Ikona Matky ustavičnej pomoci bola pravdepodobne namaľovaná na ostrove Kréta niekedy koncom 15. storočia. Na Kréte sa rozvíjala škola ikonopisectva, ktorej príkladom je aj naša ikona.

Podľa legendy, ktorá sa k nej viaže, ikonu Matky ustavičnej pomoci ukradol z kostola na ostrove Kréta taliansky obchodník, ktorý ju priniesol do Ríma. Po rôznych pokusoch o utajenie krádeže sa ikona dostala do Kostola svätého Matúša na dnešnej Via Merulana, kde bola vystavená na uctievanie veriacimi. Nie je možné s istotou zistiť jej pôvod, ale jej pôvod na Kréte je prinajmenšom pravdepodobný.

Tvorba ikon na Kréte

Od roku 1212 do roku 1669 bola Kréta pod vládou Benátok, ktoré boli prosperujúcou obchodnou republikou. Domorodé obyvateľstvo ostrova patrilo k byzantskej alebo pravoslávnej cirkvi, zatiaľ čo Benátky boli latinsko-katolíckym štátom. Pod benátskou nadvládou ostrov prekvital a mecenášstvo umelcov a maliarov, ktoré bolo charakteristické pre stredoveké Taliansko, bolo typické pre život na ostrove, kde prekvitali západné i východné maliarske štýly. Západné umenie tohto obdobia bolo naturalistickejšie a nápaditejšie, zatiaľ čo štýl ikon pravoslávnej cirkvi sa riadil pevnejšími tradičnými štýlmi, a to tak v rozsahu zobrazovaných tém, ako aj v usporiadaní ikony a jej farebnosti.

Keď v roku 1453 padol Konštantínopol, hlavné mesto Východnej ríše, do rúk Turkov, mnohí maliari ikon ríše hľadali útočisko na Kréte. To následne viedlo k renesancii umeleckého života na ostrove. Jeden z najznámejších krétskych umelcov Doménikos Theotokópoulos sa nakoniec presťahoval do Španielska, kde sa stal známejším pod prezývkou „El Greco“ a preslávil sa svojím veľmi jedinečným štýlom, ktorý vďačí za mnohé inšpirácii tradičnou ikonomaľbou.

Pre krétsku ikonomaľbu sú charakteristické veľmi presné obrysy postáv a starostlivé modelovanie telesných odtieňov pomocou malých jasných svetiel na tvárach. Odevy sa skladajú do takmer geometrických záhybov a vyznačujú sa výraznými farbami. Mnohé z týchto znakov sú zrejmé na ikone Ustavičnej pomoci.

Umučenie Panny Márie

V byzantskej tradícii existuje päť hlavných typov ikon Bohorodičky. Prvou a najbežnejšou je „Sprievodkyňa“ (po grécky Hodigitria – Tá, ktorá ukazuje cestu), na ktorej Mária drží dieťa a ukazuje naň ako na sprievodcu k Bohu a spáse. Druhá sa nazýva „Nežné milosrdenstvo“ (Eleusa) a zdôrazňuje lásku matky k dieťaťu, ktoré drží blízko pri svojom líci, zatiaľ čo ono jej obopína ruku okolo krku. Na treťom obraze, „Všemilosrdná“ (Panakranta), je matka vyvýšená ako kráľovná s dieťaťom na kolenách. Štvrtým typom je „Panna Mária v znamení“: Mária je tu zobrazená s rukami zdvihnutými v modlitbe, pričom dieťa je uzavreté v kruhu, ktorý predstavuje jej lono. A napokon „Príhovorkyňa“ (Agiosortissa) je jediný typ, ktorý zobrazuje Máriu bez dieťaťa: jej ruky sú vystreté v prosebnom geste.

Postupom času sa objavili nové typy ikon, ktoré zvyčajne vychádzali z piatich klasických typov. Naša ikona „Ustavičná pomoc“ patrí k typu, ktorý pravoslávni zvyčajne nazývajú „Bohorodička umučená“. Matka na nej pevne drží dieťa, podobne ako na type „Sprievodca“ a „Nežné milosrdenstvo“. Čo je však na ňom najvýraznejšie, je prítomnosť dvoch anjelov, Gabriela a Michala v horných rohoch, ktorí nesú nástroje umučenia, pričom ich ruky sú zakryté látkami alebo závojmi. Keď prosiaci prinášali cisárovi dary, na znak úcty si zakrývali ruky. Zvyčajne z nohy dieťaťa padá sandál. Je to zároveň domáci detail, ktorý pripomína krehkosť dieťaťa, a biblický symbol zrieknutia sa vlastných práv (pozri Dt 25,9 a Rút 4,7-8).

Najstarším vyobrazením „Matky Božej umučenia“ je zrejme freska v kostole na Cypre z roku 1192. Mária na nej stojí v plnej výške, kolísajúc bosé dieťa s dvoma anjelmi v plnej výške po oboch stranách. Ukázalo sa, že ide o obľúbenú ikonu, ktorá sa veľmi rozšírila medzi pravoslávnymi chrámami v celom Stredomorí. Nie je nečakané, že sa stala obľúbenou ikonou v dielňach na Kréte, najmä keď sa dala namaľovať na drevo ako „prenosná ikona“, ktorú bolo možné prenášať a umiestniť v dome.

Celoživotná vášeň

Za jednoduchou ikonou Bohorodičky z Umučenia sa skrýva bohatá biblická teológia. Základný text je z rozjímania o Kristovom kňazstve v Liste Hebrejom. Autor listu sa zamýšľa, ako „Kristus, keď prišiel na svet, povedal: „Obety a obetné dary si nechcel, ale dal si mi telo; v zápalných obetách a obetách za hriech si nemal záľubu. Vtedy som povedal: ,Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu’““ (Hebr 10,5-7). Inými slovami, Ježišovo srdce od samého začiatku smerovalo k jeho smrti ako k aktu poslušnosti a podriadenosti Otcovej vôli.

Liturgia na sviatok Obetovania Pána v chráme sa zameriava na tú istú myšlienku, keď rodičia obetujú dieťa Ježiša v prvých týždňoch jeho života. Veľký autor hymnov, kazateľ byzantskej tradície, ktorý káže na tento sviatok, si predstavuje rozhovor medzi Máriou a jej synom. „Jedného dňa uvidíš dieťa, ktoré teraz nosíš na rukách s rukami prebodnutými klincami z lásky k svojmu druhu. Toho, ktorého nazývaš životom, uvidíš visieť na kríži a budeš oplakávať jeho smrť.“

Autor: P. Brendan McConvery CSsR

Zdroj: cssr.news

Preklad: mediálny tím redemptoristov