Skutky apoštolov nás učia, ako sa pripraviť na Turíce

Päťdesiat dní. To je len 14 percent roka. Jeden a trištvrte mesiaca. Len polovica jarného alebo letného obdobia. Také dlhé je Veľkonočné obdobie. Toľko času je medzi Veľkou nocou, keď oslavujeme Ježišovo zmŕtvychvstanie, a Turícami, keď sme vyzvaní nanovo prijať vyliatie Ducha Svätého do nášho života.
Nie je to veľa času. Je teda dobré, že ďalších päťdesiat dní budeme čítať pri svätej omši Skutky apoštolov. Nikde inde v Biblii nenájdeme lepší opis toho, čo Duch Svätý dokáže urobiť. Nikde inde si neprečítame toľké príbehy o tom, ako Duch premenil a posilnil obyčajných ľudí a poslal ich do sveta ako svojich vyslancov. V tomto Veľkonočnom období sa pozrime na niektoré príbehy, aby sme sa dozvedeli, ako Duch pôsobil – a ako môže pôsobiť dnes v našom srdci!

Naplnil ich Duch

Svätý Lukáš začína Skutky apoštolov Ježišovým prísľubom apoštolom : „Keď na vás zostúpi Duch Svätý, dostanete silu“ (Sk 1, 8). Apoštoli si možno mysleli, že už majú všetko, čo potrebujú. Veď tri roky sa učili jeho evanjelium a dokonca konali misijnú prácu. Mali výsadu vidieť vzkrieseného Pána po Veľkej noci a potom s ním strávili 40 dní. Čoraz viac sa učili o kráľovstve. A potom spolu prežili deväť dní, keď sa ponorili do modlitby. Čo viac ešte mohli potrebovať?
Potrebovali Ducha Svätého. Všetko až doteraz bolo dobré a užitočné. Ale napriek všetkému, čo videli a počuli, potrebovali Ducha, aby prišiel do ich sŕdc, učil ich, posilňoval ich a pozdvihoval ich.
A to sa stalo v deň Turíc. Lukáš hovorí, že uprostred hukotu, akoby sa hnal prudký vietor , sa zjavili ohnivé jazyky a  „všetkých naplnil Duch Svätý“ (Sk 2, 4). Keď napísal, že ich „naplnil“ Duch Svätý, chcel tým povedať, že apoštoli zažili silné vedomie Božej prítomnosti. Pocítili jeho lásku. Pocítili niečo, čo nepochádzalo z nich, ale dávalo im nové poznanie Boha a novú túžbu šíriť jeho evanjelium.
Ježiš poslal toho istého Ducha Svätého, aby „naplnil“ aj nás a  aby sme mohli zakúsiť prítomnosť Boha a nájsť novú silu šíriť jeho evanjelium. Každý z nás môže konať Pánovo dielo , pretože máme Ducha. Prosme ho, aby nás pozdvihol a urobil z nás žiarivých svedkov jeho lásky a sily.

Duch ich prekvapil

Peter bez akýchkoľvek tieňov pochybností vedel, že Ježiš prišiel priniesť spásu Židom. Ale aký bol význam znepokojujúceho videnia, ktoré mal počas návštevy veriacich v Joppe (Sk 10, 9 – 26)? Boh mu vo videní prikázal jesť zvieratá, ktoré Židia vždy považovali za nečisté, a povedal mu: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným“ (Sk 10, 15). Kým Peter o  videní uvažoval, prišli traja muži, ktorých poslal rímsky vojak menom Kornélius. Aj on mal videnie, v ktorom mu anjel povedal, aby poslal poslov po Petra. A  ten na pobádanie Ducha šiel s nimi do Kornéliovho domu napriek tomu, že Mojžišov zákon zakazoval Židom stýkať sa s pohanmi.
Keď Peter ohlasoval evanjelium Kornéliovi a jeho domu, všetkých prítomných naplnil Duch Svätý – tak ako Petra na Turíce. A Peter s údivom zvolal: „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli pokrstení vodou ?“ (Sk 10, 47) Evanjelium teda nebolo len pre Židov! Ježiš prišiel spasiť každého. Petra to prekvapilo a  zanechal svoje predstavy o Božom pôsobení. A  vďaka jeho otvorenosti voči Duchu nastala nová éra.
Duch nás niekedy zaskočí. Môže nás žiadať, aby sme zanechali dlhodobé predsudky. Môže nás povzbudiť k novej službe v našej farnosti – takej, akú sme najmenej očakávali. Možno nás podnieti, aby sme dali do poriadku narušený vzťah. Nech je to čokoľvek, mali by sme mať na pamäti Petrovo zvolanie. Buďme vždy otvorení na prekvapenia Ducha!

