25. januára si pripomíname obrátenie svätého Pavla, apoštola. Ponúkame vám možno menej známy príbeh zo Svätého písma o predavačke Lýdii, ktorá sa obrátila práve vďaka sv. Pavlovi.

Keď sa ľudia zhromažďujú, aby slávili deň Pána, dejú sa zvláštne veci. V jednu sobotu okolo roku 50 po Kristovi sa stretla skupina žien na brehu rieky pri meste Filipy, aby slávili sabat. Pravdepodobne sa na tejto oslave zúčastnili už mnohokrát predtým, no práve v ten deň im Duch Svätý otvoril oči na novú cestu a ony spoznali Ježiša. Viedla ich predavačka Lýdia. Jej príbeh zachytávajú Skutky apoštolov 16, 11-15.

Zbožná predavačka

Lýdia žila v meste Tyatira v Malej Ázii, niekoľko sto kilometrov od Filíp. Musela byť dosť bohatá, lebo mala dom aj vo Filipách (Sk 16, 15. 40). Lukáš píše, že Lýdia bola predavačkou purpuru. A keďže výroba purpurového farbiva bola veľmi nákladná, používalo sa vždy len na najjemnejšie látky. Možno ste si už domysleli, že výrobky, ktoré vtedy Lýdia kupovala a predávala, boli pravdepodobne určené pre bohatších. Lýdia bola určite veľmi bystrá. Žena sa v tom čase musela dobre oháňať, aby bola úspešná – a navyše pri takej konkurencii. Lýdia sa pravdepodobne neustále venovala svojmu obchodu. No na rozdiel od svojich konkurentov nepredávala počas sabatu. Odpútala sa od každodenných potrieb svojho obchodu a venovala čas Bohu a modlitbe. A za svoju voľbu bola bohato odmenená. Sväté písmo hovorí, že Lýdia sa spolu s inými ženami prišla modliť. Tieto ženy pravdepodobne o Ježišovi nevedeli veľa, ak vôbec niečo. Skôr to boli prozelytky, ktoré prestúpili z pohanstva na židovstvo a poznali len Starý zákon, no nie Ježiša. Nevedeli nič o jeho smrti, zmŕtvychvstaní a o vykúpení. No keď čítame ďalej, vidíme, že Boh otvoril Lýdii a ostatným ženám oči.

Obrátenie skrze Ducha Svätého

Príbeh Lýdie sa začína príchodom apoštola Pavla a jeho spoločníkov, ktorí pod vedením Ducha Svätého zmenili svoje plány a prichádzajú hlásať Božie slovo do Macedónska. Prvé mesto, v ktorom sa zastavili, boli Filipy. Tam sa dozvedeli, že pri rieke sa schádza skupina zbožných žien, aby sa tam modlili. Rozhodli sa vyhľadať ich a pripojiť sa k nim. Keď prišli, Pavol začal kázať. Aj keď s istotou nevieme, čo hovoril, môžeme predpokladať, že hovoril o Ježišovi: kto bol, prečo sa stal človekom, prečo zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. A možno Pavol hovoril aj o tom, čo sa stalo s ním, keď sa mu Ježiš zjavil na ceste do Damasku. O týchto veciach kázal na mnohých iných miestach, a preto si môžeme domyslieť, že to bolo rovnako aj tu. Ako Pavol hlásal Kristovo evanjelium, jeho slová prenikali Lýdii do srdca. Duch Svätý otvoril jej srdce a srdcia všetkých žien, ktoré sa tam zišli. To bol začiatok filipskej cirkvi – vlastne prvej cirkvi na európskom kontinente. Boh vtedy pri rieke vylial na všetkých zvláštnu milosť obrátenia. Skrze túto milosť Lýdia pochopila mnohé veci a po Pavlovom kázaní sa obrátila k Ježišovi.

Lukáš tu opisuje, ako sa z neveriacich stali členovia prvotnej cirkvi. Niekoľko prvých storočí po Kristovi bol proces obrátenia nasledovný: evanjelizácia, obrátenie a krst. Toto poradie môže byť dnes iné, no všetky tri zložky zostávajú: evanjelizácia – hlásanie evanjelia; obrátenie – rozhodnutie odvrátiť sa od sveta a obrátiť sa k Bohu; a krst – vyliatie Božej milosti, ktorá nás očisťuje od hriechov a premieňa nás na Božie deti a členov Cirkvi. Pozrime sa bližšie na tieto tri zložky.

Evanjelizácia

Evanjelizácia je hlásanie „radostnej zvesti“ o Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, ktorý zomrel na kríži, aby nás zachránil. Zvesť o evanjeliu môže prísť priamo skrze Ducha Svätého, ako napríklad u Pavla (Sk 9, 1-19). No Duch Svätý väčšinou hovorí skrze niekoho, kto už zažil obrátenie. V prípade Lýdie prehovoril cez Pavla a jeho spoločníkov, keď rozprávali ženám o Kristovi.

