Výročie oslobodenia koncentračného tábora Dachau: medzi väzňami boli aj redemptoristi

Na 29. apríl pripadá výročie oslobodenia koncentračného tábora Dachau.

Koncom júla 2016 navštívil pápež František Osvienčim. Po pápežovi Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. je František treťou hlavou Katolíckej cirkvi, ktorá navštívila toto miesto. Kým poľský pápež slúžil v Osvienčime svätú omšu a nemecký pápež predniesol príhovor počas spomienkovej slávnosti, Františkova návšteva prebiehala v úplnom tichu.

Benedikta z Kríža, občianskym menom Edita Steinová, ktorej sviatok slávime 9. augusta, a sv. Maximilián Mária Kolbe, ktorého si pripomenieme 14. augusta, ukončili svoju pozemskú púť mučeníckou smrťou v koncentračnom tábore Osvienčim.

24. septembra 2016 vo Würzburgu zasa vyhlásili za blahorečeného rodáka z Hradca nad Svitavou, sudetonemeckého katolíckeho kňaza a rehoľníka Engelmara Huberta Unzeitiga, ktorý zomrel v koncentračnom tábore Dachau krátko pred jeho oslobodením vo veku 34 rokov.

Pri tejto príležitosti si chceme pripomenúť výročie vyslobodenia koncentračného tábora Dachau. V tomto tábore boli väznení aj redemptoristi.

————————

Na 70. výročie oslobodenia koncentračného tábora, 29. apríla 2015, prišlo na púť do tábora okolo 40 biskupov, vyše 100 kňazov a okolo 600 osôb z Poľska. Z Nemecka prišlo 25 poľských kňazov a 200 zástupcov poľskej komunity. Uctili si bývalých väzňov a modlili sa za obete druhej svetovej vojny. Spomienkovú slávnosť viedli: kardinál Reinhard Marx, predseda Konferencie biskupov Nemecka a arcibiskup Stanisław Gądecki, predseda Konferencie biskupov Poľska. Oslavy organizovala Konferencia biskupov Poľska a Poľská katolícka misia v Nemecku.

Poľskí rehoľníci v koncentračnom tábore Dachau

V tábore, okrem iných kňazov, boli tiež 576 rehoľníci (jezuiti – 103, minoriti – 87, kapucíni – 47, verbisti – 43, obláti – 33, saleziáni – 32, palotini – 22, lazaristi – 16, misionári sv. Rodiny – 14, albertini – 13, dominikáni – 10, redemptoristi – 10). Medzi zabitými poľskými kňazmi bolo 110 rehoľníkov.

Redemptoristi v tábore

Medzi 10 redemptoristami uväznenými v Dachau, boli 3 Poliaci – P. Wacław Pilarczyk (1909 – 1996, po vojne odišiel do Argentíny), P. Tadeusz Tybor (1911 – 1947, po oslobodení pôsobil v pastorácii v Nemecku, zahynul pri autonehode), P. Jan Szymaszek ( 1901 – 1989, po roku 1945 odišiel pracovať do Dánska). Zachovalo sa ich svedectvo, že nasledujúci deň po oslobodení americkou armádou ich zavolali na veliteľstvo tábora, aby doplnili údaje o sebe. Ukázalo sa, že dôstojník, ktorý si ich zapisoval bol nejaký P. Miller (v hodnosti plukovníka alebo iného vysokého dôstojníka), tiež redemptorista, Američan, ktorý v tom čase slúžil ako kňaz americkej armády.

Koncentračný tábor Dachau

Tábor založila NSDAP v roku 1933, hneď po nastúpení Hitlera k moci. Zo začiatku tábor používali pre nemeckých komunistov a homosexuálov. Za 12 rokov jestvovania cez koncentračný tábor a jeho filiálne tábory prešlo okolo 250 tisíc väzňov zo 40 krajín okupovaných Nemcami. Dňa oslobodenia sa dočkalo okolo 33 tisíc, z nich bolo takmer 15 tisíc Poliakov (bola to najpočetnejšia národnostná skupina). Od roku 1940 tu boli kňazi z táborov: Sachsenhausen, Mauthausen-Gusen a Oranienburgu. V Dachau uväznili 2 720 katolíckych kňazov, najviac Poliakov – 1780, z ktorých zomrelo 868 kňazov. Odhaduje sa, že bolo zabitých 148 802 väzňov, vrátane okolo 28 tisíc Poliakov a 13 tisíc Židov (podľa niektorých zdrojov, nemeckých obetí bolo okolo 50 tisíc). Presný počet väzňov a obetí nie je známy, pretože zoznamy tábora nezahŕňali ľudí, ktorých do tábora poslalo gestapo na popravu.

