Slovo medzi nami
DomovNovinkyRehoľní bratia Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa

Rehoľní bratia Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa

Rehoľní bratia, alebo jednoducho „bratia”, boli vždy dôležitou súčasťou Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa. Podľa vzoru sv. Gerarda Majellu, ktorý žil v tej istej dobe ako zakladateľ kongregácie, prispievajú svojou pokornou a hodnotnou službou k svätosti a rozvoju inštitútu. Tento článok, na ktorom spolupracoval brat Marcos Vinicius, Brazílčan, bol napísaný v Roku zasväteného života a má byť vyjadrením uznania za všetko dobro, ktoré bratia vykonali a ešte stále konajú v každej časti kongregácie.

Rehoľníci sa zasväcujú Bohu a dávajú blížnemu zložením sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti. V mužských reholiach sú aj bratia. To sú tí, ktorí cítia povolanie k zasvätenému životu, ale nie ku kňazstvu. Majú rôzne vlastnosti a spirituality, podľa charizmy zakladateľa.

Profil brata redemptoristu

Podľa redemptoristických konštitúcií a stanov bratia „spolupracujú v tom istom misionárskom povolaní Kongregácie, každý prispieva službou, ktorá mu je vlastná. Nakoľko je možné, každý musí nadobudnúť odbornú a teologickú spôsobilosť, ktorá je potrebná“ (K 89). „Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa zjednocuje kňazov, diakonov a laických členov (bratov), ktorí tak isto ako v rehoľnom dome, aj mimo neho pracujú spoločne v bratskej jednote, uskutočňujúc jedno a to isté poslanie“ (Gen. Štat. 01).   Bratia nie sú druhotriedni redemptoristi, ale sú tak isto naplno misionármi ako kňazi. Preto by sme mali vravieť a písať „misionári redemptoristi“, a nie „otcovia redemptoristi“, pojem, ktorý označuje len časť Kongregácie misionárov redemptoristov. Sú aj iné charakteristiky: kňazi a bratia žijú spoločne v bratských komunitách s tými istými právami a povinnosťami, plniac tie isté pravidlá a nasledujúc Krista ako vzor v jeho verejnej službe aj v skrytom živote. Bratia majú úlohy, ktoré nie sú kňazské svojou povahou, a ktoré môžu byť veľmi rôznorodé: kostolníci, vrátnici, ošetrovatelia, katechéti, lekári, účtovníci, správcovia atď. Ako mnoho je možností pre každého, kto sa chce stať bratom redemptoristom! A ako veľmi komunita potrebuje kvalifikovaných ľudí, schopných vykonávať tieto práce, ktoré nie sú, presnejšie povedané, kňazské!

Redemptoristickí bratia sú rozšírení vo svete nasledovne:

Európa                                                                 153

Severná Amerika                                                70

Latinská Amerika a Karibik                            120

Ázia-Oceánia                                                       67

Afrika a Madagaskar                                          21

Celkovo                                                                431

V súčasnosti je bratov málo a sú väčšinou staršieho veku. Pred štyridsiatimi rokmi tvorili 16 percent členov kongregácie. Dnes ich je 1,8 percenta. Najväčšia časť z nich sa venuje práci v dome alebo v sakristii. V posledných rokoch ale stúpol počet bratov venujúcich sa výhradne misijným aktivitám alebo katechéze,  predovšetkým v Latinskej Amerike a Karibiku Noví bratia sú zapojení do administratívy, sociálnej práce, stavebníctva, vyučovania a formácie, ľudových misií a mnohých iných aktivít, podľa ich osobných schopností a záujmov

V minulosti boli mnohí bratia známi pre ich svätosť alebo schopnosti. Vymenujme aspoň niekoľkých:

Gioacchino Gaudiello (+1741); Vito Curzio (+1745); Sv. Gerard Majella (+1755); Rosario Adduca (+1860); Francesco Tartaglione (+1744); potom slávny Maximilian Schmaltz (+1930), autor ilustrácií Rímskeho Misála; služobník Boží Giovanni Battista Stöger (+1883); Br. Gerardo (Giovanni Battista) Uriati (1857-1905), tesár, tvorca skríň aj spovedníc; architekt Giovanni Stielhe, projektant katedrály v Cuence, v Ekvádore; vietnamský služobník Boží Marcel Van (+1959); a blahoslavený Victoriano Calvo (+1936), jeden zo španielskych mučeníkov. Tu, v Bussolengu, nezabúdame ani na Br. Serafica z Innsbrucku, ktorého sochu Nepoškvrnenej Panny Márie sme konzervovali.

