Pripomínať si tvár Vykupiteľa

P. Rogério Gomes: Sláviť týchto 290 rokov znamená pripomínať si v najhlbšom zmysle naše spomienky na vykúpenie; to má svoj pôvod v Bohu, ktorý sa vtelil, stal sa kenózou a zveril sa ľuďom a ich slabostiam, aby v priebehu dejín uskutočnil svoje dielo.

Pri príležitosti 290. výročia založenia Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa 9. novembra 2022 komunita redemptoristov z Generálneho domu a Domu svätého Alfonza slávila Eucharistiu, ktorej predsedal generálny predstavený kongregácie P. Rogerio Gomes. Na liturgii sa v ten deň zúčastnili aj hostia, ktorí boli v Ríme – svätú omšu koncelebroval kardinál Joseph Tobin CSsR, a traja spolubratia z Ukrajiny, prítomné boli aj tri sestry redemptoristky z Burkiny Faso.

Nižšie prinášame text homílie, ktorú predniesol generálny predstavený.

Drahí bratia,

V deň, keď slávime sviatok posvätenia Baziliky najsvätejšieho Spasiteľa, prvého kostola, ktorý bol kedy verejne posvätený, „materského kostola všetkých kostolov mesta a sveta”, my redemptoristi oslavujeme 290. výročie založenia Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, našej veľkej baziliky.
Počiatky tohto misijného diela, ktoré oslavujeme, sa oficiálne zrodili v sviežosti rána a dodnes pokračujú nachádzajúc sa v Duchu: ten istý Duch, ktorý bol nad Ježišom v nazaretskej synagóge a ktorý viedol Alfonza k založeniu Kongregácie, ten istý Duch, ktorý bol prítomný v tom improvizovanom večeradle, kde sa zišli Alfonz de Liguori, Pedro Romano, Juan Bautista Di Donato, Vicente Mannarini a Silvestre Tósquez, aby spievali svätú omšu o Duchu Svätom, ktorú celebroval Mons. Falcoia, a ďakovné Te Deum Pánovi, poslal týchto apoštolov ohlasovať evanjelium tým najopustenejším. Keďže každé Božie dielo sa čistí a skúša ako zlato v ohni, nadšenie niektorých osôb opadlo a zostali len Alfonz a brat Vito Curzio.
Alfonz mal všetky predpoklady na to, aby z neho bol totálne sklamaný človek, pretože dielo, ktoré začal, zjavne zlyhalo. Napriek tomu sa Alfonz nevzdával. Prekonal veľké krízy svojej doby, konflikty medzi Cirkvou a Neapolským kráľovstvom, teologické prúdy, ktoré stavali Boha ďaleko od ľudí, a rozdelenie Kongregácie. Alfonz sám zažil a prekonal krízu. Napriek tomu zostal verný až do svojich posledných dní, pretože jeho drahý Boh ho podopieral a v hĺbke srdca mu Duch Svätý potvrdil, že Kongregácia je Božím dielom.
Oslavovať týchto 290 rokov znamená v najhlbšom zmysle slova pripomínať si naše spomienky na vykúpenie; to má svoj pôvod v Bohu, ktorý sa vteľuje, stáva sa kenózou a zveruje sa ľuďom a ich slabostiam, aby v priebehu dejín uskutočnil svoje dielo. Aké sú spomienky na vykúpenie, ktoré dnes každý z nás oslavuje? Alebo sú už rozmazané a zaprášené takým spôsobom, že ich nespoznávame vo vlastnom bytí ako redemptoristi? Redemptorista, ktorý stráca spomienky na vykúpenie, zabúda na tvár Vykupiteľa a nie je schopný aktualizovať charizmu v dejinách dneška, čítať znamenia doby a načúvať volaniu opustených prítomných v geografických a existenčných perifériách tejto doby a postupne stráca vedomie príslušnosti ku Kongregácii.
