Prot.: 0000 180/2024
Rím, 26. septembra 2024
Spomienka blahoslaveného Gašpara Stanggassingera

Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa
ROK VENOVANÝ MISIJNEJ FORMÁCII
Pán, ktorý nás vyzýva, aby sme oživili Boží dar, ktorý v nás prebýva

Konšt. 77-90, EG; 050-085; Mt 10,5-15, Lk 9,1-6, 2 Tm 1,6
„Chcem každého počúvať s radosťou, akoby som nemal čo robiť.“
(Gašpar Stanggassinger)

Drahí spolubratia, bratia vo formácii, naši laickí spolupracovníci v misii a osobitným spôsobom všetci formátori kongregácie:

1. Drahí spolubratia, formátori, týmto listom, na sviatok blahoslaveného Gašpara Stanggassingera (1871-1899), formátora, a v tomto roku venovanom formácii pre misie, vám chcem poďakovať za vašu usilovnú prácu v službe redemptoristickej formácie. V kontexte, v ktorom žijeme, s toľkými výzvami, byť formátorom nie je ľahká úloha. Napriek tomu nie je ani nemožná, keď je v nej otvorenosť Duchu, tímová práca, načúvanie bratom vo formácii, tvorivosť a pripravenosť na nové učenie prostredníctvom osobného programu trvalej formácie, ktorý obohacuje duchovný život a pomáha pri plnení poslania. Tento list môže poslúžiť na stretnutiach formátorov v (vice)provincii/regióne na otvorenie úvah o našej redemptoristickej formácii: Koho formujeme? Ako formujeme? Na čo sa formujeme? Ako musíme formovať, aby sme odpovedali na našu charizmu dnes? Pomáha náš formačný proces formujúcim sa rozlišovať a získať hlbokú víziu redemptoristickej identity?
2. Formátor je misionár! Kto si myslí, že tí, ktorí sú vo formačnom dome, nie sú na misii, alebo formátor, ktorý si myslí, že jeho práca nie je misionárska, mýli sa. „Pre formátorov je úloha formácie ich najdôležitejším apoštolátom“ (Ratio Formationis Generalis – RFG 2020 č. 60). Slovo misia pochádza z mittere, posielať. Poslať alebo byť poslaný na vykonanie nejakého úradu alebo splnenie určitej úlohy má takmer vždy mimoriadny význam. Poslať (mandare) znamená zveriť, podať ruku, pomocnú ruku. Vyslanec dostáva mandát a má dôveru niekoho alebo spoločenstva. Nejde na vlastnú päsť. Poslanie vykonáva v mene Ježiša, ktorý bol poslaný Otcom a v jeho mene plnil svoje poslanie až do konca (porov. Jn 20,21). Formátor je teda misionárom, ktorý so svojou ľudskosťou, krehkosťami a cnosťami spolupracuje na Otcovom vykupiteľskom diele tým, že formuje ľudí, aby pracovali na jeho žatve (porov. Lk 10,1-2).
3. Je dôležité uvedomiť si, že tridentský model, ktorý trval až do Druhého vatikánskeho koncilu, bol procesom masovej formácie. Dnes už tento proces neplatí. Formácia osôb vtedy nebola taká zložitá ako dnes, pretože vonkajšie vplyvy vo formačnom dome boli menšie. Dnes musia formátori súťažiť so sociálnymi sieťami a toľkými médiami, „inými formátormi“ so zaostalými, klerikálnymi a uzavretými teologickými a cirkevnými koncepciami, ktoré nie sú v súlade s Druhým vatikánskym koncilom a všetkým, čo pre Cirkev znamená. Niektoré z týchto koncepcií nie sú v spoločenstve so samotnou Cirkvou… Ak v minulosti kandidáti pochádzali z katolíckeho prostredia, dnes často prichádzajú z reality, v ktorej nemali takmer žiadny kontakt s katolíckou vierou alebo skúsenosť s pastoračnými spoločenstvami, prichádzajú z prostredia nefunkčných rodín, v ktorom je prítomných mnoho tráum a zranení. Verím, že v tomto umení formácie ľudí môže byť podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi (porov. Lk 10,25-37) spolu so slovami Amoris Laetitia v 8. kapitole: „sprevádzajte, rozlišujte a integrujte krehkosť“, poučné pre formátorov v mnohých situáciách, najmä v dome formácie.

