XXVI. generálna kapitula koncipovala obraz misionára nádeje, ktorý kráča v šľapajach Vykupiteľa, ako paradigmu opisujúcu redemptoristov v dnešnom svete. Práve v tomto svete, poznačenom najmä klimatickou krízou, sme povolaní vydávať svedectvo o radostnej nádeji, ktorá nás charakterizuje (porov. 1 Pt 3,15; Konšt. 20).

Obdobie stvorenia je príležitosťou na to, aby sme si znovu predstavili charizmu redemptoristov, ako to žiadala kapitula, ale tentoraz tvárou v tvár súčasnej ekologickej kríze. Obdobie stvorenia je ekumenická slávnosť, ktorá sa koná každý rok od 1. septembra (Svetový deň starostlivosti o stvorenie) do 4. októbra (sviatok sv. Františka z Assisi) a jej cieľom je upriamiť pozornosť kresťanského spoločenstva na potrebu kontemplácie a činnosti pre náš spoločný domov. Pre redemptoristickú rodinu nám obdobie stvorenia umožňuje vstúpiť do harmónie s Duchom, ktorý naďalej osvecuje svedomie veriacich tvárou v tvár environmentálnej výzve. Rovnako je to príležitosť uvedomiť si, že všetko a všetci sú prepojení, a tak zjednotení s ekumenickou rodinou hľadáme spôsoby, ako uzdraviť naše vzťahy, vzťah so Stvoriteľom a s celým stvorením prostredníctvom modlitby, reflexie a činnosti.

Počas tohto obdobia Scala News ponúkne v niekoľkých častiach jednoduchý zdroj na zamyslenie, ktorý prinesie hodnoty našej redemptoristickej spirituality do dialógu so súčasnou ekologickou citlivosťou. Ako redemptoristická rodina veríme, že ohlasovanie hojného vykúpenia zahŕňa a dotýka sa aj nášho spoločného domova, našej planéty Zem so všetkými jej živými formami a prírodnými procesmi, ktoré na nej podporujú život.

OBDOBIE STVORENIA 2024: Misionári nádeje vo svete, ktorý volá po vykúpení

Téma: Dúfať a konať so stvorením

„Neexistujú neposvätné miesta; existujú len posvätné miesta a znesvätené miesta.“ – Wendell Berry

Reakciou niektorých vrstiev spoločnosti na environmentálnu katastrofu spôsobenú ľuďmi je popieranie, ľahostajnosť a odmietanie. Takéto postoje pretrvávajú dokonca aj medzi veriacimi a v niektorých cirkevných kruhoch, ktorí sa domnievajú, že otázka životného prostredia nemá nič spoločné s náboženskou alebo duchovnou sférou. Je možné, že na niektorých miestach sa záväzok starať sa o spoločný domov považuje za ideologickú činnosť nezlučiteľnú so životom podľa viery. Isté je, že starostlivosť o stvorenie je prejavom našej kresťanskej viery, ako aj morálnou a duchovnou zodpovednosťou, a to sa nedá oddeliť.

V súlade s mottom šesťročnice nás motto obdobia stvorenia vyzýva „dúfať a konať so stvorením“. Nádej totiž nie je pasivita alebo ticho, ale pohýna nás k činnosti ako forma očakávania budúcnosti, v ktorú dúfame a ktorú chceme budovať. Obdobie stvorenia nás vyzýva, aby sme prevzali dedičstvo našej bohatej charizmy a spojili ho so súčasnými dejinami, aby mal svet účasť na hojnom živote Vykupiteľa (porov. Jn 10,10). Modlíme sa, uvažujeme a konáme, pretože máme nádej, a to nádej, ktorá nesklame (porov. Rim 5,5), radostnú nádej tých, ktorí vedia, v koho vkladajú svoju dôveru (2 Tim 1,12). Preto si ako redemptoristická rodina musíme položiť otázku: Do akej miery naša redemptoristická charizma prináša nádej Zemi, postihnutej globálnym otepľovaním, odlesňovaním, znečisťovaním a nadmerným využívaním jej zdrojov? Ako redemptoristická charizma inšpiruje k starostlivosti o stvorenstvo?

Starostlivosť o stvorenie je téma, ktorá sa dotýka nás všetkých ako ľudskej rodiny, pretože všetci zdieľame nielen tento spoločný domov, ale aj rovnaký osud. Starostlivosťou o stvorenie vyjadrujeme zmysel pre rodinu, ktorá zahŕňa celý ľudský rod, ale aj ostatné stvorené druhy, s ktorými máme rovnaký pôvod a rovnaký osud.

