Pred 291 rokmi, 9. novembra 1732, bola založená Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa. Pri tejto príležitosti napísal generálny predstavený páter Rogério Gomes CSsR list celej redemptoristickej rodine.

„Od založenia až dodnes sme nestratili spoločnú niť, charizmatický dych Ducha. Dnes je každý spolubrat strážcom tohto pokladu,“ potvrdzuje páter generál. Potom sa obracia na všetkých spolubratov, bratov vo formácii a tých, ktorí sa podieľajú na poslaní Kongregácie, a hovorí: „S radosťou oslavujeme tento dátum zrodu nášho inštitútu, výročie, ktoré nás povzbudzuje k posilneniu našej viery, nádeje a misionárskej horlivosti. Kongregácia je dynamickou skutočnosťou, ale môžeme urobiť oveľa viac, pretože sme misionármi nádeje, ktorí kráčajú v šľapajach Vykupiteľa. Nemôžeme dovoliť, aby nám pohodlnosť a nedostatok apoštolskej horlivosti vzali našu osobnú a komunitnú misionársku horlivosť a oslabili nás natoľko, aby nás náš vlastný zakladateľ neuznal.“

Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa
ROK VENOVANÝ ŽIVOTU V SPOLOČENSTVE
Konšt. 21-75; EG 026-049; Lk 6,12-16

Milí spolubratia,
biskupi redemptoristi,
bratia vo formácii,
laickí spolupracovníci našej misie a redemptoristi obláti,
redemptoristická misijná mládež,
bývalí seminaristi a
ďalší členovia našej redemptoristickej rodiny!

