DomovNovinkyMisie vo farnostiach v Írsku

Misie vo farnostiach v Írsku

 

MAGS GARGAN rozoberá neustálu popularitu farských misií.

Farské misie boli spoločným znakom írskej cirkvi až do šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a mnohí ľudia si pod pojmom “misie” predstavia starý stereotypný obraz kritického prísneho kazateľa. Avšak dnešné farské misie sú pokojnejšou verejnou udalosťou a hoci už sú menej bežné, stale priťahujú masy ľudí a sú možno práve tým, čo potrebujú sklesnutí katolíci na posilnenie ich viery.

Tradičné farské misie spočívali v umiestnení niekoľkých kňazov do istej farnosti na obdobie povedzme dvoch mesiacov, aby kázali a vyučovali ľudí, a tak posilnili ich vieru.

Živé, temperamentné kázanie je významným faktorom aj v dnešných misiách, no tie zvyknú trvať len týždeň alebo menej a už predtým vyžadujú mnoho prípravy a konzultácií s farským kňazom a pastoračným tímom, a tiež väčšiu angažovanosť laikov do priebehu liturgie. Súčasťou je aj oslovenie verejnosti návštevami na školách a v domovoch dôchodcov.

 

Dar farských misií

V devätnástom storočí boli priekopníkmi farských misií v Írsku vincentínska spoločnosť a jezuiti. Na tento rok rok pripadá 400. výročie založenia vincentínskej charizmy. “Sv. Vincent de Paul považoval misie, ktoré robil na vidieku severného Francúzska v januári 1617, za založenie vincentínskej spoločnosti,” vraví brat Paschal Scallon CM, riaditeľ vincentínskych farských misií.

“Vincentínske misie mali vždy dobrú povesť, pretože kládli dôraz na zmierenie a boli vždy vedené s láskavým prístupom,” vraví.

“Snažíme sa umožniť ľuďom zakúsiť stretnutie s Kristom. Veľmi vážne berieme výzvu, aby to bolo skutočné stretnutie, či sa už udeje počas liturgie alebo pri našich kázňach, či v nejakom momente diskusie, počas jednoduchej katechézy mimo liturgie alebo pri spoločenskej udalosti. Dávame pozor na to, aby sa to stalo udalosťou, na ktorú keď sa ľudia rozpamätajú, povedia: ’Posilnilo ma to v mojej viere v Krista.’ O tom sú misie.”

 

Budovanie viery

Br. Paschal hovorí, že kľúčovým je “budovanie viery miestneho jadra komunity”. Nie je to o prinavrátení zablúdených. Môžete mať pocit, že sa snažíte obrátiť len veriacich, no je to dôležité, pretože títo pravidelní návštevníci chrámu sú tými, ktorí tam ostanú, keď misijný tím opustí mesto. To, čo z nich potom vyžaruje, bude snáď dlhodobo prinášať radostnú zvesť ich susedom.”

Brat John Harris OP z rehole dominikánov tiež vidí farské misie “z veľkej miery ako budovanie na tom, čo už je”. “Je dôležité dodávať odvahu a obnoviť duchovný život ľudí vo farnosti,” vraví.

Dominikáni sú známi svojimi kázňami a brat John hovorí, že toto je výraznou charakteristikou ich misií. “Je to spôsob, akým kážeme. Témy máme podložené skôr teologicky než sociologicky,” vraví. “Veľký dôraz kladieme na osobnú spoveď. Pozorujeme, že mnohí ľudia sa potrebujú len porozprávať. Jeden deň misií je vyhradený na spovedanie a niekto z tímu je celý deň k dispozícii v kostole.”

“Z osobnej skúsenosti si myslím, že misie často dajú farnostiam príležitosť zreorganizovať sa a byť vernejší tomu, čím sú, ich vlastnej identite. Chceme, aby boli cieľavedomé a konali svoju prácu. Dar Cirkvi a Božej milosti nie je nikde inde než v rámci Cirkvi a našou zvesťou je pozitívne posolstvo o tom, čo je dobré a čo sa deje v Cirkvi. A to je príležitosť pre ľudí, ktorí boli od Cirkvi ďaleko, k tomu, aby sa s ňou znova spojili. Je to zmierenie.”

Rehoľu passionistov založil sv. Pavol z Kríža so zvláštnym dôrazom na umučenie Ježiša Krista, takže nie je nič prekvapujúce, že centrom passionistických farských misií je kríž.

“Je to o znovuprebudení, znovuobjavení či obnove, ale v centre pozornosti je kríž a prinášame misijný kríž. Tematiku kríža ponímame ako najväčšie dielo Božej lásky, milosti a odpustenia,” vraví brat Charles Cross. “ To je základné evanjelium, príťažlivé ohlasovanie.”