Preto byť dnes formátorom v tomto náročnom kontexte si vyžaduje určitú prípravu:

a. Vytvorte priestor dôvery. Atmosféru dôvery je možné vytvoriť len tam, kde sa osoby môžu slobodne vyjadriť bez strachu z trestu. Ak neexistuje atmosféra dôvery, vytvára sa kultúra povrchnosti a zdanlivosti, ktorá môže zakrývať škodlivé skutočnosti pre osobu a zasvätený život. Ak chceme formovať redemptoristických rehoľníkov a misionárov, bratské dialógy by mali byť priestorom prijatia a sprevádzania, kde sa bratia vo formácii môžu prezentovať so svojimi slabosťami a silnými stránkami a uskutočniť hlboký proces rozlišovania, ktorý ich vedie k rozhodnutiu pre to, čo je pre ich život zásadné. Ak chceme dokonalých bratov vo formácii, určite môžeme zavrieť naše formačné domy. Formácia je proces modlitby, rozlišovania a rozhodovania, či povedať „áno“ alebo „nie“ (porov. RFG č. 64).

b. Pracujte s osobou individuálne. Každý brat vo formácii má svoju individualitu a svoje formačné potreby. V tomto zmysle pravidelné bratské dialógy pomáhajú identifikovať potreby každého človeka a potom je možné kandidáta sprevádzať, poskytovať mu potrebnú podporu alebo dokonca terapeutické sprevádzanie. Táto individuálna práca je dôležitá na odhalenie krehkosti a potenciálu každého mladého človeka.

c. Sprevádzajte jednotlivca v kontexte skupiny. Redemptoristické poslanie sa uskutočňuje v spoločenstve (porov. Konštitúcie 21-45). Nestačí pracovať s jednotlivcom, treba pracovať aj v spoločenstve. Preto je potrebné, aby mladí ľudia navzájom poznali svoju osobnú a profesijnú históriu, pracovali v tíme, zvolili si medzi sebou vedúcich a striedali sa pri vykonávaní drobných administratívnych úloh, napríklad chodili s formátorom do supermarketu na nákupy do domácnosti, pomáhali pri vybavovaní účtov atď. To sú spôsoby skupinovej práce a prebúdzania mladých ľudí do reality, aby sa necítili odcudzení, posilňovania ich pocitu spolupatričnosti a vykonávania vodcovstva. Skupinová práca je dôležitá na to, aby ľudia rozvíjali svoje skupinové zručnosti. Pre nás je schopnosť pracovať v spoločenstve veľmi dôležitá, pretože sme spoločenstvom osôb (porov. Konštitúcie 34-38), modlitby (porov. Konštitúcie 26-33), obrátenia (porov. Konštitúcie 40-42), otvoreným (porov. Konštitúcie 43) a usporiadaným (porov. Konštitúcie 44-45).

d. Vytváranie kultúry starostlivosti. Ako vieme, dnes je situácia zneužívania v Cirkvi boľavým miestom. Veľký dôraz sa kladie na sexuálne zneužívanie, ktoré je nepopierateľnou realitou, ale nemôžeme zabúdať ani na iné druhy zneužívania: psychické a duchovné, morálne a ekonomické. V tomto zmysle je dôležité vytvárať kultúru starostlivosti o druhých v dome formácie a v našich rehoľných komunitách, čo predpokladá rešpekt a neubližovanie druhým, nech je to ktokoľvek. Zapojenie ďalších profesionálov do formácie nám pomôže v tomto dôležitom procese, pretože sme zasvätení a povolaní starať sa o ľudí, najmä o tých najzraniteľnejších.