Ku koncu vojny zomieralo denne od 300 do 400 osôb, nie všetky mŕtvoly sa podarilo spáliť. Pred krematóriom boli hromady ľudských tiel určených na spálenie. Tábor bol oslobodený americkými vojakmi 29. apríla 1945.

Poľskí kňazi v koncentračnom tábore Dachau

Keď vojna pokračovala, boli tam uväznení tiež mnohí nemeckí kňazi. Vatikán pre nich ako aj ostatných väzňov požadoval humánne podmienky a oslobodenie. Škodlivým účinkom a odpoveďou hitlerovských nacionalistov na túto petíciu bolo uväznenie ďalších kňazov. Od roku 1941 poslali nové skupiny kňazov z okupovaných poľských území. Tábor v Dachau bol výchovným táborom, z ktorého sa nedalo odísť. Podmienky pobytu pre kňazov boli ťažké: nielenže bol nedostatok potravín, ale fyzické a psychické týranie bolo normou. Vyše dvoch rokov nemali poľskí kňazi možnosť slúžiť sv. omšu. Nemali breviár ani Sväté písmo. Väzni prichytení pri spovedi, modlitbe posvätného ruženca, alebo nejakej forme spoločnej modlitby boli tvrdo trestaní. Niekedy za trest usmrtení.

Koncentračný tábor Dachau je „Golgotou poľského duchovenstva“. Tu dalo svoj život 90 percent všetkých poľských kňazov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny na západe Európy. Pre porovnanie početne druhou skupinou sú nemeckí kňazi – 447, a treťou duchovní pochádzajúci z Francúzska – 156, nasledujú skupiny z Čiech, Holandska, Belgicka a ďalšie.

Na poľských kňazoch vykonávali veľmi bolestné pseudomedicínske pokusy, vštepili im choroby ako maláriu, týfus, flegmónu a ďalšie. Aj keď boli v tábore kňazi iných národností a iných kresťanských vyznaní, najviac si vytrpeli poľskí kňazi.

Pri uznaní heroickosti života z počtu zabitých v Dachau, bolo 55 kňazov Svätým Otcom vyhlásených za blahoslavených. Nielen oni, ale aj mnoho ďalších, ktorých beatifikačný proces ešte v Poľsku aktuálne prebieha, a ktorí dali svoj život za vieru v Boha a svojím postojom vydávali heroické svedectvo. Kňazi sa často obetovali za iných väzňov. Otcom rodín nezriedka dávali svoje prídely jedla, aby mohli prežiť a vrátiť sa k rodine. Dobrovoľne sa prihlasovali o starostlivosť o chorých a zomrelých a ich práca sa často končila nakazením a smrťou.

Zázračné oslobodenie tábora – ochrana sv. Jozefa

Niekoľko dní pred vstupom americkej armády do tábora, začali kňazi 9-dňovú novénu k sv. Jozefovi, plní dôvery v jeho silný príhovor. Sv. Jozef sa staral o malého Ježiša, teraz ho oni prosili, aby sa postaral o ich osud. Z tejto dôvery sa zrodila myšlienka oddať sa najmä pod ochranu sv. Jozefa – vytvorili k nemu osobitnú modlitbu a denne sa ju modlili. Dňa 29. apríla, keď sa končila novéna, zo všetkých strán bolo počuť prelietajúce lietadlá a v noci bombardovanie a ostreľovanie Mníchova.

Himmlerov rozkaz znel: „Žiaden živý väzeň sa nemôže dostať do rúk nepriateľa.“ Americká armáda mala nájsť len popol. SS-áci dostali rozkaz zabiť väzňov a spáliť baraky v ten deň o 20.00 hod. Popoludní okolo 17.00 hod. prišiel prvý tank a do tábora prišla veľmi malá skupina amerických vojakov.

Svoje oslobodenie a predovšetkým ušetrenie tábora pred komplexným zničením a spálením väzňov spolu s barakmi, oslobodení pripisovali mimoriadnemu Božiemu zásahu. Za túto zázračnú záchranu sa kňazi rozhodli vyjadrovať z hĺbky svojho srdca vďačnosť tým, že sa do konca života budú stretávať na osobitnej pobožnosti vo svätyni sv. Jozefa v Kaliszi. Z týchto kňazov už nežije ani jeden.

