Domov pre spásu

Kým výročná novéna oslavuje rodinný život, Fintan Walsh sa rozpráva s br. Seamom Enrightom o modlitbách v limerickej väznici.

„Musíme veriť v možnosť spásy pre každého.“ Rektor redemptoristov, P. Seamus Enright, ktorý pomáhal organizovať tohtoročnú výročnú novénu v meste Limerick.

V piatok ráno, keď začínajú spievať kohúty, nad Horou sv. Alfonza začína horúce letné slnko svoju púť – dve hodiny pred začiatkom hymnu novény.

Do najbližšej soboty sa okolo 100 000 ľudí z celého stredozápadu zúčastní na výročných oslavách na South Circular Road. Rektor obľúbeného redemptoristického kostola, P. Seamus Enright, to prirovnáva ku „munsterskému náboženskému finále“.

Vlhký horúci vzduch posledných dní povzbudzoval ľudí k účasti na homíliách v skorých ranných hodinách a neskoro popoludní, vraví. A keď v utorok začali zo zamračenej oblohy padať prvé kvapky, mnohí s radosťou využili kostol redemptoristov ako útočište vo večerných hodinách.

V tomto roku, keď sa modlíme k Matke ustavičnej pomoci, boli oslovené tisíce ľudí, aby premýšľali o ich útočišti v ich domovoch. Bolo to súčasťou tohtoročnej tematiky o rodinnom živote.

P. Enright vraví, že táto téma u ľudí „dobre rezonovala“. „Myslím, že pre ľudí je to súčasťou reality. Spája sa to s ich osobnými životmi a myslím, že ľudia sa z toho veľmi tešili.“

Skôr, než sa v prvý deň slávností otvoril kostol, pridali sa lokály s posolstvom „Rodina je všetko“. Jeden pán, Gary Lawlor, umocnil dojemnosť slovami: „Ak nemáš rodinu, nemáš nič. Nie je tak?“

Tváre tých, ktorí boli prítomní so svojimi rodinami, boli radostnejšie.

P. Seamus Enright so sestrou Božieho milosrdenstva Bernie O’Grady, projekt pre rodiny Bedford Row, Christine Hoctor, limerická väzenská duchovná služba a Mark Kennedy, riaditeľ väznice v Limerick, držiaci ikonu Matky ustavičnej pomoci. FOTO: ADRIAN BUTLER

 

Zaostrené na rodinný život

Louise Barron z Annacotty priviedla prvýkrát na novénu svoju prvorodenú dcérku, 18-mesačnú Clódu.

„Už od detstva sem prichádzam a mám to naozaj veľmi rada. Vo svojich modlitbách budem ďakovať za to, čo mám. Mám 18-mesačnú dcérku, ktorú sme vždy chceli mať. A teraz sme za ňu veľmi vďační.“

Na otázku, čo pre ňu rodina znamená, odpovedá: „Je to o tom, čo môžeš dať, pripraviť ich na budúcnosť, a je to všetko naozaj o láske – bezpodmienečnej láske.“

Žiaľ, na druhej strane mesta je za stenami limerickej väznice zatvorených takmer 250 väzňov. Je pre nich nemožné spojiť sa s milovanými rovnakým spôsobom, ako to robia tí, čo sa zúčastňujú novény.

To je dôvod, prečo P. Enright priniesol novénu do väzenských služieb projektu Bedford Row, ktorý podporuje rodinných príslušníkov uväznených osôb.

V určitom zmysle slova P. Enright kráča v šľapajách sv. Alfonza, ktorý pred založením redemptoristov v roku 1732 navštevoval väzňov s malou skupinou veriacich. Toto ho povzbudzovalo, ako br. Enright vraví, „keď navštevoval väznicu“.

Každý rok sa prosby – písané modlitby – čítajú počas omše. Mnohé z nich sa týkajú choroby v rodine, detí a vnúčat, ktoré skladajú štátne skúšky, finančných ťažkostí a tragédií celého sveta.

Vraví, že „hlboko dojímavé“ úmysly väzňov sa týkajú predovšetkým „odlúčenia, toho, že sú vzdialení od rodiny, toho, že majú starosť o druhých ľudí.“

Po tom, čo uplynulý utorok poobede navštívil väznicu, vraví, že mnohí väzni sa cítia „izolovaní“.

„Len som prechádzal väznicou a stretával sa s väzňami, ktorí mali záujem o rozhovor s nami. Prijali nás veľmi pekne a stretnutia boli veľmi dobré. Myslím, že boli radi, že nás vidia a že boli šťastní, že sme ich prijali, pretože som presvedčený, že jedna z hrozných skutočností, týkajúcich sa väzenia, je pocit vylúčenia a izolácie. A myslím, že novéna toto prekonáva.“

P. Enright, ktorý vyrastal na ulici Mulgrave Street, kde sa nachádza väznica, vraví, že stretnutie s väzňami bolo pozitívnou skúsenosťou. Dodáva, že je dôležité veriť, že vykúpenie je určené pre každého.

„Musíme veriť v možnosť vykúpenia pre každého. Musíte veriť, že ľudia sa môžu zmeniť. Myslím, že musíme podporovať taký väzenský systém, ktorý je zameraný skôr na nápravu a spásu, než len na tresty. Samozrejme, keď ľudia páchajú zločiny, musia dostať trest. O tom nepochybujem. No to, čo sa deje vo väzniciach, má byť o dávaní druhých šancí ľuďom, a o zmene života týchto ľudí.“

P. Enright vraví, že ľudia písali aj prosby, v ktorých sa modlili za tých, ktorí boli postihnutí teroristickými útokmi v Manchestri, peklom v Greenfell Tower v Londýne, pustošivým lesným požiarom v Portugalsku a napätím na Blízkom východe.

Ďalším kľúčovým prvkom novény boli bohoslužby detí, kedy sa tento týždeň zúčastnilo kázní viac než 800 žiakov dvadsiatich piatich základných škôl z celého mesta a kraja a z Ennisu.

A keď hodnotíme slávenia celého týždňa, vraví, že z úspechu tohtoročnej novény sa môžeme priučiť viacerým veciam.

„Mnohému nás učí už samotná téma novény. Sami sa mnoho zamýšľame nad hlavnou myšlienkou novény. No myslím, že jedno z ponaučení tohto roka je, že o tom, aké by mali byť hlavné myšlienky, sa potrebujeme poradiť s ľuďmi, ktorí prichádzajú na novénu.“

Sv. omše sa konajú každý deň medzi 7:30 ráno a 11:00 večer až do poslednej kázne v sobotu večer, na Hore sv. Alfonza.

 

Preklad: Jana Badurová

Príbuzné články:

Novény z Belfastu a Limericku bolo možné sledovať naživo

Sv. Ján Pavol II o svojom vzťahu k Matke ustavičnej pomoci (Rím, 30. jún 1991)

Misionárska ikona (List P. Brehla, jún 2017)

Príhovor P. Brehla o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Ján Pavol II. a Matka ustavičnej pomoci

O Matke ustavičnej pomoci (Katolícke Noviny)

Pôvodom z Kréty? (Brendan Mconvery)

Príhovor P. Zdrzałeka o Matke ustavičnej pomoci v Madride (máj 2017)

Matka ustavičnej pomoci a Filipínci

Nová aplikácia s modlitbou k Matke ustavičnej pomoci

gabriela.kalafusova@hotmail.com