e. Sme formovaní, aby sme boli redemptoristickými misionármi. Naša formácia nie je pre diecézny život alebo pre prácu v mimovládnej organizácii a naši bratia vo formácii by si mali byť vedomí, čo to znamená. Sme formovaní pre zasvätený život a mali by sme si byť vedomí, že náš spôsob života znamená dva spôsoby bytia: kňazi a bratia! Predovšetkým sme zasvätení misionári a treba brať do úvahy povolanie brata. Nie je o nič menšie ako povolanie kňaza! Nemôžeme riskovať vytvorenie alebo posilnenie klerikálnej vízie v rámci redemptoristického zasväteného života. Klerikalizmus je deformácia kňazskej služby, ktorá je odetá do autoritárstva, duchovnej prázdnoty a narcizmu ako spôsobu udržiavania status quo, čo ničí pastoračnú tvorivosť a život spoločenstva a spôsobuje toľko škody Cirkvi, Božiemu ľudu.

f. Spiritualita podporuje náš zasvätený život a naše poslanie. Je dôležité pripomínať tým, ktorí sú vo formácii, že redemptoristická spiritualita je zdrojom živej vody, ktorá živí ich povolanie. Naša spiritualita je zameraná na Krista a nie je potrebné hľadať iné spirituality. Zasvätený život a redemptoristická misia závisia od hlbokého duchovného života. Ak tento neexistuje, naše ohlasovanie bude bez obsahu a zmyslu. Nielen v noviciáte prehlbujeme svoju spiritualitu; je to postupný proces podľa jednotlivých stupňov formácie a musí pokračovať po celý život zasvätenej osoby. Spiritualita pomáha upevňovať našu identitu redemptoristických misionárov a podporuje vytrvalosť.

g. Uvedomenie si trvalej formácie. Formovaní si musia uvedomiť, že trvalá formácia sa začína dňom ich vstupu do domu formácie. Formuje redemptoristickú bytosť. Nie je to len niečo intelektuálne, ale zahŕňa celú osobnosť, aby človek poznal sám seba, rástol v procese dozrievania tvárou v tvár životu, uvedomoval si svet, mal hermeneutické kľúče na čítanie znamení čias a nástroje na dobrú službu Božiemu ľudu, najmä pokiaľ ide o formáciu svedomia. Svedectvo profesov, ktorí ho berú vážne, má pre mladých ľudí zásadný význam. Musíme si uvedomiť, že odpovede na nové otázky, ktoré nie sú prispôsobené novej dobe, nás vzďaľujú od nášho poslania v Cirkvi. Formátori by zasa nemali zanedbávať svoju neustálu formáciu, aby mohli dobre vykonávať svoje poslanie. To nevylučuje špecializovanú formáciu v tejto oblasti.

h. Tímová práca. RFG č. 85 nám pripomína dôležitosť tímovej práce formátorov. V Kongregácii je veľa prípadov, keď z toho či onoho dôvodu je vo formačnom dome len jeden formátor. Proces rozlišovania nemôže byť jednostranný; pre zdravé a spravodlivé rozlišovanie je dôležité mať aj iné vnímanie. V týchto prípadoch je dôležité načúvať členov komunity so sľubmi, aby sme mali širší pohľad na kandidáta.

4. Ďalším aspektom, ktorý nemôžeme zanedbať v procese formácie kandidátov, je pastoračná formácia. Sme misionári a celá naša formácia je so zreteľom na túto perspektívu! Je dôležité brať do úvahy postupnosť procesov a realitu mladých ľudí, ktorí sú v našich formačných domoch v každej fáze. V našich formačných komunitách sa často stáva, že prijímame mladých ľudí, ktorí boli nadšení a odvážni, ktorí predtým intenzívne žili v pastorácii. Keď sa ocitnú pred dverami rehoľnej profesie a kňazskej vysviacky, sú rozčarovaní misiou a pastoračnou prácou. V niektorých prípadoch dokonca dochádza k zníženiu kvality ich služby. Predpokladá sa, že mladý človek, ktorý sa chystá zložiť doživotné sľuby alebo byť vysvätený, je schopný pochopiť svoje bytie a svoju misionársku identitu, ako aj kvalitnú službu, ktorú má poskytovať Božiemu ľudu. Postupnosť je dôležitá, aby nedošlo k rozkolu medzi bytím a konaním, medzi teóriou a praxou.

