dôverného stretnutia s Pánom života?

Nikodém poznal dobre, čo predchádzalo vyzdvihnutiu medeného hada na púšti. Izraeliti sa počas pobytu na púšti donekonečna sťažovali na svoju situáciu napriek tomu, že boli oslobodení z egyptského otroctva a zázrakov, ktoré zažili. Nakoniec prepadajú malomyseľnosti a nezakryte hovoria nielen proti Mojžišovi, ale aj proti Bohu. Sťažovali sa na mannu, ktorú im Boh zázračne poskytoval, aby ich na púšti nasýtil. Trúfli si dokonca povedať: „Toto biedne jedlo sa nám protiví!“
Napriek tomu sa tu objavuje nový prvok: „Zhrešili sme , lebo sme hovorili proti Jahvemu a proti tebe…“ (Nm 21,7) Mojžiša žiadajú, aby sa prihovoril za nich u Boha: „aby od nás zahnal tieto hady.“ Vidieť, že ľud si niektoré lekcie osvojil. Konečne činia legitímne pokánie. „Vieme, že sme zhrešili.“
Boh, pohnutý ich pokáním, im odpúšťa a dáva vyzdvihnúť medeného hada s prísľubom: „Ktokoľvek bude uštipnutý a pozrie naň, zostane nažive.“ Ježiš hovorí Nikodémovi, že to isté bude pravda, v oveľa väčšom meradle aj v duchovnej sfére, keď bude „vyzdvihnutý“ na kríži. Každý, kto ľutuje, že neposlúchol a urazil Boha, a kto s nádejou pohliadne na Ježiša, ktorý zomrel na kríži kvôli nemu, bude duchovne zachránený a dostane šancu žiť odznova.

Starodávnu udalosť o vyzdvihnutí medeného hada na púšti vzťahuje Ježiš na svoje umučenie a smrť. Týmto spôsobom predpovedá svoje vyvýšenie na kríži. Židia chceli proroka z Nazareta opakovane kameňovať, pretože ho považovali za rúhača. Boh však nechcel, aby takto ukončil život. Ukameňovaný človek sa stáva akoby neviditeľným, splošteným, zrovnaným so zemou. Ježiš sa však mal ukázať v celej postave a v plnom svetle na kríži, aby ho bolo možné kontemplovať a adorovať.
Podobne ako Izraeliti, hľadiaci s vierou na hada, unikli smrti, tak každý, kto vo viere kontempluje Ježišov kríž, má účasť na večnom živote. Ježišov kríž je „svedkom“ Božej lásky k človeku. Dáva človeku účasť na vlastnom nesmrteľnom božskom živote. Napriek zlobe a odmietaniu, Boh nie je pomstiteľ, ktorý sa túži pomstiť ľudstvu. Práve naopak! Posiela svojho Syna zachrániť každého, kto v neho verí, aby dosiahol večný život, ako to zaznieva v dnešnom posolstve: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16)
Ježišov kríž hovorí, či skôr kričí o Božej láske k človeku. Preto keď zažívame ťažkosti v každodennom živote, prežívame protivenstvá, nepokoje, strachy a nevieme sa vyrovnať s problémami a konfliktami, mali by sme častejšie stáť pod krížom, aby sme ho kontemplovali a čerpali z neho silu do života a lásky. V akých situáciách sa sťažujem na Boha? Čo si myslím o Božom treste? Čo pre mňa znamená kríž? Aké miesto má kontemplácia Ježiša na kríži v mojom duchovnom živote?
A čo si z nočného rozhovoru odniesol alebo sa naučil Nikodém? Po niekoľkých rokoch ho vidíme pri Ježišovom hrobe. Tam pri jeho hrobe zomrel starý Nikodém a narodil sa nový, nie z tela, ale z Ducha (Jn 3,8). Slová, ktoré v tú noc počul od nazaretského rabína, sa splnili. Vtedy si myslel, že on sám hľadá pravdu a svetlo, no potom zistil, že to bola Pravda a Svetlo, čo ho hľadalo a nachádzalo. Myslel si, že je učiteľom Izraela, ktorý má viesť iných k Bohu, ale ukázalo sa, že Boh ho vedie k sebe a je vždy Prvý. Rovnako je to s každým z nás.

P. Viktor Mišuth CSsR

Použité biblické citácie: Sväté písmo – Jeruzalemská Biblia. Trnava, Dobrá kniha 2013