Spomienky na vykúpenie nám pripomínajú, že vždy existuje verný Boh, ktorý nás neodmieta napriek našim slabostiam, aj keď nedokážeme naplno žiť svoje sľuby. Neopúšťa nás, pretože neuzavrel zmluvu so zákonom, ale s človekom s jeho hlbokým tajomstvom, krásou a protikladmi. Tieto spomienky živili Alfonza a nedovolili mu vzdať sa svojho projektu napriek veľkým výzvam a opusteniu, ktoré zažil.
Kongregácia má v súčasnosti veľké bohatstvo, 4632 spolubratov: 56 biskupov, 3501 kňazov, 9 trvalých diakonov, 79 dočasných diakonov, 660 nevysvätených klerikov a 327 bratov. Títo muži zasvätili svoj život a sú prítomní v 85 krajinách, kde rôznymi spôsobmi ohlasujú vykúpenie. Iní žijú dies impendere pro redemptis, po mnohých misijných prácach prežívajú kríž choroby. Kongregácia je teda živá. Srdce bije a v žilách Kongregácie koluje veľa redemptoristickej krvi. Nesmieme sa nechať odradiť, keď čelíme takému zložitému svetu pre ohlasovanie evanjelia, keď počet povolaní a profesov klesá a toľko ich odchádza. Počnúc Alfonzom nás naši svätí, blahoslavení, mučeníci a ctihodní, a toľkí spolubratia, ktorí nás predišli, učia vytrvalosti, odolnosti a vytrvalosti pri čelení výzvam. Ak sme tu, je to vďaka toľkým spolubratom, ktorí zažili odpútanosť (distacco) a zasiali semeno Kongregácie v rôznych častiach sveta. Im patrí naša vďačná spomienka na vykúpenie!
My nie sme pánmi Kongregácie. Patrí Duchu, ktorý vanie, kam chce. Rôzne reorganizácie a reštrukturalizácie, ktorými Kongregácia prešla za týchto 290 rokov, nás nútia uvedomiť si, že Kongregácia ide svojím vlastným smerom bez ohľadu na našu vôľu a odpor. Božský Ruah môže vstúpiť cez trhliny v našom bytí a postupne nám dať opäť nahliadnuť do dejín, ktoré spoluzodpovedne budujeme. Proces reštrukturalizácie a rekonfigurácie, ktorým Kongregácia prechádza, je čítaním znamení času, ktoré Duch vzbudil za týchto 30 rokov na našich generálnych kapitulách a zhromaždeniach. A ak je tu kontinuita, je to preto, že tento Duch od nás niečo chce. Uzatvárať sa pred ním znamená nechať Kongregáciu strácať silu a pomaly umierať. Prax alfonzovského odpútania (distacco) obnoví nášho ducha a Kongregáciu.
Vďaka vám všetkým z tejto komunity svätého Alfonza, ktorí ste tu, aby ste vykonávali misijnú službu a budovali dejiny nášho inštitútu. Pokračujme v tejto misii; kráčajme vpred bez strachu a dávajme zo seba to najlepšie, nasledujúc príklad tých, ktorí nás predišli vo svojej hlbokej oddanosti Vykupiteľovi prostredníctvom zasvätenia. Dnes je rad na nás, aby sme pokračovali v tomto krásnom misionárskom diele, ktoré vnímal Alfonz a ktoré ako dielo Ducha prišlo až sem a bude pokračovať až do dňa, keď bude sláviť svoju eschatológiu v Pánovi.
Kongregácia bola založená za prítomnosti Márie, ktorá nám vždy pomáha a sprevádza nás. Ona je našou matkou predstavenou, ktorá nás láskavo hľadí, sprevádza nás na kríž a inšpiruje nás v našej vytrvalosti! Všetko najlepšie nám všetkým a nech nám Pán udelí ďalších 290 rokov, aby sme mohli byť Misionármi nádeje v šľapajach Vykupiteľa. Amen!