Posledný týždeň pred Palmovou (Kvetnou) nedeľou by sa asi nemohol začať lepšie, než ako ho uvádzajú slová proroka Jeremiáša: „Prichádzajú dni – Jahveho výrok –, keď uzavriem s Izraelom (a s Júdom) novú zmluvu…“ Boh chce, aby sme videli a vedeli, že nová zmluva je niečo veľmi nové. Vysvetlenie nachádzame v nasledujúcom verši: „Nie takú, ako bola zmluva, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku a vyviedol z Egypta.“

Stará zmluva uzavretá v deň, keď Boh vyviedol svoj ľud z Egypta, bola už od samého začiatku zo strany ľudu porušovaná. Nakoniec Boh ohlásil definitívne zlomený vzťah. Toto bol okamih konca: „Vtedy Jahveho sláva odišla z prahu Chrámu…“ (Ez 10,18-19) Preto proroci predpovedali novú zmluvu, ktorá nebude založená na ľudskej krehkosti, ale bude vpísaná do ľudských sŕdc. Najjasnejší text nájdeme práve u Jeremiáša: „Takáto bude zmluva, ktorú uzavriem s Izraelom po tých dňoch – Jahveho výrok –; Svoj zákon vložím do ich vnútra a napíšem ho na ich srdce. Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (Jer 31,31-34)

Kedysi to bol Boží príkaz, teraz, naopak, jeho dar. Prvá zmluva spočívala na človeku ako vonkajšia ťarcha, nová zmluva, naopak, umožňuje „poznať Pána“ (porov. Jer 31,34), čiže byť v dôvernom spoločenstve s ním. V novej zmluve Boh sľubuje niečo úžasné. Hovorí, že nový zákon vloží do vnútra ľudí a napíše ho na ich srdce. Zmluva sa stáva integrálnou súčasťou nového srdca.

Kam máme uprieť svoj zrak, aby sme túto novú zmluvu neprehliadli? Ktorým smerom máme obrátiť svoje kroky, aby sme nezmeškali dni, ktoré prichádzajú? Jeremiášovo proroctvo je na informácie pomerne skúpe. Neobracia našu pozornosť tým alebo oným smerom, ale hovorí, že: „Svoj zákon vložím do ich vnútra a napíšem ho na ich srdce…“ Do nášho vnútra a do nášho srdca. Naše vlastné vnútro, naše vlastné srdce je miestom, kam nás niekoľko dní pred Veľkou nocou pozýva prorok Jeremiáš. Len odtiaľto – z nášho srdca – totiž môže vytrysknúť túžba, ktorá nás povedie veľkonočnými udalosťami tak, aby sme sa nestratili v anonymnom dave, ktorý bude bezmyšlienkovite kričať: „Ukrižuj!“ Len vtedy, ak sa v našom srdci a v našom vnútri rozhorí tá istá túžba, akú vyslovili niektorí pohania, ktorí sa prišli klaňať Bohu ako pútnici, budú naše oči schopné rozpoznať novú zmluvu, ktorú s nami dojednáva Pán. A táto mocná túžba znie: „Chceme vidieť Ježiša.“ (pozri Jn 12,20-33)

Túžba vidieť Ježiša, nasledovať Ježiša, byť s Ježišom. To by mohlo byť želanie piatej pôstnej nedele. Môžeme si položiť otázku: sme ľudia túžby a túžby po Bohu? Táto požiadavka: „Chceme vidieť Ježiša“, môže byť kľúčom, ktorý otvorí autentickú cestu k obnove našej viery. Svätý Ján Pavol II. definoval ako najdôležitejší cieľ kresťanov pre tretie tisícročie kontempláciu Ježišovej tváre. Pápež v prvom rade nehovoril o zmene sveta, boji proti nespravodlivosti, zlu a utrpeniu. Ale o kontemplácii Ježiša. A pápež Benedikt XVI. počas svojej návštevy v Manopelle povedal: „Hľadanie Ježišovej tváre by malo byť túžbou všetkých kresťanov.“

V jednom zo svojich príhovorov pápež František povedal, že: „… môžeme tým, ktorí i dnes „chcú vidieť Ježiša“; ktorí hľadajú Božiu tvár; ktorým sa ako mladým síce dostalo katechézy a snáď i stratili vieru; tým, ktorí sa ešte osobne nestretli s Ježišom…, všetkým týmto ľuďom môžeme ponúknuť tri veci: evanjelium, kríž a svedectvo našej viery – síce chudobnej, no zato úprimnej. V evanjeliu sa môžeme stretnúť s Ježišom, počúvať a spoznávať ho. Kríž je znakom lásky Ježiša, ktorý dal seba samého za nás. A napokon je tu viera, ktorá hovorí jednoduchými gestami bratskej lásky. Principiálne sa ale rozpoznáva v koherentnosti života – v súlade medzi tým, čo hovoríme a tým, čo žijeme; v súlade našej viery a nášho života, medzi slovami a činmi.“

P. Viktor Mišuth CSsR

Použité biblické citácie: Sväté písmo – Jeruzalemská Biblia. Trnava: Dobrá kniha, 2013