Špeciálne si uchovávame v pamäti bratov: Gabriel Perciballi z Ríma, Monterone; Maurizio Agostini a Antonio Vellaci z Ríma, San Gioacchino; Angelo Pizzamiglio zo St. Maria Majore; Luigi Raponi zo Scifelli; Valentino Onorati z Cortony; Oreste Tardini z Modeny a Pierluigi Di Cintio z Frosinone. Ten druhý, spoločne s bratmi Valentinom a Antoniom, je, vďaka Bohu, ešte nažive. Špeciálne si pripomeňme dvoch bratov, ktorí žili dlhý čas v Bussolengu.

Brat Paul Durante sa narodil vo Venegazzù di Volpago v Taliansku v roku 1908 a zomrel v Bussolengu 12. novembra 1982. Na návrh P. Luigi Panizzola, farára z Volpaga, sa stal prvým redemptoristom z tohto kraja. Po ňom sa títo ďalší stali kňazmi redemptoristami: Giovanni Battista a Quirino Semenzin, Giovanni Batista Pessetto, Tito Furlan a Pietro, Armando a Carlo Rizzardo.

Svoj apoštolát vykonával v mariánskych sanktuáriách/svätyniach v Orope a Bussolengu. V Orope, kde ostal asi dvadsať rokov, bol veľmi známy medzi farármi Bielly, ktorí viedli farské púte. Okrem práce v sanktuáriu/svätyni, ktorá v lete začínala o piatej ráno, sa staral o zber údajov z Meteorologického Observatória na vrchu Mount Camino (2 260 m), kam chodil dokonca aj nepriaznivých poveternostných podmienkach.

Posledných 24 rokov svojho života strávil v Bussolengu, kde ponúkal svoje pokorné a vzácne služby v sanktuáriu. V jednu nedeľu v roku 1969, sa počas sv. omše zbierali milodary na dlažbu námestia sanktuária a brat Paul išiel medzi ľudí. Skôr než začal zbierať, povedal P. Giovanni: „Pozrite sa na brata Paula, ťažko chodí, ledva vlečie nohy! Prosím, nedávajte mu ťažké mince, ale radšej papierové bankovky, tie sú ľahšie!”  Ľudia, keď to počuli, sa zasmiali a urobili tak, ako povedal.

Brat Paul sa aj veľmi obetoval pre spoločenstvo. Každý deň išiel na bicykli niekomu poslúžiť. V posledných rokoch života trpel cukrovkou, čo vyústilo do amputácie prsta na pravej nohe a pred jeho smrťou aj celej nohy. Často vravel: „Ako chce Boh!”

Brat Prospero Fontana sa narodil v roku 1915 vo Fellegara di Scandiano a zomrel v Bussolengu 28. novembra 1985. V roku 1939 vstúpil do postulátu v Bussolengu. Po začatí noviciátu v Scifelli bol povolaný do armády. V roku 1945 sa vrátil do Venice a v noviciáte pokračoval v roku  1947, až do sľubov v Scifelli 14. apríla 1948.

Žil v komunitách v Modene a vo Venice, až kým ho neposlali do Bussolenga, kde mnoho rokov slúžil ako kuchár pre komunitu. V nedeľu ráno po sv. omši ho často zdravili priatelia sanktuária a on ich ponúkal chutnou polievkou.  Jedného dňa povedal dobrovoľníkom, že o tretej poobede ponesie sochu Najsvätejšej Matky. Keď neprichádzal, začali ho hľadať a našli ho mŕtveho v jeho izbe, pokojného a vyrovnaného na posteli, akoby pokojne spal.

V Bratislavskej viceprovincii máme 4 rehoľných bratov: br. Mário Šíma (Kostolná – Záriečie), Dušan Stankovský (Bratislava – Puškinova), Milan Haluš (Banská Bystrica – Radvaň) a Peter Kočiško (Bratislava – Puškinova).

Br. Gilberto Silvestri a Anna Cordioli

Dušan Stankovský

 Príbuzné články:

Rehoľný brat z Filipín získal cenu za knihu

Rehoľní bratia zo Slovenska, ktorí žili a pôsobili v zahraničí 

----
Twitter
Youtube
Soundtier