1. Dňa 9. novembra 1732 Alfonz a jeho spoločníci Pedro Romano, Juan Bautista Di Donato, Vicente Mannarini a Silvestre Tósquez spolu s monsignorom Falcoiom slávili svätú omšu k úcte Ducha Svätého a spievali Te Deum, pričom vzývali svetlo Parakléta – Tešiteľa a Obhajcu – pre nový projekt. Alfonz a brat Vito Curzio vytrvali v malom inštitúte a vďaka nim je dnes Kongregácia prítomná na piatich kontinentoch a oslavuje 291 rokov ohlasovania hojného vykúpenia. Čo by nám Alfonz po všetkých tých rokoch povedal, keby dnes videl Kongregáciu, ktorá má už takmer tristo rokov? Spoznal by Kongregáciu, ktorú založil? A čo by od nás žiadal?
2. Dnes by nám Alfonz položil tieto jednoduché otázky: Spolubratia, kde nájdete tých, ktorí predstavujú dnešných pastierov kôz? Sú vo vašom srdci a vo vašej misii, alebo sú len abstraktným pojmom? A ako ste im ohlásili hojné vykúpenie? A ako vaše rehoľné spoločenstvo prežíva misionársku horlivosť? Alfonz by nám určite s veľkým dôrazom povedal, aby sme nikdy nezabúdali na naše základné korene, na evanjelium a na najchudobnejších, aby sme neriskovali zradu jeho charizmy a aby sme robili rozsiahle a hlboké vnímanie znakov čias, aby sme dali konkrétne odpovede mužom a ženám dneška na ich geografických a existenčných perifériách. Každému z nás by chcel povedať, aby sme nestrácali srdce ani vo chvíľach, keď nemáme odpovede, a že Vykupiteľ a jeho Duch kráčajú s nami. Nakoniec by nás vyzval, aby sme stále viac prehlbovali svoju charizmatickú identitu a poslanie.
3. Náš svätý zakladateľ by nebol prekvapený súčasným vyjadrením Kongregácie v procese jej reštrukturalizácie pre misiu! Naopak, bol by veľmi zmätený, keby sa jeho Inštitút ocitol v rovnakej podobe, v akej ho zanechal. V tomto zmysle Alfonz urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby pomohol misijnému dielu, ktoré založil, rásť. A práve tento duch otvorenosti, uvedomenie si, že ide o dielo Ducha, umožnil tým, ktorí v ňom pokračovali, priviesť Kongregáciu tam, kde je dnes. Od založenia až dodnes sme nestratili spoločnú niť, charizmatický dych Ducha. Dnes je každý spolubrat strážcom tohto pokladu. Preto má každý z nich nesmiernu zodpovednosť pred dejinami a Božím ľudom, pretože Kongregácia je dielom Ducha, ktoré bude pokračovať vo svojich dňoch, ak jej členovia budú verne nasledovať Vykupiteľa a budú hermeneutikmi – zvestovateľmi – a aplikátormi vykúpenia v kontexte zraneného sveta.
4. Preto je nevyhnutné venovať pozornosť dnešnému svetu. Je pre nás výzvou, ale zároveň nám ponúka dôležité zásady čítania, aby sme mohli interpretovať charizmu a úprimne analyzovať, či sme verní evanjeliu. V tomto zmysle je potrebné pozrieť sa na naše vlastné dejiny v tomto svete a na to, v čom nás posledné generálne kapituly motivovali a čo naznačili. Akú odozvu majú v našich (vice)provinciách a komunitách? So svojimi limitmi sú synodálnymi orgánmi a dávajú nám indície, ako nanovo čítať našu charizmu. Preto žiadam, aby každá (vice)provincia prehĺbila rozhodnutia generálnej kapituly vo svojich kapitulách a (vice)provinčných zhromaždeniach, ako aj strategické plány vypracované v tretích fázach XXVI. generálnej kapituly. Musia sa dostať k našim komunitám, bratom vo formácii a našim laikom. Sme misionárske teleso a musíme kráčať v harmónii, inšpirovaní Duchom Svätým, pod vedením našich základných textov.
5. Kongregácia so svojimi 291 rokmi neprežije, ak nebudeme mať povolania. Preto by každá (vice)provincia mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby ich podporovala, sprevádzala a rozoznávala s využitím ľudských a finančných zdrojov, ako aj komunikačných prostriedkov. Sme misionárska kongregácia zložená z kňazov a bratov, a to by sa malo odraziť v podpore povolaní. Nestačí však, aby promótori plnili svoje poslanie. Každý spolubrat je promótorom povolania prostredníctvom svedectva svojho života a radosti, ktorú odovzdáva tým, že je redemptoristom. „Sila Kongregácie pokračovať vo svojom apoštolskom poslaní závisí od počtu a kvality kandidátov, ktorí chcú vstúpiť do spoločenstva redemptoristov. Preto by sa všetci spolubratia mali z úcty a lásky k vlastnému povolaniu venovať pastoračnej práci pri podpore povolaní do Kongregácie“ (Konšt. 79). Mohli by sme si vážne položiť otázku: Prečo sú miesta, kde je Kongregácia prítomná, no nikdy tam nevzniklo žiadne povolanie? Čo chýba? Komunikujeme našu charizmu tam, kde sme? Oslovili sme mladých? Budúcnosť je v rukách každého z nás. Musíme vždy hádzať siete do hlbších vôd (porov. Lk 5, 4), aj keď nemáme výsledky, ale robíme svoj diel práce.
6. Drahí spolubratia, bratia vo formácii a všetci, ktorí sa podieľajú na poslaní Kongregácie! S radosťou oslavujeme tento dátum zrodu nášho inštitútu, výročie, ktoré nás povzbudzuje k posilneniu našej viery, nádeje a misionárskej horlivosti. Kongregácia je dynamickou skutočnosťou, no môžeme urobiť oveľa viac, pretože sme misionármi nádeje, ktorí kráčajú v šľapajach Vykupiteľa. Nemôžeme dovoliť, aby nám pohodlnosť a nedostatok apoštolskej horlivosti vzali našu osobnú a komunitnú misionársku horlivosť a oslabili nás natoľko, aby nás náš vlastný zakladateľ neuznal.
7. Nech nás svätý Alfonz naďalej inšpiruje a nech nás núti vidieť nové horizonty pre náš inštitút. Akú Kongregáciu zanecháme budúcim generáciám redemptoristov? To závisí od toho, ako budeme chápať naše zasvätenie a venovať svoje dni v prospech copiosa apud eum redemptio osobne i v spoločenstve.
8. Nech nám Mária, Matka ustavičnej pomoci, naši svätí, mučeníci, blahoslavení a ctihodní, udelí milosť, vytrvalosť, radosť a tvorivú vernosť, aby sme boli verní poslaniu Vykupiteľa.

Bratsky, v Kristovi Vykupiteľovi,

P. Rogério Gomes CSsR
generálny predstavený

Zdroj: Scala News

Preklad: mediálny tím redemptoristov