Ježiš je stále s nami, v dobrom i v zlom, v hojnosti i v núdzi

Bola to nepokojná noc. Pavol a Sílas ohlasovali evanjelium vo Filipách len krátky čas, keď sa dostali do ťažkostí kvôli niektorým pohanom v meste. Zázračný exorcizmus viedol k potýčke, potýčka k výtržnostiam – a výtržnosti až k uväzneniu oboch apoštolov. Bili ich, spútali a zatvorili do väzenia (Sk 16, 16 – 40). Zbičovali ich bez súdu – porušili právo, ktoré má každý rímsky občan – a vrhli ich o väzenia. Celú udalosť sprevádzalo bezprávie.
Ako na to všetko Pavol a Sílas reagovali? Podľahli zúfalstvu? Prisahali pomstu útočníkom? Pýtali sa, či evanjelium, ktoré hlásajú, skutočne stojí za všetky tieto ťažkosti? Nie. Modlili sa a spievali chválospevy. Radovali sa. Zatiaľ čo ich telá krvácali a boleli ich, ich srdcia boli plné viery. Uprostred strašnej bolesti slobodne velebili Boha.
Tento zvyk zachovávať si vieru aj v ťažkých situáciách, ako bola táto, leží v pozadí Pavlových slov Solúnčanom: „Ustavične sa radujte“ (1 Sol 5, 16). Preto im povedal: „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás“ (5, 18). A to isté napísal aj Filipanom, keď bol v inom väzení: „Radujte sa v Pánovi.“ Vlastne im to povedal trikrát! (Flp 3, 1; 4, 4).
Advent je pre Cirkev obdobím radosti. Je to čas uvažovať nad slovami prorokov Starého zákona, ktorí oznamovali, že Boží Mesiáš príde, aby zachránil svoj ľud. Je to čas meditovať o Márii, premýšľať o tom, ako sa mohla radovať, keď celý jej svet sa obrátil hore nohami. Je to čas pozerať sa na Pavla a pýtať sa: „Ako sa dokázal radovať i potom, čo ho zbili a uväznili?“

Navigovanie vo vodách života

Mnohé pobrežné mestá majú maják – stavbu, ktorá osvetľuje bezpečnú cestu do prístavu. Keďže kapitán lode vidí maják, môže bezpečne priviesť loď do cieľa. Niekedy to znamená vyhnúť sa nebezpečenstvám, ako sú skaly, plytčiny či iné lode.
Svoj život môžeme prirovnať k lodi plaviacej sa vodami, ktorá hľadá bezpečný prístav. Potom je Ježiš a jeho učenie majákom. Je našou povinnosťou každý deň pozorne sledovať tento maják, i keby to znamenalo nevyhnutne prejsť cez zradné vody. Keď Mária videla svojho Syna zomierať na kríži, bolo to, akoby jej loď zastihla búrka. Keď Pavla a Sílasa zbili a vrhli do žalára, bolo to, akoby ich loď narazila na skaly. Keď sa Jozef dozvedel, že Mária je tehotná, jeho loď sa dostala do rozbúrených vôd a on mal pred sebou ťažkú plavbu.
Priznajme si: nie vždy sa veci dejú tak, ako by sme chceli. Život má svoje bolestné stránky, či stojíme pred osobnými zápasmi, krvavými vojnami, rodinnými rozvratmi alebo násilnými činmi. Keď nám Pavol hovoril, aby sme sa radovali, nebolo to preto, lebo si myslel, že kresťanstvo znamená bezstarostný život. Samozrejme, Boh chce, aby sme sa radovali, keď sa sobášime alebo oslavujeme narodeniny. Chce, aby sme sa tešili, keď každý deň žijeme na jeho dobrom a nádhernom svete. Ale Pavol hovorí o stálej radosti v Pánovi, pretože Boh pre nás urobil veľké veci, pretože je stále s nami, pretože nás miluje – bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzame. Nie za všetkých okolností sa dokážeme radovať, ale jednako by sme mali byť schopní ustavične sa radovať v Pánovi, pretože on je nemenný, stály a vždy je na našej strane.
Pavol si očividne myslel, že je pre nás možné udržovať si svoju vnútornú radosť bez ohľadu na to, aká situácia môže nastať. Sám Ježiš mal vnútornú radosť a rovnováhu po celý čas, či už bola jeho situácia príjemná alebo neznesiteľná – aj keď stál pred svojou vlastnou smrťou. To znamená, že všetci môžeme prijať príkaz „ustavične sa radujte“ ako svoju vlastnú zásadu – zásadu, ktorú Ježiš urobil možnou. To znamená, že nech sa stane čokoľvek, môžeme sa usilovať, ako najlepšie vieme, upierať oči na Ježiša a radovať sa – i keď problémy života sa budú pokúšať presvedčiť nás, aby sme konali inak.