“No farské misie nie sú všeliekom. Ľudia sa pýtajú “a čo mladí” atď. No ak niečo vo farnosti nefunguje, nebude to fungovať ani počas misií. Sledujeme, čo sa deje a snažíme sa počúvať. Hovoríme s ľuďmi o tom, kam kráčajú a aké problémy majú v živote.”

V prípade redemptoristov, ktorí v súčasnosti konajú v krajine najviac farských misií, sa v posledných rokoch zmenil postoj a významným faktorom sa stala angažovanosť laikov.

“Farské misie sa časom vyvíjali, no základné prvky ostali tie isté,” vraví brat Laurence Gallagher CSsR. “Je to oslava viery a spoločenstva. Slávia to najlepšie, čo spája komunitu. Je to obnova a opätovné zapálenie viery. Takže je to príležitosť pre ľudí zastaviť sa spoločne ako farnosť a zamyslieť sa, čomu veríme, aké máme hodnoty a ako veľmi veríme, že Boh je prítomný v našej každodennej skúsenosti.”

 

Model spolupráce

Brat Laurence hovorí, že redemptoristi používajú model spolupráce, kde “motivujú farnosť, aby sa sama viac ujala misií.” “Šesť mesiacov či rok dopredu sa stretneme a porozprávame o tom, čo robíme všeobecne, ale tiež plánujeme v spolupráci s tímom farnosti. Začínajú sa ujímať rôznych oblastí pohostinnosti a propagácie misií a niektorých stránok liturgie či obradov.”

No kázanie je stále základným prvkom misií a dôraz sa kladie na “bezpodmienečné Božie milosrdenstvo”, ale aj na to, aby sa “venovala pozornosť tomu, čím ľudia prechádzajú vo svojich životoch. Ako naša viera má čo povedať, dokonca aj dnes v Írsku, k Cirkvi či k politike roku 2017.”

Brat Laurence tvrdí, že misie ľuďom dávajú širšiu a hlbšiu skúsenosť s katolicizmom, akú nedostávajú každý deň. “Misie nie sú každý mesiac. Sú tak trochu ako Vianoce. Je to jedna z tých špeciálnych chvíľ, ktoré ľudí priťahujú ako magnet. Cítia sa prijatí, sýtení a posilnení a istým spôsobom požehnaní.”

Redemptoristi v marci robili misie vo farnostiach Conahy a Ballyragget v Kilkenny. Farský kňaz br. Eamonn O’Gorman mal misie v každej farnosti, v ktorej slúžil a hovorí, že hoci “je to unavujúce, stojí to za to.”

“Bol to obrovský úspech. Pozvali sme každého. V Conahy sme rozposlali asi 400 letákov, v Ballyragget 800 – 1000 a reklamy boli aj na billboardoch a na kruhových objazdoch,” vraví.

“V Conahy sa konali farské misie pred 38 rokmi a niekedy panuje mylná predstava, že je to len “síra a oheň”, no ľudia boli milo prekvapení. Naozaj si to užívali. Hovorili: “No nebola to úžasná posila?”

 

Účasť

 V Conahy, ktoré je malou vidieckou farnosťou, sa na začiatku misií objavilo okolo 70 ľudí, ale tento počet vzrástol do piatka vraj na 170. Tieto misie výrazne ovplyvnili angažovanosť laikov v tejto Cirkvi.

“Spolupráca s laikmi bola veľmi dôležitá,” vraví br. Eamonn. “Sám by som to robiť nemohol. Na oboch misiách som sa zapájal hudobne – hrou na gitare a klávesoch – takže to bola pre mňa iná rola. Jedna pani vstala o piatej ráno, aby napiekla koláčiky na omšu o siedmej pre tých, ktorí išli do práce, bolo to nad rámec povinností. Takéto veci si zapamätáte bez ohľadu na to, aká bola kázeň. Stojí za to, zopakovať si to každé 3-4 roky.”

Christine Kelly, členka liturgickej skupiny a pastoračnej rady v Conahy, hovorí, že misie “priniesli do farnosti nový život a spojili dohromady rozličné časti komunity.”

“Myslím, že najviac ma zasiahlo to množstvo ľudí, ktorí sa po misiách chopili úloh. Ľudia nabrali odvahu stať sa rozdávateľmi sv. prijímania alebo lektormi a liturgické skupiny ožili. Myslím si tiež, že ľudia teraz od liturgie očakávajú viac, nechcú sa zastaviť pri misiách. Hovorili: ’Nenechajte to skončiť, zachovajte prúd dobrých liturgií a angažovanosť’, a to je teraz výzvou pre farnosť.”

