Portál Vatican News prináša svedectvo sr. Teodory Šulak, generálnej predstavenej sestier redemptoristiek, ktorá zdieľa svoje úvahy a vnútorné zápasy tvárou v tvár pokračujúcej ruskej vojne v jej rodnej krajine, na Ukrajine. Autorkou textu je Svitlana Duchovyč.

Sestra Teodora priznáva, že vo vojne sa objavujú početné a rozmanité vnútorné zážitky, mnoho protichodných emócií a pocitov, a to takým spôsobom, že niekedy, najmä na začiatku vojny, bolo ťažké modliť sa. V októbri 2022 bola zvolená za generálnu predstavenú Misijných sestier Najsvätejšieho Vykupiteľa. Táto ženská kongregácia pôsobí na Ukrajine od roku 1998 a ukrajinská provincia má päť komunít s 26 rehoľníčkami. Pomáhajú redemptoristickým kňazom vo farnostiach, pracujú s mladými ľuďmi a deťmi, vedú katechézy a organizujú letné tábory, púte a rekolekcie.

„Zdalo sa nám, že sme boli ponechané samy na seba, so svojimi pocitmi strachu, hnevu a bolesti. Niekedy nás desil pocit, že sa nám do sŕdc vkradla nenávisť. Niekedy som prežívala takmer akési rozpoltenie: na jednej strane som počas spoločnej modlitby ďakovala a chválila Boha, a potom, už vo svojej izbe, som prežívala tie najrozporuplnejšie emócie, ktoré som nedokázala zvládnuť. Jedného dňa som si uvedomila, že toto rozdelenie nie je kresťanské a nemá nič spoločné s naším Bohom: Ježiš vstal so svojimi ranami, vie, čo to znamená niesť tieto rany a prežívať bolesť až do smrti. Pochopila som, že túto tragédiu môžem prežiť len v Ňom a s Ním,“ cituje Vatican News sestru Teodoru. Ako ďalej uvádza autorka textu, skúsenosť vnútorného života naučila misionárku zostať po modlitbe v tichu, aby dala Bohu čas odpovedať na jej prosbu.

Podľa sestry Teodory, ktorá bola provinciálnou predstavenou sestier redemptoristiek na Ukrajine od roku 2013 do októbra 2022, vojna si vyžaduje neustále rozlišovanie, a to nielen pre vnútorný, ale aj pre pastoračný život. Sestry, ktoré získali špecializáciu v oblasti psychológie a psychoterapie, sa rozhodli absolvovať ďalšie špecializované kurzy, aby mohli pomáhať ľuďom prekonávať ich smútok a traumu. Misionárka v článku vydáva aj toto svedectvo: „V niektorých našich kláštoroch sme prijali aj utečencov a medzi nimi bola aj tatárska moslimská rodina. Ich dieťa sa narodilo počas pobytu u sestier. A oni potom na Facebooku uverejnili veľmi dojímavý príspevok o tom, že by si nikdy nepomysleli, že budú môcť tak zblízka zažiť tento vzťah medzi kresťanmi a moslimami.“

Sestra Teodora Šulak: „Ľudia prišli o svojich blízkych, o svoje domovy, o všetko. Dialógom a počúvaním sme im mohli pomôcť prekonať niektoré depresie a záchvaty paniky. Títo ľudia skutočne potrebujú vedieť, že je im niekto nablízku, niekto, kto im môže dať nádej a vieru, keď ochabnú.“ Misionárka dodáva, že hoci je hnev prirodzenou reakciou na prežívanú nespravodlivosť a utrpenie, je dôležité, aby sa nestal dominantnou emóciou. Text spomína aj ženu z Černihova, ktorá vysadila okolo svojho domu, úplne zničeného bombami, nádhernú záhradu a mladým rehoľným sestrám povedala: „Sústreďujem sa na tie najmenšie veci v živote. Pozrite sa na túto malú rastlinku, ktorá práve vyrástla zo zeme. Bude rásť a bude žiť.“ Sestra Teodora hovorí, že pre ňu to bolo svedectvo o tom, čo znamená vybrať si život.

Celý text nájdete tu.

Fotografie: ©Vatican Media

Úprava a preklad: mediálny tím redemptoristov