ROK VENOVANÝ KOMUNITNÉMU ŽIVOTU
Konštitúcie 21 – 75; Generálne stanovy 026 – 049; Lukáš 6, 12 – 16
Drahí spolubratia, bratia vo formácii a laickí spolupracovníci!
- S radosťou slávime sviatok sv. Klementa Mária Hofbauera, misionára, ktorý evanjelizoval
s nadšením. „Beda mi, ak by som Evanjelium nehlásal“ (1Kor 9, 16). Deti, dospelí, chudobní,
šľachtici i vzdelanci – všetkých priťahoval jeho nádherný spôsob slávenia liturgie a kázania.
Klement nás učí vytrvalosti a tvorivej vernosti. Zo zlyhania a skrze zlyhanie, plný entuziazmu,
dokázal pokračovať v misionárskom projekte redemptoristov. Klement, muž činu, ktorý
„prekročil Alpy“, nás dnes pozýva k zamysleniu: ako môžeme „prekročiť Alpy“ v našich
farnostiach, v našich kostoloch, na pútnických miestach, na farských misiách, vo formácii, pri
slávení liturgie, starostlivosti o najviac opustených a najmä v procese reštrukturalizácie pre
misiu? Hofbauer je pre nás sprievodcom. Nielen pre Kongregáciu, ale aj pre zasvätený život a pre
celú Cirkev.
- Inšpirovaní sv. Klementom otvárame Rok venovaný komunitnému životu. Naše Konštitúcie sa komunitným životom zaoberajú v dvoch kapitolách: O apoštolskom spoločenstve a O apoštolskom spoločenstve zasvätenom Kristovi Vykupiteľovi (K. 21-76). Súvisiace Generálne stanovy nás tiež budú sprevádzať pri prehlbovaní témy počas roka. Modlime sa s nimi, tvorivo ich meditujme vo všetkých komunitách Kongregácie. Biblickým obrazom pre našu modlitbu a zamyslenie bude Lukáš 6, 12-16: Pán ich povolal, aby boli s ním.
- Prosím provinciálnych, viceprovinciálnych, regionálnych, misijných, miestnych predstavených a formátorov, aby povzbudili komunity k uvažovaniu a meditácii o tejto dôležitej téme života redemptoristov. Pozývam každého spolubrata, aby touto témou žil a prehĺboval ju počas roka. Potrebujeme zlepšiť kvalitu nášho komunitného života v Kongregácii. Neznamená to, že ho žijeme zle, no potrebujeme si uvedomiť, že je často slabšou stránkou nášho apoštolského života. Kvalitu nášho spoločného života môžeme vylepšovať, pretože chceme byť misionármi nádeje v šľapajach Vykupiteľa. Sekretariáty a Komisie, Centrum spirituality v Ríme, ako aj iní poverení úlohou animovať náš apoštolský život, môžu tvorivo ponúknuť náčrty modlitieb, duchovných obnov, ktoré prehĺbia túto tému a povzbudia komunity k oživeniu apoštolskej spirituality a misijného dynamizmu. Tento list je pomôckou pre deň duchovnej obnovy komunity alebo pre komunitné stretnutie.
- S otvoreným srdcom, bez strachu a pocitov viny, no s úprimnosťou a zrelosťou, si musíme
položiť nasledujúce otázky: aká je kvalita komunitného života v moje provincii, viceprovincii,
regióne, komunite? Poznáme osobný príbeh a príbeh povolania spolubratov, s ktorými žijeme?
Má komunita, v ktorej žijem, plán komunitného života? Ako sa v komunite cítim? Je to komunita,
ktorá dáva život, alebo sú v nej len napätia a rozbroje? Ako osobne môžem prispieť k vylepšeniu
komunitného života? Je komunitný život prioritou? Ako môžeme zlepšiť kvalitu nášho
komunitného života tak, aby nám bol priestorom prijatia ako aj podpory pre misijnú činnosť? Sú
naše komunity príťažlivé pre nové povolania? Ako môžeme zintenzívniť náš komunitný život, aby
bol súčasťou procesu reštrukturalizácie? Aké sú naše osobné kapacity na riešenie konfliktov? Ako
pracujeme na našej odolnosti? Ako začleňujeme laikov do komunity a misie? Tieto, ale aj iné
otázky nám majú pomôcť vnímať realitu nášho komunitného života a odpovedať úprimne, aby
sme mohli urobiť konkrétne kroky pre zlepšenie jeho kvality. Komunitný život musí byť priestorom
pre posilnenie nášho povolania, nášho vzťahu s Vykupiteľom, nášho misijného ducha a zmyslu
prináležitosti ku Kongregácii.