Vedci sa zhodujú, že žijeme vo svete, ktorý prechádza radikálnymi zmenami, a tie najviac postihujú chudobných. Tento problém nemá len politické alebo morálne dôsledky, ale aj duchovné. Práve preto sme ako redemptoristi povolaní, aby sme si vo svetle tejto skutočnosti nanovo predstavili svoju identitu. Každý rok dosahujeme nové vrcholy globálneho otepľovania a správy nás informujú o čoraz dlhších suchách, povodniach a iných prírodných katastrofách, ktoré majú svoje priame príčiny v ľudskej činnosti; čo majú environmentálne katastrofy spoločné s našou kresťanskou vierou a službou redemptoristov? Odpoveď sa môže zdať celkom zrejmá, ale v skutočnosti nie je. Neraz pokrivené teologické koncepcie so silnou antropocentrickou orientáciou ovládania ospravedlňovali využívanie prírody, alebo dokonca nečinnosť.

Pozorný prístup k teológii stvorenia a vykúpenia môže podporiť zdravé vzťahy s prírodou a riešenia vážnych problémov znečistenia životného prostredia, odlesňovania, vymierania druhov atď. Jednou z najťažších vecí na pochopenie je, že svet prírody, ako stvorený a udržiavaný Bohom, má svoje vlastné právo na existenciu. Naša redemptoristická spiritualita má potenciál napraviť v mysliach a srdciach našich spoločenstiev niektoré nesprávne predstavy o svete prírody. Naša planéta Zem, náš spoločný domov ako súčasť jedinečnej ekonomiky spásy, je tiež príjemcom hojného vykúpenia.

V tomto období stvorenia by sme chceli pokračovať v reflexii a skúmaní ekologického rozmeru našej charizmy. Vieme, že potenciál je veľký, ale musíme ho objaviť sami. Vychádzajúc z výzvy XXVI. generálnej kapituly k reanimácii sa cítime byť povolaní k akejsi „teologicko-spirituálnej resocializácii“ na úrovni jednotlivca a spoločenstva; táto „sociálna readaptácia“ znamená prekonať antropocentrický postoj dominancie a namiesto toho si osvojiť teocentrickú spiritualitu, ktorá berie vážne stvorený svet, realitu ekologického hriechu a naliehavosť ekologickej konverzie. Predpona „theo“ tu odkazuje na Trojicu ako zdroj existencie a života; mohli by sme hovoriť aj o biocentrickej spiritualite, pokiaľ naša predstava „bio“ poukazuje na ten základný Zdroj života, ktorým je Trojica. Súčasťou tejto teologicko-spirituálnej „resocializácie“ je aj kristologická aktualizácia, ktorá uznáva celé stvorenie ako príjemcov vykupiteľského diela v Kristovi. V našej duchovnej tradícii nám čítanie tajomstva vtelenia ponúka fascinujúce body stretnutia s environmentálnou realitou. Ide teda o reimaginatívne úsilie, ktoré sa snaží vyjadriť skutočne redemptoristickú spiritualitu, podporujúcu život v hojnosti pre celý stvorený svet.

Na druhej strane, naša apoštolská služba ako učeníkov patróna moralistov a vyznávačov zahŕňa identifikáciu a rozlišovanie dobra od zla. Všetci žijeme integrovaní do globálneho ekonomického systému, ktorý urobil z ničenia planéty biznis, čo je nielen výnosný, ale aj právne a morálne prijateľný. Svedomie našej spoločnosti je otupené a často nás núti vidieť ako dobré to, čo v podstate dobré nie je. Naša generácia nie je dostatočne zodpovedná za starostlivosť o spoločný dom, čím ohrozuje blaho budúcich generácií. Nám ako nasledovníkom Krista Vykupiteľa prináleží urobiť nápravu na úrovni nášho teologického chápania. Našou veľkou zodpovednosťou je byť dobrými predkami budúcich generácií (Jonas Salk). Preto chceme ako redemptoristi prispieť k budovaniu lepšieho sveta, ktorý si všetci želáme.

Generálny sekretariát pre evanjelizáciu, Generálna komisia pre sociálnu službu – spravodlivosť, pokoj a integritu stvorenia