Drahí spolubratia, sestry a bratia,

po 40-dňovom pôste sme opäť vo Veľkom týždni. Možno rozmýšľate: „Ako sláviť Veľký týždeň tento rok? Uprostred tejto pandémie, ktorá ničí ľudí, národy, náš svet: ako môžeme oslavovať?“

Naše kostoly sú zatvorené, zamknuté. Nemôžeme sa stretnúť so svojimi veriacimi, aby sme slávili najväčší zo všetkých týždňov. Žiadne procesie. Žiadne krížové cesty. Žiadne koncerty ani slávenia Veľkonočného rána za úsvitu. Na mnohých miestach ľudia nemôžu vychádzať ani zo svojich domov a mnohí z nás sú oddelení od svojej rodiny, od svojich priateľov či spolubratov; niektorí sú izolovaní úplne. A my, ktorí sme zasvätení alebo kňazmi – ako môžeme sláviť tieto sviatky, keď nemôžeme priniesť Sviatosť toľkým duchovne hladným ľuďom?

Veľký týždeň bude tento rok jednoznačne úplné iný ako tie predošlé. Ako môže naša tohtoročná skúsenosť otvoriť dvere k ešte hlbšiemu pochopeniu Kristovej opustenosti, utrpeniu a smrti? Možno nám tento rok ponúka príležitosť zjednotiť sa s Kristom v jeho utrpení a smrti ešte viac, a tak s Ním mať podiel aj na novom živote zmŕtvychvstania.

Bratia a sestry, púť Veľkého týždňa začíname spolu, nekráčame sami. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa niekedy cítime byť sami, kráčame spolu v nádeji aj v žiali, zjednotení v modlitbe a v solidarite pre misiu, a predovšetkým – po našom boku kráča na tejto púti náš Vykupiteľ. Niekedy Ho rozpoznávame v hrdinských činoch mnohých ľudí alebo v utrpení našich milovaných, inokedy Ho vôbec nevidíme jasne – temnota zahmlieva náš zrak. Ale nenechajme sa oklamať! On je tam, hneď vedľa nás, tento týždeň, DNES.

Tento rok slávime Veľký týždeň, kdekoľvek sme a akokoľvek môžeme. Každý deň si nájdite čas na ticho a modlitbu, ako to urobil Ježiš s učeníkmi pri poslednej večeri alebo v Getsemanskej záhrade. Každý deň niekomu podaj pomocnú ruku alebo vypočuj niekoho, kto to potrebuje. Povzbudenie potrebuje možno niekto priamo v tvojom spoločenstve. Podpor dobrovoľníkov alebo zdravotníkov, ktorí podľa vzoru Veroniky či Šimona z Cyrény utierajú druhému slzy a nesú jeho bremeno. Stoj pri biednom svete ako Mária a Ján stáli pod Krížom. Plač s trúchliacimi a plačúcimi, ako ženy pri Hrobe.

Svet DNES potrebuje naše svedectvo nádeje a my potrebujeme žiť tento Veľký týždeň s Ježišom. Potrebujeme sa dotknúť zranení sveta už dnes, aby sme spoznali Vzkrieseného, nášho Vykupiteľa, a mohli tak spolu s Tomášom na Veľkonočnú nedeľu zvolať: „Pán môj a Boh môj!“

Prajem vám požehnaný a svätý Veľký týždeň!

P. Michael Brehl, CSsR