5. Je dôležité myslieť na pastoráciu v rámci formačného projektu a so sprevádzaním, aby bola pastorácia „prioritná, zapojená, sprevádzaná, plodná a slávená“ (porov. Evangelii gaudium 24). Formátori by mali byť zapojení, no nie kontrolovať, určovať alebo vnucovať svoju pastoračnú koncepciu, ale pomáhať pri pastoračnom rozlišovaní, aby mladí ľudia mohli napredovať „na ceste pastoračného a misionárskeho obrátenia“ (EG 25), aby boli blízko ľuďom, najmä tým najchudobnejším a opusteným. Často sú formačné domy tak vzdialené od reality a mnohé pastoračné projekty vo formácii sú roztrieštené a ponechané na zodpovednosť farárov a vikárov, ktorí nepodporujú bratov vo formácii a formátorov, pretože sa vidia mimo formácie. Formácia je spoločné úsilie a vyžaduje si spoluprácu všetkých!

6. Formácia nie je len zodpovednosťou formátorov. Je aj zodpovednosťou rehoľných spoločenstiev, pretože tie formujú svojím príkladom bratského života, duchovného života, apoštolskej horlivosti a misionárskej horlivosti. V tomto zmysle, tak ako každý rehoľník musí byť zodpovedný za podporu povolaní (Konšt. 79), je zodpovedný aj za formáciu. Formácia tu neznamená sponzorstvo alebo preferencie pre formujúcich sa, ale svedectvo zasväteného života, pocit príslušnosti ku Kongregácii, radosť zo zasvätenia, oddanosť apoštolátu a povzbudenie tých, ktorí prichádzajú, aby vytrvali. Preto rehoľné komunity (vice)provincie/regiónu majú veľkú zodpovednosť pri formácii budúcich členov a mali by tiež podporovať a povzbudzovať formátorov v ich poslaní.

7. Drahí formátori, formácia je umenie formovať predovšetkým osoby. Potom redemptoristickí misionári s hlbokou ľudskosťou najprv zakúsia Vykúpenie a sprostredkujú ho vo svojom apoštolskom živote. To si vyžaduje trpezlivosť remeselníka, čo berie úlomky a po dlhom procese ich zručne rozžiari v zasvätených osobách, ktoré odrážajú tvár Vykupiteľa. Nebojte sa prijať krehkosť a roztrieštenosť. S prijatím, múdrosťou a trpezlivosťou sa bratia vo formácii môžu začleniť do tohto umeleckého diela. Veľká vďaka za službu, ktorú konáte, verte v človeka a v jeho schopnosť hľadať cestu svätosti uprostred nás a zdieľajte cestu s každým, aby sa každý mohol napiť z prameňa redemptoristickej charizmy! Nedajte sa odradiť kritikou, najmä keď po intenzívnej práci niektorí kandidáti odstúpia od formačného procesu, ktorý ponúka Kongregácia. Tvárou v tvár tomu je dôležité byť sebakritický, otvorený Duchu, zhodnotiť a zlepšiť prácu a pokračovať vpred.

8. Nech naša Matka ustavičnej pomoci, veľká formátorka Vykupiteľa, a blahoslavený Gašpar osvietia všetkých v tomto umení formovať osoby a zasvätených redemptoristov, aby boli misionármi nádeje a kráčali v stopách Vykupiteľa. Pokračujte v tomto poslaní s radosťou a nadšením!

Bratsky,

P. Rogério Gomes CSsR
generálny predstavený