- XXVI. generálna kapitula nám adresuje päť dôležitých tém na toto šesťročie: identita, misia, zasvätený život, formácia a vedenie. Mali by sme nad nimi poctivo uvažovať, pretože tvoria podstatu misijnej komunity redemptoristov. Pýtajme sa osobne a spoločne v komunite: aká je identita našej komunity redemptoristov? Čo je misiou našej komunity redemptoristov? Aká je kvalita nášho zasväteného života v našej komunite? Ako vyzerá formácia v našich komunitách? Ako sme vedení k misii? Záverečný dokument a Rozhodnutia XXVI. generálnej kapituly nám môžu pomôcť prehĺbiť naše chápanie komunitného života.
- Identita komunity redemptoristov sa skladá z troch aspektov: Kristus Vykupiteľ ako stred a dôvod nášho zasvätenia; ľudia, ktorí sa mu zasväcujú, aby pokračovali v jeho misii; ľudia, ku ktorým sme poslaní a s ktorými sme poslaní. Sme komunitou osôb: osoba Ježiša; osoba každého jednotlivého spolubrata; osoba najviac opustená. Podľa našich Konštitúcií je to vynikajúce miesto pre vyjadrenie nášho misijného ducha… (K. 21). Komunita je priestorom, kde zdieľame našu existenciu, naše dejiny spásy a naše vedomie vykúpenia. Je to priestor, kde sa žije spoločenstvo (koinonia), služba (diakonia), svedectvo (martyria) a ohlasovanie (kerygma). V Kongregácii neexistuje jednotlivec. Misia je vykonávaná v mene Vykupiteľa a komunity. K najviac opusteným sme poslaní v jeho mene (Lk 4,16-19). Každý spolubrat je misiou, ktorá vyjadruje jej krásu v mozaike tvárí spoločného umeleckého diela, skrze ktoré vyžaruje do sveta Vykupiteľova misia v tomto svete. Zasvätený život redemptoristov dáva zmysel a je naďalej znamením vtedy, ak je v srdci komunity Kristova prítomnosť, a keď je osobná i spoločná spiritualita kultivovaná a charakterizovaná neustálym procesom obrátenia, pričom každý člen je spoluzodpovedný za dielo spoločenstva a svoje sľuby žije ako vyjadrenie Kristovej lásky k spolubratom a k Božiemu ľudu. Aký druh zasväteného života redemptoristov chceme pre seba a pre Cirkev? Ako nám naša komunita napomáha v posilnení týchto aspektov? Naša formácia je v službe misie, v zjednotení nášho života s Kristom Vykupiteľom a s najviac opustenými. Historický moment, v ktorom žijeme, od nás vyžaduje, aby sme svoju trvalú formáciu zobrali vážne. Bez nej budeme naďalej dávať staromódne odpovede na nové problémy, zapustíme korene v našom vlastnom svete a vstúpime do nebezpečenstva stroskotania. Formácia redemptoristu končí až v spojení s Pánom na konci jeho životnej cesty. Práve preto, v tomto roku venovanom komunitnému životu, by sa mala každá komunita venovať témam, ktoré jej pomôžu vykonávať jej misiu. Trvalá formácia zahŕňa hlboké načúvanie Duchu Svätému, ktorý nám dáva múdrosť, schopnosti nevyhnutné pre počúvanie, rozlišovanie, každodenné obrátenie a pomoc Božiemu ľudu. Nemenej dôležitý je aj náš záväzok formovania laických partnerov v našej misii. Aký charakter má moja osobná trvalá formácia? Na akej úrovni je moja komunitná formácia?
- Komunita má svoju organizáciu a vedenie. Každý spolubrat musí vykonávať svoju misiu so zmyslom pre spoluzodpovednosť. Komunita sa nelíši od orchestra, ktorý má svojho primáša (miestny predstavení) a muzikantov s nástrojmi (spolubratia, s konkrétnymi talentami a spôsobmi kreativity). Nech je každý spolubrat pastierom, animátorom a správcom svojho života, v duchu Konštitúcií, a nech pomáha svojmu predstavenému v jeho zodpovednej službe (K. 73, 92). Predstavení by mali pomáhať komunite, aby rástla v Kristovi a všetci sa v jednote zapojili do diela evanjelizácie (K. 139). Ako vyzerá spravovanie môjho osobného života a vedenie v našich komunitách? Je to cesta, ktorou kráčame spolu! „Odvahu, Boh riadi všetko.“ (Sv. Klement)
- Nech nás pre tento Rok venovaný komunitnému životu inšpiruje sv. Klement, aby sme s radosťou ohlasovali Krista Vykupiteľa, nasledujúc ho v jeho šľapajach ako misionári nádeje! Nech nám na tejto ceste pomáha Mária, Matka Ustavičnej Pomoci! Amen.
V mene Generálneho vedenia, s bratským pozdravom
P. Rogério Gomes CSsR, generálny predstavený
Preklad: P. Ján Andrejov CSsR