S akými pocitmi začínate túto novú fázu Vášho života?

„Chystám sa začať pokojne. Mám milosť začať môj prvý deň práce blahorečením tejto dievčiny, Anny Kolesárovej. Takže začínam s tými najlepšími očakávaniami a som rád.“

Aký je odkaz tejto novej blahoslavenej?

„Je to posolstvo, ktoré ide úplne proti prúdu – šestnásťročné dievča, ktoré má silu postaviť sa brutalite sovietskeho vojaka, ktorý ju chcel zneužiť. Ona odmieta, a to nielen na základe jednoduchého obranného inštinktu, ale z jej presvedčenia zostať čistá a cudná. Vo svete, ktorý sa nad týmito hodnotami len pousmeje, je to prekrásne svedectvo. Urobila na mňa dojem skutočnosť, že toto dievča objavila skupina študentov, ktorí, keď sa dozvedeli o jej mučeníctve, pohlo to nimi a vydali sa putovať k jej hrobu. Tam sa zrodil objav života tejto dievčiny, ktorý pritiahol pozornosť kňazov, ktorí potom šírili životný príbeh a odkaz Anny Kolesárovej.“

Je to svedectvo pevnej a jednoduchej viery v ťažkom období pre Cirkev… Pomyslime aj na zverejnenie dokumentu Mons. Carla Mariu Viganò. Ako Vy prežívate tieto chvíle?

„Práve som sa vrátil z môjho rodiska, zo Sardínie. Videl som u ľudí veľa zneistenia. Beriem si k srdcu toto zneistenie a trpím spolu s nimi. Rovnako ako to urobili títo kresťania katolíci, obnovujem si svoju blízkosť Svätému Otcovi a ochotu ducha vždy ho brániť.“

Čo prajete cirkevnému spoločenstvu, mnohým veriacim, ktorí sú zarmútení a roztrpčení týmito udalosťami?

„Prajem im to, čomu sme sa učili už od detstva: pápeža treba milovať a milovať ho až do dôsledkov. Od pápeža prijímame a osvojujeme si všetky jeho inštrukcie, usmernenia a slová. Takže, ak sme zjednotení s pápežom, Cirkev bude zachránená. Ak naopak nebodaj vytvárame rozdelenia, potom Cirkev riskuje vážne dôsledky.“