26. decembra si pripomíname výročie narodenia jedného z blahoslavených ukrajinských mučeníkov – Ivana Zjatyka.

Neďaleko Bajkalského jazera sa v kraji Irkutsk nachádza v okrese Tajšet cintorín 373. Je tu hrob človeka, ktorého mučitelia najprv ukrutne zbili, potom ho poliali ľadovou vodou a nechali ležať na mraze. Týmto človekom bol rehoľný kňaz redemptorista a misionár páter Ivan Zjatyk. Príčinou takého ukrutného zaobchádzania nebolo len to, že sa vysilený väzeň pošmykol a vylial časť obsahu vedra, ktoré niesol. Príčinou týrania bola predovšetkým nenávisť voči Bohu, Cirkvi, náboženstvu, ktoré páter Ivan svojím životným postojom hájil.

Páter Ivan Zjatyk sa narodil 26. decembra 1899 v Odrekgove, približne dvadsať kilometrov od Sanoku (v dnešnom Poľsku). V rokoch 1911 – 1918 študoval na gymnáziu v rodnom meste a po jeho ukončení vstúpil do seminára v Przemyślu. Štúdium úspešne ukončil v roku 1923. Po kňazskej vysviacke pracoval krátko ako farár a v rokoch 1925 až 1935 bol prefektom a profesorom dogmatiky v przemyślskom seminári. V roku 1935 vstúpil k redemptoristom, kde zložil rehoľné sľuby. V rokoch 1936 – 1946 pôsobil v Stanislavove, vo Ľvove, v Ternopoli, v Holosku, v Zbojiskach. Bol známy kazateľ a obľúbený spovedník.

Príchodom komunistov a uväznením cirkevnej hierarchie bola zrušená aj provincia redemptoristov. Všetci jej členovia boli internovaní a sústredení do kláštora v Holosku. Dva roky žilo päťdesiatosem rehoľníkov v kláštore určenom pre maximálne pätnásť ľudí. Keď boľševici vypovedali z krajiny ako belgického občana protoihumena pátra De Vochta, jeho nástupcom sa stal páter Ivan. Zároveň ho tajne menoval protosynkelom (generálnym vikárom) ukrajinskej Gréckokatolíckej Cirkvi, na čo mu dal v 1947 metropolita plnú moc.

V októbri 1948 previezli komunisti pátra Ivana spolu s tridsiatimi spolubratmi do kláštora studitov v Uneve, kde už boli sústredení rehoľníci z iných reholí a kongregácii. Spod prísneho dohľadu KGB sa napokon dostal v januári 1950 do väzenia. Vo februári sa uskutočnil zinscenovaný súdny proces proti pátrovi Ivanovi. Sudca ho uznal vinným. Obvinili ho dokonca aj z toho, že zhromažďoval protisovietsku literatúru. Ako sa neskôr ukázalo, tou literatúrou mali byť knihy Moja nebeská Matka, Ježiš, milujem ťa a Malá príručka bratstva Matky ustavičnej pomoci! V tom čase KGB poľovala na podzemnú Cirkev a pátra Ivana považovala za osobu, ktorá by ich mohla priviesť na správnu stopu. Preto v období od 25. januára do 30. júna 1950 bol približne na tridsiatich výsluchoch, počas ktorých ho surovo bili a týrali. Každý výsluch trval najmenej šesť hodín a začínal o desiatej-jedenástej v noci. 20. júla sa uskutočnil ďalší súdny proces, ktorý ho uznal vinným z protisovietskej činnosti a udržiavania kontaktov s uväznenou cirkevnou hierarchiou. Od júla 1950 do augusta 1951 musel zniesť ďalších tridsaťosem krvavých výsluchov. V novembri 1951 ho Špeciálny poradný zbor pri KGB v ZSSR odsúdil na desať rokov väzenia a ťažkých prác v komunistických lágroch.

Jeho prvou a zároveň aj poslednou zastávkou sa na tri a pol mesiaca stalo mesto Bratsk v Irkutskej oblasti. Ani tam nebol ušetrený od bitky a mučenia, ktoré podľa očitých svedkov zažíval skoro každodenne. Dozorcovia ho zbili aj na Veľký piatok roku 1952. Jeden zo svedkov spomína, že najprv pátra Ivana dozorcovia kruto zbili, potom ho poliali ľadovou vodou a znova zbili. Nakoniec ho opäť poliali vodou a nechali ležať na mraze. Na následky tohto neľudského a beštiálneho zaobchádzania o tri dni 17. mája 1952 zomrel v miestnej nemocnici. Podľa dokumentov z archívu KGB príčinou jeho smrti bola choroba srdca spojená s kôrnatením tepien, cirhózou pečene atď. Toto všetko si vymyslela komunistická mašinéria, aby zakryla ďalší zo svojich nespočetných zločinov.

Zdalo by sa, že obeť pátra Ivana zostane zabudnutá kdesi v sibírskych končinách. A predsa príklad jeho kresťanského života a vernosti Kristovi a Cirkvi bol taký mocný, že neupadol do zabudnutia.

Páter Ivan Zjatyk bol blahorečený 27. júna 2001. Liturgická spomienka pripadá na 27. jún.

Príbuzné články:

Spomienka na ukrajinských mučeníkov

Príbeh svätosti v rodine redemptoristov