Zaujmime svoje miesto „v Kristovi“

Je to ohromná myšlienka, však? Vari nie je potešujúce myslieť na to, ako boli Mária, Pavol a Sílas schopní radovať sa aj počas bolestných situácií? Ale oni boli svätí, hrdinovia a hrdinky viery. Čo však my, obyčajní ľudia? My nemáme vždy silu alebo odhodlanie udržať si radostnú náladu v každom období svojho života. Čo môžeme urobiť, aby mohol Duch Svätý budovať v našom srdci stále rastúcu dispozíciu k radosti?
Psychologické štúdie neustále potvrdzujú dôležitosť pozitívneho naladenia. To isté platí pre náš duchovný život. Ak si zvykneme pripomínať si Ježiša a jeho evanjelium – hoci aj kázaním sami sebe, ak je to potrebné –, pravdy našej viery budú mať stále väčší vplyv na naše rozpoloženie. To nie je iba vec presviedčania samého seba; je to sľub, že Duch Svätý prijme naše vyznania viery a zapíše ich hlbšie do nášho srdca. Preto je také dôležité, aby sme každý deň zaujímali svoje miesto v Kristovi.
Zaujať svoje miesto v Kristovi znamená vyznávať pravdy našej viery a veriť v ne podľa svojich najlepších schopností. Jedným jasným spôsobom, ako to môžeme robiť, je recitovať Nicejsko-carihradské vyznanie viery alebo Apoštolské vyznanie viery a hovoriť Pánovi, že veríme a prijímame všetko, čo Vyznanie vyhlasuje. V Novom zákone sú ďalšie, podobné pravdy a nie je ťažké uviesť do praxe slová, ktoré nám hovoria.
Napríklad Pavol napísal Kolosanom: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha“ (Kol 3, 1). Nie je náročné robiť to každý deň. Vyžaduje si to len vzhliadať na nebo a hovoriť: „Ježiš, ty si môj Pán. Ty si cesta k večnému životu. Zomrel si na kríži a keď si vstal, zobral si ma so sebou do neba. Pane, buď dnes ku mne milosrdný. Milujem ťa a chcem ťa dnes nasledovať.“ Verte alebo neverte, vyznávať pravdy ako táto nám pomôže. Vierou naplnené vyjadrenia ako toto rezonujú v našom srdci, spájajú sa s Božou milosťou a napĺňajú nás radosťou.
Pavol sa modlil aj za to, aby sa otvoril duchovný zrak Efezanov, aby mohli poznať bohatstvo slávy, ktoré sa nachádza v Ježišovi (Ef 1, 17 – 18). Ak sa budeme riadiť podľa týchto slov, môžeme každý deň zaujať svoje miesto hovoriac: „Ježiš, chcem ťa poznať. Príď a otvor oči môjho srdca. Ukáž mi seba a svoju nesmiernu moc. Pane, chcem ťa vidieť.”
Pavol sa pýtal Rimanov: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ (Rim 8, 31 – 32). Nie je to dôvod na radosť? Neutešujú nás tieto slová a nehovoria nám, že Boh má moc nad všetkým a že pozná naše úspechy i zlyhania?
Je aj ďalšia stránka výzvy zaujať svoje miesto. Pavol oslovil kresťanov v Galácii „nerozumní“ alebo „hlúpi“, lebo i keď zažili Božiu moc vo svojom živote, začali ustupovať a pokúšali sa žiť svoju vieru spoliehajúc sa už len na ľudské úsilie (Gal 3, 1 – 4). Je v nás niečo z Galaťanov? Vždy, keď prijímame Eucharistiu, vždy, keď sa modlíme, vždy, keď očakávame Božie milosrdenstvo, máme nádej, že nás povedie Duch Svätý. A čo viac, všetci cítime Božiu prítomnosť. Všetkých sa nás dotýka jeho láska a milosrdenstvo. No sú tiež chvíle, keď sme aj my nerozumní. Keď sa prestávame pridŕžať týchto milosťou naplnených skúseností a pokúšame sa nahradiť ich vierou založenou na niečom inom. Najlepším liekom na také bláznovstvo je zaujať svoje miesto v Kristovi. Každé ráno môžeme povedať: „Dnes chcem prijať viac Ducha Svätého. Dnes vložím svoju dôveru v Ježiša a budem veriť, že mi dá, čo potrebujem.“

Vždy sa radujte v Pánovi!

Bratia a sestry, každý deň môžeme zaujať svoje miesto v Kristovi. Nie je ťažké to urobiť. Robili to proroci Sofoniáš a Zachariáš. Robila to Mária i Pavol. Ukázali nám, že tajomstvo trvalej radosti spočíva vo vložení svojej nádeje do Ježiša.
Vo vianočnú noc Pánov anjel povedal: „Zvestujem vám veľkú radosť“ (Lk 2, 10). Potom sa objavili nebeské zástupy a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (2, 14). Tieto slová nás nabádajú, aby sme sa radovali, lebo Boh nám pomôže a posilní nás nielen vtedy, keď sa nám bude dariť, ale aj keď budeme stáť pred nebezpečnými situáciami života. Hovoria nám, že Boh je stále s nami a že nám pomôže. Hovoria nám, že Ježiš opäť príde, aby nás vzal, aby sme boli navždy s ním. Nech nás radosť z narodenia nášho Pána inšpiruje, aby sme sa radovali každý deň do konca svojho života!

Zdroj: Slovo medzi nami, č. 12. roč. 9, december 2008.

Príbuzné články:

Gaudete! – Kázeň na 3. adventnú nedeľu (P. Rastislav Dluhý)