Spomienka na mučeníctvo Poliakov v koncentračnom tábore Dachau

Jediným väčším znakom v poľskom jazyku na území tábora je pamätná doska umiestnená v roku 1972 na zadnej strane katolíckej kaplnky Smrteľnej úzkosti Kristovej. Slávnostne ju vtedy odhalil kardinál Karol Wojtyła, krakovský metropolita a kardinál Julius Döpfner, arcibiskup Mníchov – Freising. Nápis pripomína, že každý tretí z umučených väzňov v Dachau bol Poliak, a každý druhý poľský kňaz nachádzajúci sa v tábore tu položil život.

Blahoslavení mučeníci koncentračného tábora v Dachau

Blahoslavení poľskí duchovní

bp. Michał Kozal (25. 09.1893 – 26.01.1943), Adam Bargielski (1903 – 1942), Maksymilian Binkiewicz (1908 – 1942), Fr. Feliks Chojnacki (1906 – 1942), Jan Nepomucen Chrzan (1885 – 1942), Józef Czempiel (1883 – 1942), Franciszek Dachtera (1910 – 1944), Edward Detkens (1885 – 1942), Franciszek Drzewiecki (1908 – 1942), kl. Tadeusz Dulny, seminarista (1914 – 1942), Stefan Frelichowski (1913 – 1945), Ludwik Roch Gietyngier (1904 – 1941), Krystyn Gondek OFM (1909 – 1942), Kazimierz Gostyński (1884 – 1942), Kazimierz Grelewski (1907 – 1942), Stefan Grelewski (1899 – 1941), Edward Grzymała (1906 – 1942), Hilary Paweł Januszewski OCarm (1907 – 1945), Dominik Jędrzejewski (1886 – 1942), Henryk Kaczorowski (1888 – 1942), Marian Konopiński (1907 – 1943), kl. Bronisław Kostkowski (1915 – 1942), P. Jόzef Krzysztofik (1908 – 1942), Stanisław Kubski (1876 – 1942), Józef Kut (1905 – 1942), Alojzy Liguda SVD (1898 – 1942), Władysław Mączkowski (1911 – 1942), Władysław Miegoń (1892 – 1942), Stanisław Mysakowski (1896 – 1942), Fr. Marcin Oprządek OFM (1884 – 1942), Michał Oziębłowski (1900 – 1942), Anastazy Jakub Pankiewicz OFM (1882 – 1942), Józef Pawłowski (1890 – 1942), Narcyz Putz (1877 – 1942), Antoni Rewera (1868 – 1942), Franciszek Rosłaniec (1889 – 1941), Aleksy Sobaszek (1895 – 1942), Florian Stępniak OFMCap (1912 – 1942), Józef Straszewski (1885 – 1942), Antoni Świadek (1909 – 1945), Emil Szramek (1887 – 1943), Narcyz Turchan OFM (1879 – 1942), Michał Woźniak (1875 – 1942), Fr. Józef Zapłata (1904 – 1945), Antoni Zawistowski (1882 – 1942), Fr. Brunon Zembol (1905 – 1942).

Blahoslavení nemeckí duchovní

Alojs Andritzki (1914 – 1943), Georg Häfner (1900 – 1942), Gerhard Hirschfelder (1907 – 1942), Karl Leisner, ako jediný klerik v tábore Dachau bol vysvätený za kňaza (1915 – 1945).

Z Rakúska: Carl Lampert (1894 – 1944, zabitý. v Halle, dočasne v Dachau v roku 1940 ), Otto Neururer (1882 – 1940, zabitý v Buchenwalde, dočasne v Dachau v roku 1939).

Z Holandska: Titus Brandsma O.Carm. (1881 – 1942)

Z Talianska: Giuseppe Girotti OP (1905 – 1945)

Vypracoval: Mariusz Mazurkiewicz CSsR – na základe pastierskeho listu Stanisława Budyńa, rektora PMK (Polska Misja Katolicka) v Nemecku, materiálov KAI (Katolicka Agencja Informacyjna) a materiálov poľskej katolíckej farnosti v Mníchove.

Preklad: P. Viktor Mušuth CSsR.

Zdroj: cssrredemptorist.com

Príbuzné články:

Tajomstvo rímskeho kostola redemptoristov sv. Joachima, ktorý ukrýval Židov