Brat Seamus Enright, CSsR vraví, že jedna z vecí, ktoré ho v rokoch práce na farských misiách prekvapili, je “množstvo energie, talentu a kreativity” vo farnostiach, že “ako Cirkev nevkladáme do veci vždy svoje maximum”. “Videl som vo farnostiach počas misií výnimočne bohaté a kreatívne veci. Kľúčom je príprava. Je za tým množstvo tvrdej práce. No čím viac práce sa vloží do prípravy a propagácie, tým je pravdepodobnejšie, že to dopadne dobre.”

Hovorí, že farské misie dajú spoločenstvu viery “povzbudzujúcu a povznášajúcu skúsenosť”. “Je to energizujúci zážitok, ktorý ukazuje, čoho je farnosť schopná.”

 

Výzva

Výzvou pre všetky rehoľné kongregácie, ktoré ponúkajú farské misie, je rastúci vek ich členov a pokles nových povolaní, čo znamená, že je menej kňazov, ktorí môžu byť zavolaní na misie.

“Máme nedostatok ľudí. Zvykli sme mávať štyroch-piatich, ktorí išli do terénu, no teraz sme vo farnostiach sami tak zviazaní, že si nás musia zajednať už ďaleko vopred. Ak by sme mali viacerých ľudí, spravili by sme viac. No mnoho pozvaní musím odmietnuť,” vraví br. Charles od passionistov.

“Je stale náročnejšie vyslať tím do terénu,” vraví br. Paschal od vincentínov. “Momentálne som jediný stály člen tímu, čo odráža klesajúci stav, no volám kolegov a laikov, aby išli so mnou.”

Dominikáni až do nedávnych rokov neboli takí aktívni v oblasti farských misií, čo sa teraz odrazilo v náraste povolaní. “V posledných rokoch sa zmenšila naša skupina kazateľov, no s počtom povolaní lepším než predtým a s mladšími mužmi, ktorí môžu kázať, sme viac pripravení prijímať pozvania,” vraví br. John.

Redemptoristi v poslednom období zreformovali svoj misijný tím a aktívne hľadajú laikov, ktorí by sa k nim pripojili na farské misie.

“Výzvou je menší počet misionárov, takže sa snažíme naše zdroje spojiť najlepšie ako vieme,” vraví br. Laurence.

“Prešli sme na model dvoch misijných tímov, jeden v Clonarde, v Belfaste a jeden v Limericku. Misionári z Belfastu pod vedením br. Johnnyho Doherty pokrývajú sever a východ a ja mám na starosti západ a juh, spolu s misionármi v Corku, Limericku a v Esker.”

 

Spolupráca

V misijných tímoch redemptoristov pracujú aj laici. “Mali sme dve ženy, ktoré s nami pracovali počas celých misií. Robili všetko okrem vysluhovania sviatostí. Išli do škôl, viedli spev, robili zamyslenia nad Božím slovom. Boli našimi plnohodnotnými partnermi,” vraví.

“No posunuli sa v živote ďalej a teraz hľadáme ľudí so skúsenosťami v službe, v speve, v práci s mladými, so znalosťou viery či teologickým vzdelaním, ktorí by s nami spolupracovali a zaviazali by sa na niekoľko misií do roka, takže by sme mohli mať základ, s ktorým by sme pracovali.”

Sarah Kenwright pracovala v misijnom tíme redemptoristov viac než štyri roky a vraví, že to bola “najvďačnejšia a najšťastnejšia práca, akú kedy mala.”

“Keď ste pozvaní do farnosti ako člen misijného tímu, ľudia do vás vkladajú dôveru a stretnete sa s nimi v ich najzraniteľnejších aj najradostnejších miestach, zdieľajú s vami veci. Je to úžasné privilégium. Zažijete mnoho prekvapení. Každý týždeň je iný. Ste na školách, v denných centrách, niekedy doma u ľudí a každý týždeň je novou výzvou.”

Sarah má z farských misií skúsenosť, že ľudia sa ešte stale angažujú vo svojej viere. “Táto účasť nie je rovnaká ako pred dvadsiatimi rokmi, no ľudia stále hľadajú nejaký druh naplnenia. Farské misie oživujú a obnovujú nielen farnosti, ale aj rodiny a ich domovy. Je to naozaj radostný čas, ktorý vracia zmysel pre spoločenstvo a tiež podporuje kňazov. Dáva im pocit, že nie sú sami. To je to, čo robia farské misie: spájajú ľudí.”

Mags Gargan

 

Preklad: Jana Badurová

 

Zdroj

Príbuzné články:

Gerry O’Connor viedol školenie pre ekonómov Konferencie Afrika – Madagaskar

Návšteva Mozambiku (P. Dan Baragry, 2017)

Domov pre spásu (Matka ustavičnej pomoci vo väznici) (2017)

Novény z Belfastu a Limericku bolo možné sledovať naživo (2017)

Deň sv. Patrika v Limericku

Život mladej slovenskej redemptoristky v Írsku

redemptoristi@gmail.com