Nech evanjelium hlása ktokoľvek, evanjelizácia je vždy predovšetkým dielom Ducha Svätého. Len on môže naplniť srdce človeka prísľubom nového života. Len on dokáže odhaliť hriech a zahrnúť nás uzdravujúcou láskou Boha Otca. On má moc otvoriť naše srdce – ako otvoril Lýdii – a zjaviť nám Ježiša tak, ako sme ho predtým nepoznali. Skrátka a dobre, len evanjelizácia skrze Ducha Svätého nás privedie k skutočnému obráteniu, ktoré zmení náš život.

Obrátenie

Ako sme už spomenuli, obrátenie je rozhodnutie odvrátiť sa od hriechu a obrátiť sa k Bohu. Obrátenie má dva rozmery: prvotné obrátenie a hlbšie obrátenie. Ježiš pekne vykresľuje oba rozmery v podobenstve o márnotratnom synovi. Príkladom prvotného obrátenia – prvého rozhodnutia odvrátiť sa od sveta a odovzdať svoj život Kristovi – je márnotratný syn. On „vstúpil do seba“, zanechal život, ktorý viedol, a vrátil sa domov k otcovi (Lk 15, 17). Jeho starší brat už žil s otcom, no musel zažiť hlbšie obrátenie, týkajúce sa pokrytectva, hnevu a nevôle. Boh aj nás podobne ako staršieho brata neprestajne vyzýva, aby sme uskutočňovali rozhodnutia, ktoré nás odvrátia od hriechu a priblížia nás k Ježišovi. Toto „hlbšie obrátenie“ závisí od milosti, ktorú dostaneme pri modlitbe, pri prijímaní sviatostí a v službe blížnym.

Lýdia a ostatné ženy zažili prvotné obrátenie, lebo ich srdcia boli otvorené Pavlovým slovám. Slobodne sa rozhodli odmietnuť zlo a odvrátiť sa od neho, obrátiť sa k Ježišovi a prijať ho ako svojho Pána a Spasiteľa. Tak sa dostali na cestu učeníctva, cestu plnú nespočetných príležitostí zažiť čoraz hlbšie obrátenie k Pánovi.

Krst

Krst nás očisťuje od dedičného hriechu, krstom sa stávame „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17), a údmi Kristovho tela (pozri Katechizmus Katolíckej cirkvi 1262-1270). Predpokladom krstu je, že človek počúva evanjelium, verí v Krista a vyznáva, že Ježiš vstal z mŕtvych. Pri krste malého dieťaťa sa predpokladá, že rodičia a krstní rodičia prevezmú hlavnú zodpovednosť za evanjelizáciu dieťaťa a privedú ho k osobnému rozhodnutiu odvrátiť sa od hriechu a obrátiť sa ku Kristovi.

Keď Lýdia a všetci, čo žili v jej dome, počuli evanjelium, dali sa pokrstiť (Sk 16, 15). Obrátenie Lýdie – jej rozhodnutie žiť pre Krista – bolo spečatené a posilnené Božou milosťou plynúcou z tejto sviatosti.

Evanjelium nového života

Obrátenie je tajomným spojením všemohúcej Božej milosti a našich ľudských rozhodnutí. Slobodne sa rozhodujeme odovzdať svoj život Ježišovi, no táto voľba by nebola možná, keby nám Duch Svätý neukázal, ako veľmi potrebujeme Ježiša a jeho nesmiernu lásku. Po počiatočnom obrátení neustále potrebujeme Božiu milosť, ktorú nachádzame v Eucharistii, stále potrebujeme múdrosť Svätého písma a milosť, ktorú získavame vo sviatosti zmierenia. Bez tejto neprestajnej milosti ľahšie zabudneme na Ježiša a upadneme do pokušenia, ktoré môže viesť k pádu.

Lýdia si pravdepodobne ten deň pamätala po celý život. Bol to deň, keď jej Duch Svätý otvoril srdce pre evanjelium a ona spoznala Ježiša a zakúsila nepoznanú Božiu moc a odpustenie hriechov.

Boh túži, aby sme podobne ako Lýdia a jej priateľky aj my so svojím domom pocítili radosť z prvotného obrátenia. Chce, aby sme všetci spoznali rozdiel medzi životom len pre tento svet a životom pre Ježiša. No okrem milosti prvotného obrátenia Boh chce, aby sme s každým novým dňom vstupovali do „Kristovej školy“, kde nás chce Duch Svätý učiť a usmerňovať. Každý deň nám chce ukazovať, ako máme v živote uplatňovať lekcie o hlbšom obrátení, aby sme sa mohli stretnúť s Ježišom s odhalenou tvárou – so srdcom očisteným od pozostatkov hriechu.

Obrátenie sa podobá manželstvu. Manželia nikdy nezabudnú na svoj svadobný deň, jeden z najdôležitejších dní ich života. No pritom si uvedomujú, že iba keď budú spoločne prežívať všetky radosti a skúšky a stanú sa jedným telom, zažijú skutočnú hĺbku lásky, ktorá sa začala svadobným dňom. Podobne je aj prvotné obrátenie k Ježišovi nádherné, no ešte úžasnejšie je stať sa ozajstným kresťanom – práve skrze hlbšie obrátenie.

Zdroj: Slovo medzi nami 9/2004, 5. ročník

Obrázok: www.johnsanidopoulos.com