Duch ich usmerňoval

Šavol z Tarzu bol zbožný Žid, farizej, ktorý bezúhonne zachovával zákon (Flp 3, 6). Súhlasil so Štefanovou popravou a potom začal prenasledovať Cirkev. Ale cestou do Damasku ho oslepilo nebeské svetlo a uvedomil si, že vlastne prenasleduje Ježiša (Sk 9, 5). Ako bol Peter vedený k tomu, aby prijal pohanov do Cirkvi, tak Šavol (tiež nazývaný Pavol) potreboval Ducha Svätého, aby mu ukázal, že Ježiš je naozaj Mesiáš Izraela.
Pre Pavla to však bol len začiatok. Po celý zvyšok života sa učil podriaďovať Duchu, aby mohol plniť „dielo “, ktoré mal Boh pre neho pripravené (Sk 13, 2). Keď raz so spoločníkmi „chcel ísť do Bitýnie…, Ježišov Duch im to nedovolil“ (Sk 16, 7). Nevieme, ako sa to stalo, ale Pavol a ostatní vnímali Božie vedenie a poslúchli ho.
Ako to Duch Svätý urobil v Pavlovom prípade, tak chce aj pre nás urobiť viac, ako len naplniť nás svojou láskou a dať nám svoju radosť. Chce nás viesť a usmerňovať. Boh chce, aby bol jeho Duch stálym darom, ktorý formuje naše srdce i myseľ a riadi naše kroky. Chce nás viesť, keď každý deň ideme do sveta. Môže nám ukázať, ako hovoriť o jeho láske s našimi spolupracovníkmi. Môže nám poradiť, ako riešiť ťažkú situáciu v rodine. Môže nás poslať novým smerom, ako to urobil v Pavlovom prípade, a otvoriť nám novú oblasť služby.

Prijmite Ducha

Skutky apoštolov ukazujú , že Boh nás chce naplniť, prekvapiť a každý deň viesť. Ale ako sa to stane? Len keď sa podriadime jeho Duchu. Tu sú jednoduché kroky, ako to môžeme urobiť. Pomôžu nám vnímať Ducha, keď pôsobí v našom živote.
1. Utíšte si srdce. Hoci to znie jednoducho, v dnešnom médiami presýtenom svete to môže byť naozaj náročné. Mobilné telefóny, televízie, počítače a rozhlasové stanice nám uľahčili život. Ale urobili život aj hlasitejším a  rozptýlenejším. Je teda dôležité každý deň stráviť istý čas bez týchto prostriedkov, aby sme sa mohli stretnúť s Pánom. Potrebujeme vo svojom živote vytvoriť priestor – čas na ticho, keď môžeme svoje srdce upriamiť na Ježiša a začať vnímať jeho Ducha.
2. Formujte si myseľ. Na čo je dobré utíšiť si srdce, keď sa nemáme na čo sústrediť? Preto je užitočné, aby sme v čase ticha naplnili svoju myseľ Božími pravdami. Môžete uvažovať o biblických čítaniach zo svätej omše. Môžete si čítať Katechizmus. Môžete študovať život svätca alebo spisy dobrého duchovného vodcu. Môžete aj spievať hymny, ktoré hovoria o Pánovi a jeho láske. Je veľa možností. Len sa sústreďte na to, „čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé“ – na všetko, čo vás učí o živote v Božom kráľovstve (Flp 4, 8).
3. Zapíšte si to. Veďte si denník modlitbového času. Zapisujte si všetko, čo podľa vás pochádza od Ducha Svätého. Hoci by to znelo obyčajne, hoci by to znelo hlúpo, zapisujte si to. Môže to byť len pocit lásky. Môže to byť nový pohľad na biblický úryvok. Môže to byť nápad, ako sa postarať o  priateľa. Nech je to hocičo, zvyknite si zapisovať  všetko, čo ste vnímali ako slová Ducha Svätého. To vám pomôže, aby ste si to vždy znova pripomínali.
4. Oživujte si to. Každý deň skúste nájsť dve alebo tri príležitosti, keď sa môžete na chvíľu zastaviť, utíšiť si srdce a vnímať prítomnosť Ducha. Pripomeňte si, čo ste si zapísali do modlitbového denníka. Krátko zhodnoťte doterajší priebeh dňa a konajte pokánie, ak vám niečo hryzie svedomie. Alebo sa poďakujte Duchu Svätému, že vám pomohol v  nejakej situácii. Zvyknite si počúvať. Majte citlivé ucho a vnímavé srdce.

Príbeh pokračuje

Skutky apoštolov nevyratúvajú všetky „skutky“ Ducha Svätého. Duch aj dnes silno pôsobí. Stále premieňa obyčajných ľudí na Ježišovu podobu. Stále ich spája, aby budovali Cirkev. Stále im dáva silu, aby šírili evanjelium.
Nájdite si čas, aby ste praktizovali tieto štyri jednoduché kroky. Nie je ťažké vytvoriť si návyk a výsledky stoja za to. Tento druh konania je práve to, čo robili prví veriaci, a prinieslo to úžasné ovocie. Podobne ako oni aj vy zistíte, že Duch Svätý koná divy vo vašom živote.

Zdroj: Slovo medzi nami č. 4/2012, 13. ročník